Musím odfotiť Papiho

18.11.2006

Dnes má moja dcéra narodeniny.

Tak jej aj touto cestou blahoželám, pretože som z toho časového posunu už totálne zblbnutý a mohlo by sa stať nepríjemné - zabudnem a ona to nebude ochotná pochopiť. Ráno sa zobudím a na scype mám dobrú noc. Umyjem si zuby, sadnem k počítaču znovu a čítam totálne čerstvé noviny na SME, ktoré práve pred minútou vyšli. Ale keď si chcem prečítať noviny večer, tak ako to robím doma, som naštvaný, pretože sú to tie isté, ktoré som čítal ráno. Nezvyk. Ale aspoň je definitívne to, že prípadné zmeny v biorytme, ktoré mala priniesť aklimatizácia, štyri až sedem dní sú zažehnané. U mňa žiadne neboli a už teda ani nebudú. Horšie to bude po návrate. Budem vykoľajený, kiežby som tak zabudol kúpiť kapra a stromček, kiežby som prespal celé Vianoce.

Samozrejme, že tu nepôsobím v roli európskeho cestovateľa, ktorý fotí Fuji, rýchlovlak a kimoná. To len cez deň voľna. Ale dnes musím vyfotiť a poslať dcére Papiho. Inak by ma zabila.
Na túto "odpornú" úlohu si najmem videotechnika a posielam jej aj Vám portrét trinásť rokov vo vrcholovom mužskom volejbale úspešne fungujúcu hviezdu Samuele Papiho (Sisley Treviso), ktorá včera proti Bulharom jemne vybledla a naznačila, že všetko má svoj čas a koniec. Neviem, či to bude dnes večer proti Talianom stačiť, určite ich včerajšia prehra s Bulharmi vytočila a zaberú práve proti nám (Čechom), ale je to asi jedna z posledných šancí, aby si Lucia rozšírila album svojho idola z vrcholného podujatia

Čau Luca

Z Nagana.