Nudný volejbal potrebuje zmenu II

Po OH v Londýne 2012 - V októbri 2011 som sa zamyslel nad obrovskou nudou, akou sa stáva špičkový mužský volejbal. Po jeden a pol roka dopĺňam štatistiku o čísla z OH. Z mužského volejbalového turnaja. Na ženský volejbal sa celkom dá pozerať. Hráčky sú o niečo krajšie ako Muserskij, je ich veľa, pištia, kričia, zdá sa, že aj viac hrajú. Ale aj to sa zmení, pribúdajú tvrdé útoky stredom zo zadnej zóny,  zo zóny I,  zlepšujú podanie. Vráťme sa k mužom.
Fakty z OH 2012

133 odohratých setov - 100 %

121 setov, v ktorých víťaz setu nepotreboval viac ako 25 bodov (resp. 15 v piatom sete) - 91 % !!!

10 setov - nad 25 bodov, ale menej ako 30 - 7,5 %

(z týchto 10 setov bol vo 1/4 finále, 1/2 finále a v stretnutiach o medaily spolu iba JEDEN JDINÝ takýto "napínavý" set)

2 sety - nad 30 bodov - 1,5%
Pozrite si všetky výsledky z olympijského turnaja. Jednoznačne dominuje výsledok 3:0. Vzhľadom k zmene bodovania 3 - 2 - 1 sa každý tréner pochopiteľne snaží dotiahnuť zápas rýchlo do úspešného konca. Obzvlášť na turnaji. Je tomu uspôsobený okrem nepodstatných vecí hlavne tréningový proces.

V špičkovom volejbale je kľúčová a rozhodujúca fáza hry útok po prihrávke podania. Kto v nej dominuje, nemôže prehrať. Napríklad počet pokazených podaní je v zásade absolútne nepodstatný. Ak ste videli piaty set na kvalifikácii o OH v Berlíne medzi domácim Nemeckom a Kubou, samé chybné podania. Pavčo Schenk by plakal.
Finále zdanlivo dvíhalo zo sedadiel. Brazilci to však v treťom sete nehanebne zbabrali. Malo byť 3:0 a gotovo. Na druhej strane je sympatické a dobré pre volejbal, že sa možno opäť raz nájde jeden furiantský tréner, ktorý vykročí z davu konzervativcov, šablónistov, škrupulí, zvykov, algoritmov a urobí takú odvážnu zmenu v hre, aká sa podarila ruskému trénerovi. Opakujem ale, že Brazilci to zbabrali sami, toto však v análoch zapísané nebude.
Dlhé výmeny sú sporadické, vzniknú po mimoriadne kvalitnom podaní, po ktorom je prvý útok komplikovaný. Ak to hráč v v kríze v útoku riskne, aj následný útok od súpera je zložitý - tak vznikne relatívne dlhá výmena. Z pohľadu trénera je to ale zbabraný vývoj na začiatku. Samozrejme každý tréner, hráč potom úspešnú  výmenu patrične oslavuje, pridá sa aj divák, ak sa ovšem na tento moment  zobudí, resp. ak mu nezabehli popcorny, alebo sa nezakuckal kolou. Tieto dve cinema potraviny sa totiž zrejme v krátkom čase stanú marketingovým žrádlom na podujatiach FIVB a CEV, inak si totiž neviem vysvetliť takto smerovaný vývoj v tomto krásnom športe.

Všimnite si ešte jednu trpko zaujímavú vec. Ihriská. Volejbal potrebuje na hru mimo kurtu pochopiteľne viac priestoru ako hádzaná a basketbal. Čo by sa však komu stalo, keby za reklamnými bannermi boli hneď tribúny. Vidíme, že za reklamami je VYHRADENÝ priestor pre štatistikov, novinárov a darmožráčov, všetko frigidné, spiace, netlieskajúce, resp. koncentrovane pracujúce skupiny obyvateľstva. Potom je vymyslená a zhotovená vodná priekopa proti gréckym fanúšikom, až potom začínajú tribúny. Hra je odtrhnutá od diváka. Zbytočne. V NBA nemožné.
Ďalšia špecialita európskych a svetových súťaží. Dobre si pozrite obrázky a počty divákov na ME, MEJ, MSJ. Hrôza. Prečo nie je možné hrať skupiny na "dedinách" a až o fazuľky vo veľkých, obrovských  halách? Prečo zápasy týchto fáz nejdú k ľuďom. K deťom? UEFA a FIFA hrajú svoje mládežnícke akcie na drobných štadiónoch, s malými tribúnami, aby to opticky vyzeralo o.k.
Ktorý blb vymyslí hrať európsku ligu v hokejovej Steel aréne. Kto schváli nejaké podujatie v Turecku? Money a senilita. Vražedná kombinácia.
V poslednej dobe sa čelní funkcionári volejbalu dosť pomotali v horúcich kúpeľných vodách. No neprikúr im nabudúce.

Husár Ivan

Chce to sedem hráčov v poli. Nestúpnu náklady, zásadne sa zmení hra, trochu tréning a je tu šanca, že to ešte niekto bude pozerať.

A potom je tu možno ešte jedna nádej, ak by nemohli hrať siedmi. Urobiť to napríklad na 5 vyhratých setov. Kratších, do 15. Aj amatérsky tenisový turnaj pozná systém na deväť gemov a je to zaujímavé.