Kravárik ďakuje Chrtianskemu

Asistent trénera ANDREJ KRAVÁRIK priznáva, že generácia súčasných reprezentantov je silnejšia, ako bola tá jeho

Chrtianskemu ďakuje za šancu

Reprezentačné tepláky so slovenskou vlajkou si obliekol po vyše desiatich rokoch. Naposledy bol kapitánom nášho tímu na ME 2001 v Ostrave. O tri roky neskôr už na olympiáde v Aténach reprezentoval Grécko. Jeho srdce však zostalo slovenské. Momentálne bije na lavičke našich volejbalistov, na ktorej sa stal asistentom nového trénera Štefana Chrtianskeho. Nie náhodou, od leta štyridsiatnik Andrej Kravárik sa po tejto sezóne v službách Iraklisu Solún plánuje rozlúčiť s aktívnou hráčskou činnosťou.

„Prvé, na čo som si zaspomínal, boli najkrajšie hráčske časy v slovenskej reprezentácii. Musím priznať, že momentálne má Slovensko lepšie mužstvo, aké sme mali my. S veľkou perspektívou dosiahnuť úspechy v európskom či aj svetovom volejbale,“ poznamenal piešťanský rodák. Jeho rozlúčka na šampionáte v Ostrave nebola slávna, Slováci nepostúpili zo skupiny. „Bolo to pre mňa ťažké rozhodnutie reprezentovať inú krajinu, prioritou však bola olympiáda. V každom prípade si to chcem teraz vynahradiť,“ dodal.

Posun slovenského tímu za posledných desať rokov je markantný, porovnávanie zázemia, podmienok a možností by zabralo celé hodiny. „V našej generácii bol rozdiel medzi nami a špičkovými európskymi mužstvami markantný. Jednoducho sme na nich nemali, boli pred nami o desať krokov dopredu. To sa týka nielen výkonnosti, ale aj organizácie, štatistiky či financií. My sme mohli hrať iba na náhodu, že dosiahneme nejaký dobrý výsledok. Tak, ako keď sme na pre nás premiérových majstrovstvách Európy v roku 1997 v Holandsku zdolali v skupine Rusov 3:2.“ Odvtedy sa však výkonnosť účastníkov európskych šampionátov vyrovnala.

„Platí to aj o Slovensku. Toto mužstvo má byť medzi špičkou v Európe. Hráči to pochopili, či už sami alebo zásluhou talianskeho trénera Zaniniho. Zaviedol režim, ktorý fungoval. Dosiahol progres. Otvoril oči hráčom i celému slovenskému volejbalu,“ zdôrazňuje Kravárik. Minulú sobotu ešte smečoval ako hráč v drese Iraklisu v Grécku, v nedeľu už vo Vysokých Tatrách zaspával ako asistent reprezentačného trénera. Bola to pre neho veľká zmena? „Tá zmena nenastala, ešte som stále hráč. Na trénerskú lavičku som prišiel rovno z ihriska, počas zápasu mám iné povinnosti. Venujem sa organizačným veciam - štatistike, striedaniam, zápisu hráčov v postaveniach. To si musím strážiť. Takým niečím som sa nikdy nezaoberal, na prvý raz to nie je jednoduché. Všetko chce rutinu a čas. Som rád, že mi dal Štefan Chrtiansky šancu. Má dosť trpezlivosti, je to skúsený tréner, ktorý mi pomôže.“ Podľa Andreja je pozícia asistenta rovnako zodpovedná ako tá hráčska. „To je jedno, či ste hráč, tréner, manažér či prezident klubu. Každý má niečo na starosti a má aj zodpovednosť. Netreba sa však stresovať. Treba si urobiť svoju prácu dobre a poctivo, tak ako hráči na ihrisku.“ Priznáva však, že mnohé situácie na ihrisku vníma ešte ako hráč. „Musím sa držať na uzde, už to nie je moja záležitosť, nie som pri sieti. Koučing má na starosti hlavný tréner, on hráčov usmerňuje. Priznám sa, ako hráč si to na ihrisku dovolím skôr, tréner je totiž ďaleko na lavičke, tam je to jednoduchšie. Takú tendenciu, tiky a náznaky mám aj na lavičke. Prízvukujem si však - pokoj, moja úloha je inde!“

Večne usmiaty a dobrú náladu šíriaci Solúnčan nemal v Poprade problém zapadnúť do slovenského tímu. Hráčov poznal všetkých, so súčasným kapitánom Tomášom Kmeťom boli dokonca spoluhráči na ME 2001. „Povedomý mi bol aj manažér tímu Slavo Huba,“ chichoce sa od ucha k uchu. Nie je totiž tajnosťou, že je to jeho švagor a bývalý spoluhráč z VKP Bratislava či juniorskej reprezentácie Česko-Slovenska.

„Boli sme v neustálom kontakte cez skype, veľa mi pomohol. Aj so Štefanom sme často komunikovali, takže na novú úlohu som bol pripravený.“ Obavy z toho, ako dopadne premiéra novej trénerskej dvojice na slovenskej lavičke, nemal. „Máme ´nadupané´ mužstvo, ktoré v tejto skupine nemá konkurenciu. Chalanom som povedal, že bude dôležité, aby si v prvých zápasoch vybudovali u súperov rešpekt, čo aj dokázali.“

Už v pondelok sa z neho stane znova hráč a v Lige majstrov aj možno súper pre niektorých jeho reprezentačných zverencov. To, že sa ako ešte aktívny hráč ocitol na reprezentačnej lavičke ako asistent trénera, je rarita.

„Bol som prvý, kto reprezentoval tri krajiny. V tomto smere držím malé rekordíky, čo ma teší,“ dodal.

PAVOL KUBIŠ

KTO JE ANDREJ KRAVÁRIK

Narodil sa 28. júla 1971 v Piešťanoch. Po dvoch slovenských tituloch s VKP Bratislava pokračoval od roku 1994 v kariére v Grécku. Pôsobil v PAOK-u Solún, Ethnikose Alexandropolis, Arise Solún i Iraklise Solún. V roku 1998 si na jednu sezónu odskočil do Serie A1 do Montichiari. Od roku 1999 nepretržite oblieka dres Iraklisu Solún, s ktorým bol štyrikrát majstrom Grécka a päťkrát si s ním zahral vo Final Four Ligy majstrov. V drese troch krajín štartoval na piatich ME – s Česko-Slovenskom vo Fínsku 1993, so Slovenskom v Holandsku 1997 a v Ostrave 2001, s Gréckom v Belehrade 2005 a v Petrohrade 2007. Grécko reprezentoval aj na OH 2004 v Aténach a MS 2006 v Japonsku. Trojnásobný najlepší volejbalista Slovenska (1994, 2000 a 2001).