Postrehy Michala Mašeka I.

Michal Mašek je bývalým trénerom v družstvách Doprastav Bratislava, Senica a COP Nitra. V súčasnosti pôsobí v Nemecku, ako asistent trénera v bundesligovom ženskom tíme Smart Allianz Stuttgart.

Uplynulý víkend som sa v úlohe pozorovateľa zúčastnil záverečného turnaja MAJSTROVSTIEV NEMECKA (U18) v meste BIEBERACH na juhu Nemecka neďaleko Friedrichshafenu. Mojou úlohou bolo mapovanie aktuálnej situácie mládeže  dievčenskej zložky v Nemecku. Vyhotovil som podrobnú správu pre lokálnu volejbalovú federáciu štátu Baden – Wutenberg, ktorá má veľký záujem vybudovať jednu z centrál talentovanej mládeže v Nemecku pre mladé volejbalistky (niečo ako COP Nitra na Slovensku). V celej krajine existujú zatiaľ štyri (Schwerin, Drážďany, Berlín a Vilsbiburg) a Štuttgart ako hlavné mesto štátu Baden – Wutenberg sa usiluje získať licenciu na prípadnú piatu. Napadlo ma preto, že by som moje poznatky porovnal so skúsenosťami zo záverečných turnajov kadetiek na Slovensku. Ako tréner či asistent som sa zúčastnil piatich-šiestich takýchto turnajov na Slovensku a preto si dovoľujem malé porovnanie s krajinou, kde momentálne pôsobím ako asistent v Bundesligovom tíme Smart Allianz Stuttgart.

Počas celého trojdňového turnaja (hralo sa len dva dni, prvý deň bol venovaný hodinovým tréningom jednotlivých družstiev) som podrobne sledoval prácu realizačných tímov najlepších volejbalových klubov Nemecka, ich spôsoby prípravy na vrcholný turnaj , pripravenosť a technickú zručnosť hráčok danej vekovej kategórie a samozrejme aj výber prípadných talentov pre náš klub. Nakoľko sme na takúto činnosť nemali počas uplynulej náročnej  sezóny čas a priestor (hrali sme ligu, pohár a pohár CEV), vybrali sme sa na turnaj, ktorý nám poskytol dostatok informácií o aktuálnom stave dievčat do 18 rokov v krajine.

Od príchodu do hotela bolo cítiť pokojnú a uvoľnenú atmosféru, ktorá sa niesla počas celého turnaja. Povestnú nemeckú presnosť a precíznosť bolo jasne vidieť na každom kroku. Všetko vopred do detailu pripravené, všetci zúčastnení dokonale informovaní. Žiadny stres, naháňanie sa a nervozita. Pri porovnaní objemu peňazí, ktorým disponujú kluby či mestá na organizáciu takéhoto turnaja u nás a v Nemecku musím povedať, že naše turnaje sú taktiež výborne pripravené a prípadné malé nedostatky doháňujú usporiadtelia svojou srdečnosťou a nasadením... najmä teda na východe (tam by vás aj na rukách do haly priniesli).
Turnaja sa zúčastnilo 16 najlepších družstiev rozdelených do štyroch skupín. Z každej regionálnej súťaže, ktorých je v Nemecku osem, postúpili na tento turnaj dve najlepšie družstvá. Hralo sa v dvoch veľkých halách a v každej boli vytvorené dve ihriská oddelené od seba predeľovacou stenou. Systém súťaže bol vytvorený tak, že každé družstvo po odohratí zápasu malo vždy jeden zápas voľno. Hralo sa „len“ na dva víťazné sety a do štvrťfinále postúpili dve najlepšie družstvá z jednotlivých skupín. Po skončení predchádzajúceho zápasu sa tréneri vždy dohodli, koľko potrebujú čas na rozcvičenie sa s loptami a na sieti. Teda žiadne direktívne nariadenia zo strany hlavného rozhodcu a musím povedať, že nebol jediný problém. Čo si pamätám, tak u nás bol a to vždy a na každom turnaji. Neviem prečo??? Toľko k úvodným oficialitám a prejdem k tomu, čo som videl.
(pokračovanie v stredu)