Matchpoint Lucia Ježíková Noseková v Belgicku

Noseková v Belgicku

120.2.2015 - pre Denník šport píše Lucia Ježíková

Reprezentačná smečiarka Martina Noseková triumfovala s Dauphines Charleroi v základnej časti belgickej ligy.
„Ak mám byť úprimná, súperky z Kieldrechtu mi už celkom ležia v žalúdku,“ priznáva s úsmevom slovenská volejbalová reprezentantka Martina Noseková. Smečiarka belgického Dauphines Charleroi má pred sebou jednoznačný cieľ: vrátiť vlani zlatému Kieldrechtu požičané a po minulosezónnom striebre získať majstrovský titul.
Triumfovať v základnej časti belgickej ligy pomerom 15:3, tomu sa hovorí skvelý vstup do sezóny. Rodili sa dobré výsledky jednoducho?

„Ligu sme začali po kvalitnej príprave naozaj dobre. Prvých osem zápasov sme neprehrali ani set. Potom prišiel ,čierny‘ december. Do nabitého programu sa pridal Pohár CEV, hrali sme dve, niekedy tri stretnutia za týždeň. Hneď na začiatku sme počas troch dní prehrali dva tajbrejky proti Oudegemu a Kieldrechtu. Potom sme nastúpili proti španielskemu Logroňu v európskom pohári, pričom domáci zápas sme si prehrali samé a v odvete to bola z ich strany jednoznačná záležitosť. Navyše, počas vianočných sviatkov nás vyradil v semifinále Belgického pohára znova náš najväčší súper - Kieldrecht. Takmer týždňový oddych okolo Nového roka nám pomohol nabrať sily a do konca základnej časti sme prehrali len jeden duel, opäť v tajbrejku s Kieldrechtom. Podarilo sa nám však udržať si prvú priečku, čo znamená dôležitú výhodu desiatich bodov do šesťčlenného play-off.“

V tíme pôsobíte už druhú sezónu, v čom je odlišná v porovnaní s predchádzajúcou?

„Pravda je, že začiatok minulej sezóny bol ťažký a komplikovaný. Nikdy by som nepovedala, že tu budem hrať aj ďalšiu… Teraz sa na tom smejem. Do súťažnej sezóny sme vhupli takmer bez prípravy, boli sme bez trénera a niektorých hráčok, keďže mali reprezentačné povinnosti. Tréningy za veľa nestáli. Následne bolo ťažké z toho čerpať. Teraz sme začali prípravu v kompletnej zostave a je to poznať. Pribudlo pár Španielok do našej ,Spanish mafie’, ako ju zvykneme volať, plus dve mladé Belgičanky a česká blokárka Bára Purchartová. Celkovo máme kompaktnejšie družstvo. Moja rola, okrem kapitánskeho dresu, sa však nezmenila.”

Vlani ste získali strieborné medaily, zlato si vybojovali vaše najväčšie konkurentky z Asterixu Kieldrecht. Ste odhodlané im to vrátiť?

„Určite áno! Zatiaľ sa nám proti nim nedarí, ale v tejto sezóne nebudem spokojná, ak skončíme druhé. V predchádzajúcej sme mali rôzne výkyvy, účasť vo finále bol veľký úspech, aj keď nie uspokojenie. Tento rok to vidím inak.”

Máte za sebou účinkovanie v slovenskej, českej, talianskej, gréckej a francúzskej lige. Aká je belgická v porovnaní s ostatnými spomínanými?

„Najskôr by som ju asi prirovnala k francúzskej, aj keď družstvo ako Cannes tu nie je. Ale oddychové zápasy, aké sa objavili v gréckej lige, to tiež nie. Do každého stretnutia musíme ísť naplno, koncentrovane a s rešpektom. Inak by sa nám to mohlo vypomstiť. Práve to sme pociťovali minulú sezónu. Teraz sme stabilnejšie.”

Trénujete pod vedením Španiela Pascuala Saurina, v družstve máte päť jeho krajaniek, Češku, zvyšok tvoria domáce hráčky. Podarilo sa vám nájsť právnu tímovú chémiu?

