Bola to krásna séria - rozhovor s Ivanom Husárom

Nechýbalo veľa a vaše mužstvo by v tejto sezóne zostalo v domácom prostredí nezdolané. Po sedemnástich víťazstvách za sebou zakoplo jediný raz v šiestom finálovom zápase s Humenným. Za stavu 2:0 na sety ste mali v treťom výhodu dvoch majstrovských mečbalov. Nakoniec ste prehrali 2:3, to vás nemrzí?

„Mňa nikdy nemrzí nič, čo som urobil. Samozrejme, mimo morálnych vecí. Pred finálovou sériou som mal pocit, že doma titul nezískame. Možno, že sme ho mohli oslavovať pri inom stave ako 4:2 na víťazstvá. V druhom zápase v Humennom som však urobil vážnu chybu, asi by bolo 4:0. Asi... Ale my sme si   radšej vychutnali takú krásnu sériu. Vyhrať v Humennom v siedmom zápase bolo nádherné."

Na druhej strane ste dokázali Humenčanov zdolať dvakrát na ich palubovke, čo bol kľúč k titulu!

„Kľúčom bol prvý duel, ktorý sme bravúrne zvládli a vyhrali 3:0. Za ten sa musím aj sám pochváliť. Ako ma to naučil otec: chváľ sa sám synu..."

Boli ste pri deviatom titule VKP v roku 2006, na jubilejný desiaty ste však čakali možno dlhšie, ako ste predpokladali, nie?

„Áno aj nie. My sme vo VKP vždy plnili ciele. Po titule to bolo opäť finále a o rok na to medaila. Teraz sme opäť prví. Tak sú ciele vždy zaprotokolované pri augustovej porade. Čo si kto okolo myslí a domnieva sa, je mi, pochopiteľne, ukradnuté.
Samozrejme, koho by nemrzelo neuspieť s Novým Mesto nad Váhom vo finále, či ako vlani v semifinále s Humenným."

S VKP ste v minulosti zažili aj finálové bitky proti Žiline, Púchovu či Novému Mestu nad Váhom. V čom boli súperi špecifickí?

„Žilinčania sú naši starí priatelia. Boli to veľkí bojovníci, famózna partia. Belajov volejbal bez chýb, no po rozpade federácie sme ich zastihli v miernom zostupe. Púchov mal najviac peňazí, na tú dobu priam nehorázne a pretože je to v princípe súboj mešcov, tak ho vyhrali. Podobne tomu bolo s Novým Mestom nad Váhom. Na začiatku sezóny veľa peňazí, potom politický pád sponzora. Lenže v Novom Meste je to ´zvláštne´. Sú to najväčší lokálpatrioti na Slovensku. Veľmi hrdí, veľmi srdnatí. Spolu s trénerom Kalným sa im podarilo vydolovať energiu práve z problémov, ktoré v klube zavládli v polovici sezóny. Do finále sa predrali dosť neočakávane cez Humenné a už boli k neudržaniu. Mali solídny a vyvážený tím, po odchode Kalného z VKP veľmi motivovaného trénera a zahrali parádne. Klobúk dole. Ten titul sme mali mať. Dodávam, že aj tréneri Števko s Božokom urobili v Púchove super robotu."

Predchádzajúce tri zlaté medaily ste rozdali. Komu venujete tú tohtoročnú?

„Ja všetky medaily venujem alebo hádžem do Dunaja. Ani túto nemám. Neviem, komu visí na krku. No mysľou som u otca, ktorý pred desiatimi rokmi vo februári zomrel a jemu som vďačný za sedemdesiat percent toho, čo viem a prečo to robím."

PAVOL KUBIŠ

 

O MLADEJ KRVI...

VKP postavil základný kameň titulu, keď angažoval kvarteto skúsených exlegionárov. Vo finále sa však nestratili ani mladíci. Aký je trénerov pohľad na nich?

TOMÁŠ HOLLÝ: „Keď Kardoš odchádzal z Viedne v rozbehnutej sezóne, ťažko som dýchal. Hollý je predsa len moje ďalšie dieťa na nahrávke. Mal to ťahať, mal hrať, ale hneď v prvých dňoch tréningu a najmä na turnaji v Näfelse, ktorý sme vyhrali, nám potvrdil, že pôjde pri Marekovi hore. Moje slová sú keci, ale keď príde vzor, všetko ide po srsti. Od januára síce hral menej, ale nezosmutnel, pracoval popri volejbale aj na vysokej škole a veľmi sa zlepšil. Na lavičke bol ako jediný vždy totálne ´in´, aj preto výraznou mierou prispel v poslednom zápase k obratu. Po Masnom a Sládečkovi je to dnes náš tretí nahrávač a verím, že si to reprezentačný tréner Zanini rýchlo osvojí. Inak strácame čas. Ako vždy."

