Slováci za hranicami - Petronela Biksadská

biksadska 05.03.2009

Po dlhšej dobe opäť všetkých zdravím. Dúfam, že sa máte prinajmenšom tak dobre ako ja. J Teraz nemám na mysli volejbalovú stránku. V tomto smere by to mohlo byt aj lepšie. V poslednej dobe prehrávame všetko čo sa dá. Ale okrem fanúšikov to nikoho netrápi, v klube sa nikto nestará. V tabuľke sme na ôsmom mieste a do druhej časti sezóny ostávajú len tri zápasy, z ktorých len v jednom sme favoriti.

Na deviate miesto už padnúť nemôžeme, takže pravdepodobne budeme hrať play off s prvým, čo je Gunes Sigorta Istanbul (Nikolic, Neslihan a Grun sú hlavnými posilami tohto tímu). Sezóna končí približne o mesiac a pol, takže sa veľmi teším domov a do repre, kedy si konečne normálne zatrénujem. Mám tu viac voľna ako trénovania, niekedy si pripadám ako na prázdninách. O to ťažší bude začiatok v reprezentácii, ale snáď to nejako zvládnem. Inak žiadne pikošky nemám, stále sa tu síce niečo deje, ale už som si na to tak zvykla, že mi to príde normálne. Momentálne je tu krásne počasie, slniečko svieti, nezávidím Vám tu zimu na Slovensku ani náhodou. J Perfektné počasie na raňajky pri mori. By ste neverili, ako sú pre Turkov dôležité raňajky, pre nich je to hlavné jedlo dňa....to len tak medzi rečou. J

Všetkým prajem príjemné posledné volejbalové týždne tejto sezóny, držte sa a nech sa darí.

17.12.2008

Čaute všetci,

vynechávam nudný úvod a prechádzam rovno k veci. J Takže, čo všetko sa tu od môjho posledného príspevku udialo? V prvom rade klub rozhodol, že nebudeme hrať ani Challenge cup, odhlásili nás z neho, čím dostali zákaz hrať európske súťaže na tri roky a peňažnú pokutu.
Pravý dôvod neviem, pretože tu Vám každý povie niečo iné, ale pravdepodobne to bolo z finančných dôvodov. Jasné, že ma to najprv mrzelo, ale má to aj pozitívnu stránku – nemusím dávať auto každý raz pri vycestovaní do zahraničia na colnicu (tu totiž platí zákon, že ak tu máte vlastné auto, nemôžete bez neho vycestovať za hranice Turecka. Buď ho musíte zobrať vždy sebou alebo dať na colnicu). Ono sa to zdá celkom jednoduché, ale verte, zaberie to min. pol dňa vybavovačiek, pretože tu obyčajne z desiatich ľudí jeden pracuje a deviati pijú kávu alebo čaj, na všetko majú čas, vždy Vás posielajú od stolu k stolu....celkom sranda, hlavne keď sa niekam ponáhľate.
V tureckom pohári sme už takisto skončili, prehrali sme s Fenerbachce 3:0, takže teraz hráme už len tureckú ligu. Momentálne sme na siedmom mieste spolu s Besiktasom. Do konca prvej polovice sezóny chýba už len jeden zápas a potom huráááááááá domov.
Po minuloročných Vianociach strávených v Bulharsku na letisku sa na tohtoročné neuveriteľne teším. Darčeky nakúpené, už ich len nejako narvať do tašky a dúfať, že na letisku mi nenaparia veľmi veľký poplatok za nadváhu. Doma budem týždeň, Silvester trávim tu, v Turecku.

Nakoniec by som rada popriala všetkým anjelsky krásne vianočné sviatky, veľa darčekov , lásky, rodinnú pohodu a všetko naj do nového roka. A po novom roku príjemné zhadzovanie kilogramov.... J

15.11.2008

Zdravým všetkých z Tureckej Karsiyaky Izmir, kde hrám už druhú sezónu. Na rozdiel od prvej sezóny som sem pricestovala autom. Na zvládnutých 1800 km a prispôsobeniu sa organizovanému chaosu na cestách v Turecku som celkom pyšná.
Hráme tu tri legionárky (okrem mňa Bulharka Milena Boteva a Brazilka, ktorú si môžete pamätať z tohtoročnej Olympiády, Dos Santos Valeskinha Menezes). Trénera máme temperamentného Emanuela Sbano, ktorý minulý rok vyhral ligu majstrov s Perugiou. Tento rok je turecká liga silnejšia oproti minulej, kluby nakúpili hráčky špičkových kvalít. V sobotu napr. hráme s Gunes Sigorta Istanbul, kde hrajú známe tváre ako Srbka Jelena Nikolic alebo Nemka Angelina Grun.

V tureckej lige sme zatiaľ dva zápasy vyhrali a dva prehrali. Teraz nás čaká pred sebou ťažká séria zápasov so štyrmi najlepšími družstvami v lige. Ufff J Tak drže palce. Okrem tureckej ligy hráme aj turecký pohár, tam sme doposiaľ všetko vyhrali.

Tieto riadky momentálne píšem z Holanského Sliedrechtu, čo znamená, že hráme aj CEV cup (teda hrali sme, ale k tomu sa dostanem v nasledujúcich riadkoch). Keďže klub nezaplatil peniaze pre CEV za legionárky, nemohli sme nastúpiť ani v domácom zápase ani tu v odvetnom. Takže sme tieto zápasy absolvovali len ako pozorovateľky. Hrali len Turkyne, naše libero, ktoré snáď desať rokov nesmečovalo, muselo hrať na útoku. Takže padáme do Challenge cupu dúfajúc, že nabudúce sa klub zobudí včas a urobí všetky potrebné náležitosti, aby sme mohli hrať v kompletnej zostave. Ak niekoho prekvapuje nespoľahlivosť klubu, treba to brať s nadhľadom. Občas je to tu ako na divokom „východe“, človek sa tu nenudí ani náhodou a okrem volejbalových skúseností získava aj psychickú odolnosť snáď voči všetkému. J (len tak pre zaujímavosť spomeniem, na začiatku mi nevybavili víza, musela som prejsť najbližšími hranicami, čo v mojom prípade bolo ísť na najbližší Grécky ostrov Chios. Ešteže Izmir nie je niekde na východe a ja som nemusela ísť na hranice s Irákom.)

Čo sa týka fanúšikov, tak tých máme vynikajúcich. Svoju tureckú krv veru nezaprú, vedia urobiť v hale neuveriteľnú atmosféru. Na každom zápase nemôže chýbať ani ochranka, ak prídu fanúšikovia z druhého klubu, sú schopní sa aj pozabíjať. Našťastie k takýmto situáciám u nás veľmi často nedochádza.

Ak by ste chceli pozrieť naše stránky, tu je adresa: www.karsi-yaka.com

Všetci sa majte pekne, čoskoro sa vidíme opäť.....caaaaaaaaafff.