2.hrací deň

18.11.2006

V prvom zápase narazili na seba dve úspešné generácie spred štyroch rokov. Oba tímy uspeli na MS do 20 rokov. Ako som už spomínal, zásadný rozdiel medzi nimi je.

Hovorí sa, že jednotliví Iránci hrajú na takomto podujatí aj trikrát za sebou (to sa takto na ich adresu nemiestne žartuje), ale vážne sa tvrdí, že niektorí mali vtedy v hľadisku svoje ženy aj s dieťaťom, neodškriepiteľné je, že mesiac na to hrajú všetci na univerziáde, a pri pohľade na ich fejsy je úplne jasné aj to, že ak si odmyslíme štandardnú akceleráciu vývoja detí v  týchto zemiach, tak vyzerajú skutočne pristaro na to, že mali mať pred tromi, štyrmi rokmi dvadsať.  To Venezuela okrem výnimiek je ešte aj teraz v tvári detská. A tak sa aj správajú. Vo výťahu sa klbčia, bijú, pomačkajú vždy všetky tlačítka, aby ste sa vy po nastúpení najskôr vyviezli zo siedmeho po jednom poschodí na šestnáste a až potom do prízemia. Irán nestačil v prvom zápase na Čechov, Venezuela poľahky zdolala Američanov. Pred zápasom mi srbský tréner Iráncov povedal, že sú tu viac menej v prírave na pre nich rozhodujúcu etapu sezóny, Azijské hry, začínajúce ihneď po šampionáte v Japonsku. Ale motivácia nadovšetko je hocikedy v hocičom poraziť Ameriku
Nič nenormálne sa neudialo. Venezuela sa síce trápila a nehrala tak dobre ako proti USA, ale nepríjemný Irán zdolala.
Ani iné motyky nestrieľali. My sme mali solídny úvod, ale zásadný rozdiel bol v útoku a bloku. Taliani obstáli, rovnako ako Bulhari proti USA.