Matchpoint ROZHOVORY O VOLEJBALE S Natašou Ševarikovou - exkluzívne pre www

S Natašou Ševarikovou - exkluzívne pre www

1.5.2017 - Nataša Ševariková  (29 rokov) - v sezóne 2016/2017 hrala od januára v 1.BVK Bratislava

Kde si hrala doteraz?

Crvena Zvezda Beograd, Španielsko (Aro a potom Palma De Mallorca), Taliansko (Parma - A2), Rumunsko (Constanca), Francúzsko (Valenciennes),  Izrael (blízko Tel  Avivu), Bosna (Jedinstvo Brčko). Naposledy som trénovala doma v Srbsku a uprostred sezóny som cez agenta dostala ponuku do 1.BVK na Slovensko. Vlani tu hrala srbská kolegyňa, mala som od nej informácie, doporučila mi to.

nataša ševarikaKoľkokrát si šampiónka?

Trikrát – v Izraeli, v Bosne a v Parme sme vyhrali A2.

Tam si prečo neostala?

Chcela som, aj oni. Po postupe sa však veci zmenili. Nepoznám presné príčiny. Tam bolo super, to bol najlepší  klub, kde som hrala. Podmienky, atmosféra, kvalita, homogénnosť tímu.

Dvojfázový tréning?

Áno samozrejme, je to veľmi vyrovnaná súťaž, dvanásť takmer rovnakých tímov. A2 je ťažké vyhrať. Hráva sa v nedeľu. Vysoká úroveň všetkého v kluboch.

Porovnaj s 1.BVK.

Jasné je, že veci sú iné, ale trénovalo sa tu dosť. To mám rada. Samozrejme, že menej profesionálne nastavenia, ale ľudia napredujú. Boli sme jediný klub, ktorý mal legionárky. Škoda Slovenského pohára, ale tá súťaž je svojrázna. Jeden zápas a koniec.

Prečo ste nevyhrali ligu?

Ťažká otázka, ale myslím si že strach. Keď som prišla, vedela som, že Slávia je úradujúci majster. Nechcem ich znižovať, ale ťažia z veľkého rešpektu. Každý, kto proti nim hrá, ho má obrovský. Myslím si, že sme mali o niečo vyššiu kvalitu, ale menej sme bojovali, skrátka strach. Strach vyhrať.

Prečo?

Pozrite, hrali sme semifinále proti Nitre, vyhrali sme, hrali sme výborne a boli sme plné očakávania. Vyhráme tri zápasy a získame titul. Dvakrát sme Sláviu do januára porazili, verili sme si. Ale prišli sme na Sláviu a bola panika. Neviem, ako keby hráčky ešte neboli zrelé na víťazstvo. Je to problém mentality. Odkedy som prišla, sme lepšie trénovali, posledné dva mesiace bol tréning na vysokej úrovni. Lenže zápas to je niečo iné. Jednoducho, keď nemáte hráča spôsobilého vyhrať ...
Ja som šla do finále bez akýchkoľvek problémov.

Nataša Ševariková bola najlepšou hráčkou extraligy. To je môj názor. Aké hráčky sa tebe pozdávali.

No ja nemám rada takéto pochvaly. Ťažké odpovedať. Ja som o tom vôbec nerozmýšľala, ale ...

Žiadna?

Neee. Nerozmýšľala som, ja vždy premýšľam hlavne o svojej hre. Aký výkon podám. Slávia má pár zaujímavých hráčok, ale podľa mňa najzaujímavejšie je, že nemajú napríklad hráčku nejakých vysokých kvalít, ale sú veľké bojovníčky. Túto schopnosť oni majú a to ich vždy drží hore.
Druhý dôvod, že sa mi ťažko odpovedá je, že volejbal je kolektívna hra a je oveľa dôležitejšie, ak hráči vytvoria silný tím. Niekedy máš v zostave najlepšieho hráča, ale neurobíš nič. Homogénnosť tímu je prvoradá. Ak budeme všetky hrať aspoň na strednej úrovni, ale všetky, tak vyhráme.  Všetky hráčky sú dôležité.  Vo finále tomu tak z našej strany nebolo.

Poznáš viacero mentalít, hrala si vo viacerých štátoch. Ktorá je najlepšia? Porovnaj.

Všade je to iné. Talianky sú výborné. Oni majú veľké sebavedomie. Tak sú vychovávané. Oni si veria, aj keď nie sú až tak dobré. A to ich dovedie k úspechu.
Španielky povedzme nemajú veľkú perspektívu. Sú trochu nižšie, silnejšie, ale sú veľké bojovníčky. Hlavou proti stene.
Francúzsky naturel rada nemám. Sú chladní, bez iskry. Samozrejme majú veľa imigrantov, je to pomiešané, ale domáci sú chladní. V Izraeli som hrala v družstve, kde bola Argentínka, Japonka, Ruska a ja. Oni sa pozrú a praktizujú. Majú vzor a idú za ním. Tam som získala titul. Nikdy nebola panika a strach, ako tomu bolo v našom finále so Sláviou.