„Chémia je naozaj dobrá. Pascual je výborný tréner, profesionál. Vždy vie, kedy čo a komu povedať, aj nepovedať. Je tvrdý, ale spravodlivý a má prirodzený rešpekt. Samozrejme, veľakrát nám aj lezie na nervy, ale to je v poriadku, he-he. Flákať sa pri ňom nedá, čo sa ale vypláca. Tieto dve sezóny sa cítim asi najlepšie v mojej legionárskej kariére. Hráme naozaj dobrý volejbal a užívam si to.”

Cítiť na tréningoch južanský temperament?

„Niekedy až príliš, ha-ha… Pascual, jeho pravá ruka liberka Diana Castaňová a španielska blokárka naozaj vedia zakričať. Udržiava to ale koncentráciu, každé družstvo potrebuje mať aj také hráčky. Tréner v podstate nikdy nie je spokojný. Už som si zvykla, že keď hráme dobre, zápas neokomentuje. Iba to jeho „felicitationes“ (gratulujem, pozn. redakcie). Keď však hráme zle, hoci zvíťazíme, v pondelok na tréningu nasleduje dllhý monológ…”

Počas vášho účinkovania v európskych súťažiach ste v tejto sezóne v 16-finále Pohára CEV dvakrát zdolali v tajbrejku Ukrajinky z Orbity Zaporožie, v osemfinále ste podľahli Španielkam z Naturhouse Ciudad de Logroňo 1:3 a 0:3. Spokojné s dosiahnutým výsledkom, či ste čakali viac?

„Zápasy proti Ukrajine boli naozaj náročné. Ukrajinky boli vysoké, mali kvalitné bloky, útok, servis. Navyše, hrali sme dva dni po sebe. Pre situáciu v Ukrajine sa kluby dohodli na odohratí oboch zápasov u nás a naplánovali jeden za druhým. Po dvoch víťazných tajbrejkoch nasledovalo španielske Logroňo. Bolo to aj tak trochu derby, lebo na ihrisku som niekedy len ja a päť Španielok. Motivácia preto určite nechýbala. Podľa mňa sme na ne mali, v príprave sme proti nim hrali dva duely, jeden sme vyhrali, druhý prehrali. Bohužiaľ, narazili sme na krízu a v pohári sme skončili. Určite nás to mrzelo, súper bol hrateľný.“

Ako sa vám páči život v Belgicku? Charleroi je kúsok od Bruselu, inštitúcie Euróspkej únie máte obehané?

„Inštitúcie nie, ale Belgicko áno. Je to naozaj pekná krajina. Najmä severná flámska časť. Charleroi je skôr priemyselné, nie veľmi atraktívne mesto. Sú to akoby dve krajiny v jednej, rozdelené Bruselom.”

Asi najtypickejšie belgické sú vafle. Aká je belgická kuchyňa?

„Belgické sú aj hranolčeky, aj keď ich nazývajú ,french fries’. Niečo vyslovene typické nemajú. Ani napríklad na Štedrý večer nemajú tradičné jedlo ako u nás.”

Akí sú domáci fanúšikovia?

„Nechodí ich do haly tak veľa ako napríklad v Nemecku či v Poľsku. Máme však pár skalných, ktorí s nami cestujú aj na zápasy u súperov. A aj keď ich nie je veľa, je ich poriadne počuť.“

Martina Noseková nestíha veľmi sledovať slovenský volejbal, občas len zaregistruje výsledky svojho materského klubu Slávie Ekonomická univerzita Bratislava. Po dvojročnej reprezentačnej prestávke vlani opätovne otvoril bohatú reprezentačnú kapitolu (89 zápasov) 182-centimetrovej smečiarky nový tréner Sloveniek Marek Rojko. V otázke, či plánuje prísť pomôcť spoluhráčkam z národného výberu v májovom barážovom dvojzápase o postup na ME 2015 proti Azerbajdžanu, má jasno: „Tejto možnosti som otvorená, najskôr však chcem vyhrať belgickú ligu!“ nástojí Noseková.