MARTIN SLEZÁK: „Je to objav sezóny, odporučil mi ho priateľ z Martina. Zatiaľ hrá - ja tomu hovorím seno a vidly, ale nikdy doteraz nehral na smeči a nikdy neprihrával. Má veľký potenciál. Vo všetkom sa veľmi zlepšil, teraz pôjdeme po tých ´galošiach´."

TOMÁŠ KRIŠKO: „Po ňom som slintal dlho, žilinský tréner Dvoran mi ho nakoniec zveril a Kriško sa hneď v prvom roku presadil. Hanebné je, že nikdy nebol v žiadnom mládežníckom reprezentačnom výbere Slovenska. Ani deň."

MATEJ KUBŠ: „Odo mňa si vytrpel najviac, síce výborne prihrával, ale veľmi mi vadili iné veci v súvislosti s jeho hrou libera, tak som ho z tohto postu v januári odstavil. Potom relatívne tvrdo pracoval a dostal - ako to býva - krásnu odmenu v podobe dvoch parádnych výkonov vo finále a jednom v semifinále. Bol to žolík."

MARCEL KIŠŠ: „Disponuje výbornou technikou, parádne bráni, ale zatiaľ ho veľmi brzdí nedostatok skúseností a splašenosť. Koľkokrát som si hovoril, že radšej keby došiel jeho otec... Záver však zvládol, aj keď sme hrali podstatnú časť play-off bez libera.

Dodávam, že máme ešte dvoch mladých - maróda Brandisa a Spevára. Ten hral v sezóne dosť, ale finále ho zastihlo trochu dole."

 

"NAJ" V TÍME MAJSTRA

(podľa trénera Ivana Husára)

NAJVäČŠÍ PRACANT: „Ventruba, Hollý."

NAJVäČŠÍ KÁVIČKÁR: „Neviem, asi Kardoš."

NAJVäČŠÍ ZABÁVAČ: „Nemáme."

NAJVäČŠÍ TELEFONISTA: „Asi Slezák."

NAJVäČŠÍ FLEGMATIK: „Jednoznačne ´Baky´ Spevár."

NAJVäČŠÍ JEDÁK: „Vysávač je Vojkovič."

NAJVäČŠÍ MANEKÝN: „Trojica Kardoš, Nosek, Kubš."

NAJVäČŠÍ MUDRLANT: „Ján V."

NAJVäČŠÍ FRLOŠ: „Ján V. a do augusta Robin P."

NAJVäČŠÍ SVALOVEC: „Naši dvaja reklamní agenti posilovne Pengym (Ventruba a Pělucha)."

NAJVäČŠÍ SUKNIČKÁR: „Frajerky by to neuniesli. Tak teda doktori Somora s Horváthom."

 

ZASLÚŽILI SA O TITUL

JURAJ NOSEK   1986/182 nahrávač

JÁN VENTRUBA  1978/202 univerzál

ROBIN PĚLUCHA 1980/200 blokár

TOMÁŠ HOLLÝ   1985/192 nahrávač

TOMÁŠ KRIŠKO  1988/202 blokár 

MARTIN SLEZÁK 1987/194 smečiar

RADOSLAV BRANDIS   1989/193 smečiar

MARCEL KIŠŠ   1987/194 libero

MARTIN JANKOVIČ    1974/195 smečiar

TOMÁŠ VOJKOVIČ     1987/191 smečiar

MARTIN SPEVÁR 1987/210 blokár

MAREK KARDOŠ  1974/183 nahrávač

MATEJ KUBŠ    1987/185 libero, smečiar

 

Prezident klubu: BORIS SOBOLOVSKÝ, viceprezident: EDUARD HRONSKÝ, člen vedenia klubu: ZDENO NOCAR, tréner: IVAN HUSÁR, asistenti trénera: MARTIN ŠPAČEK, STANISLAV KOČIŠ, vedúci mužstva: BRANISLAV ŠUŠČÁK, kondičný tréner: MIROSLAV VAVÁK, lekári: MUDr. TOMÁŠ HORVÁTH a MUDr. MARTIN SOMORA.