Podľa mňa je jednou z najlepších mentalít na loptové hry srbská.

Dááá, nááša, balkáánska. Súhlasím.

Vodné pólo, futbal, volejbal, basketbal, hádzaná, už aj tenis majú Srbi vynikajúci. Prečo?

Áááá. Neviem. Sme asi taký národ. Máme zrejme iný temperament. Chceme možno aj niečo svetu dokazovať. Šport máme naozaj veľmi dobrý. Sme pre šport akoby stvorení. Tak to bolo aj v časoch Juhoslávie.

Poznáš trénera Zorana Gajiča? Na jednom trénerskom seminári tvrdil, že úspechy v loptových hrách sa dajú pripísať aj vysokej erudovanosti srbských trénerov v športe a že oni aj hráčov veľmi odborne vedú. Vieš aj ty veľa o volejbale ? Tréningu, psychológii, anatómii?

Poznám ho, on je teraz predseda zväzu. Súhlasím. Nemám takú skúsenosť, aby u mňa niekto tlačil na odbornosť. Ja som sa v určitý čas rozhodla, že budem teraz hrať volejbal a na štúdium mám času dosť. Až po kariére. Šport študovať asi nebudem. Nemám však rada, keď niekto popri športe študuje. A potom nič nerobí naplno. Ja chcem stále hrať a nemôžem sa zaťažovať nejakou školou. Alebo ako niekto študuje cez internet. To som mohla aj ja. Ak hrám, hrám a nie periodicky hrám a popri tom nejako študujem. Ja som taká.

Porovnaj trénerov a ich odbornosť.

Všade je to iné. Napríklad srbskí tréneri sú veľmi tvrdí. Ako vo vojsku. Striktní. To má rada. Tým som odchovaná.

Aj u malých detí?

Jáásno. Aj u malých, aj väčších. Tvrdo. Naozaj.

Aj si poplačú?Niekedy. To je selekcia. Nie sme všetci na šport. Niekto ostane, niekto odpadne. Normálne. Myslím si, že Srbi sú veľmi dobrí tréneri.

Kedy si začala hrať volejbal?

12 ročná a 12 rokov som ostala v jednom klube.

Koľko krát malé deti trénujú?

Spočiatku asi jeden, dva roky trikrát v týždni, ale potom už každý deň.

Hrala si aj minivolejbal? 2 na 2, tri na tri.

To nie. Hrala som všetky ligy. Pionierske, kadetské, juniorské. Bola som vo všetkých reprezentáciách. V ženskej jeden rok.

Aký si teda v rámci Srbska level hráčky?

Level? Neviem.

Zaraď sa, skús.

Nie, nie, mňa vždy chválili, keď som bola mladá. Ja to nemám rada. Je to tímový šport.

Prečo nie si v reprezentácii?

To nie je otázka na mňa. Chcela by som, je to koruna všetkého snaženia. To je normálne. Sú levely, ktoré nemôžte  dosiahnuť, nedá sa to vôbec komentovať.

Aký je rozdiel medzi volejbalom v Srbsku a na Slovensku.

Uf. Veľký rozdiel. Úplne iné nivó. My máme skrátka veľmi dobrú volejbalovú školu. Od začiatku  nás všetko učia. Čo smiem, čo nesmiem, kedy musím byť na tréningu. Tréneri sú fanatici a ako som spomínala, sú veľmi tvrdí. Veľa sa trénuje. Tréner vyžaduje stále od hráčky 100 %. Aj na tréningu. Ak som náhodu „nič“ netrénovala, okamžite ma z tréningu vyhodil. Prišla som domov a pýtali si, či dnes nebol  tréning.  Nie ...
Škola je fenomenálna. Majú systém a ten ti chcú dostať do hlavy.

Získala si tu striebro. Je to málo?

Málo. Písali mi priatelia na instagrame, facebooku.. Uau, Nataša, máš  striebro.  Ale rodina a najbližší, ktorí poznajú moje myslenie sa pýtali otázkami - čo? iba striebro?

Budeš tu hrať v budúcej sezóne?

Neviem.

Budeš?

Fakt neviem, idem domov, potom uvidíme.

Mám informácie, že ťa lanári Brno.

Hej, volal mi agent, že Brno má záujem, ale toto nemám rada. Vravím, mám podpísaný kontrakt, hráme play off, nech mi dá každý teraz pokoj. Naozaj toto rada nemám. Je to veľmi neprofesionálne.

Ďakujem za rozhovor.

Už dávno som si tak dobre nepokecal o volejbale. Už dávno som nepočul tak profesionálne výroky svedčiace o jasne v hlave. Opakujem, čo som viackrát tvrdil. Jediná hráčka na Slovensku so správnou technikou prihrávky.