S Milošom Horníkom

10.11.2015 - Pavol Kubiš píše pre Denník Šport.

Korektor VKP Komárno Miloš Horník sa nedostal do nominácie na ME, vynahradzuje si to v extralige.
Na jeho body pracujú všetci. Absolvoval celú prípravu na októbrové ME v Taliansku a v Bulharsku, v poslednej chvíli sa na počudovanie mnohých do záverečnej nominácie na šampionát nedostal. Čo by iných možno zlomilo, jeho posunulo ďalej. Dvadsaťpäťročný rodák z Martina Miloš Horník v drese VKP Komárno zatiaľ bodovo kraľuje v našej extralige.

Komárňania si pre účasť dvojice svojich hráčov univerzála Horníka a libera Ľuboša Nemca v reprezentačnom tíme odložili úvodné extraligové zápasy. Stále ich dohrávajú, v nekompletnej tabuľke sa po víkendových víťazstvách s Prievidzou 3:1 a Starou Ľubovňou 3:0 posunuli zo siedmej priečky na štvrtú a keďže majú k dobru ešte jednu dohrávku z 3. kola v Trenčíne, môžu sa vyšvihnúť ešte vyššie. Vicemajster sa spolieha i na solídnu formu Horníka, ktorý cez víkend v dvoch dueloch nazbieral 53 bodov a so 132 bodmi (priemer 6,29 bodu na set, z toho 15 blokov) sa predral na čelo rebríčka najviac bodujúcich hráčov. „Nie je síce o tom, že z tridsiatich nahrávok urobím dvadsaťsedem bodov, ale zatiaľ mi ide karta. Na druhej strane to vyplýva z mojej pozície na ihrisku. Nahrávač Tomáš Hollý mi verí, tie body sa rodia ľahšie. V šatni však tieto extraligové štatistiky nejako špeciálne nesledujeme, ani sa o nich veľmi nerozprávame. Podstatné sú výkony kolektívu. Na tie moje body pracujú všetci. Nahrávač i ´streďáci´, ktorí pri našom útoku viažu na sieti súperovu obranu,“ zdôrazňuje 25-ročný univerzál.

Miloš meria 206 cm, svojou výškou pútal už v detstve. „Bol som si zahrať tenis, keď si ma všimol tréner Ján Hošala, ktorý ma priviedol k volejbalu. Ten sme doma v krvi nemali, mama sa venovala atletike, dedko i otec sú však dosť vysokí. Z Martina som prestúpil k trénerovi Dvoranovi do Žiliny, kde som hral v kadetskej a juniorskej kategórii. Po strednej škole ma prijali na vysokú školu do Bratislavy a aj keď som mal ponuku i z Nitry, prešiel som do VKP,“ spomína. Na bakalárskom stupni študoval kvantitatívne metódy v ekonómii a teraz na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK pokračuje na magisterskom stupni v odbore verejná politika. Jeho spoluhráči zo základnej šestky v Komárne Pělucha, Hollý, Rehák či Hrušík už majú skúsenosti zo zahraničia, to ho neláka? „Mojou prioritou je, aby som dokončil školu. V máji mám štátnice, potom je všetko otvorené,“ zdôrazňuje.

V sezóne 2010/11 bol v tíme VKP Bratislava, ktorý získal jedenásty a pre klub momentálne účinkujúci v I. lige doteraz posledný majstrovský titul. Medzi svoje úspechy si ho však neuvádza. „Medailu som síce dostal, ale v play-off som ako štrnásty hráč v pozícii tretieho univerzála sedel iba na  tribúne. Viac si ho budem vážiť, keď si ho vybojujem na ihrisku. V minulej sezóne sme s VKP Komárno vyhrali Slovenský pohár, vo finále play-off extraligy nás však Prešov prevalcoval,“ pokračuje. „S tohtoročnou extraligou som príjemne prekvapený. Je dobrá a vyrovnaná, z prvých piatich-šiestich tímov môže vyhrať každý s každým.“
Ako sme už spomenuli, od nedele je Miloš Horník líder medzi najviac bodujúcimi hráčmi extraligy. Na čele rebríčka predstihol Poliaka Mikolaja Sarneckého v službách Košíc, v porovnaní s ním odohral o jeden duel menej. Vlani skončil v rebríčku štvrtý za Venezuelčanom Kervinom Piňeruom z Prievidze, svojím klubovým spoluhráčom Andrejom Patúcom a Petrom Mlynarčíkom z Chemesu Spišská Nová Ves. Všetci traja sú už z našej ligy fuč, takže jeho lídrovstvo má svoju logiku. Paradoxne, v sezónach 2012/13 a 2013/14 v drese VKP Myjava figuroval v spomínanom rebríčku až v piatej či šiestej desiatke. Na kopaniciach sa však ocitol v pozícii prihrávajúceho smečiara, čo po boku dobre hrajúcich Kriška a Mračka znamenalo vysedávať na lavičke.

Vlani po prechode do Komárna a návrate na svoj srdcový post znova ožil. Po dobrých výkonoch v minulej sezóne na seba nenechala dlho čakať ani pozvánka do reprezentácie. V nej ešte pod vedením bývalého reprezentačného kormidelníka Flavia Gulinelliho debutoval 30. mája 2015 v prípravnom zápase v Izmire proti Turecku. Krst ohňom v základnej zostave si odkrútil vo víťaznom zápase Svetovej ligy proti Mexiku na turnaji v Grécku. Nechýbal ani v tíme jeho nástupcu Alberta Giulaniho. Zaknihoval si 16 štartov, sen o premiérovej účasti na európskom šampionáte sa mu však rozplynul pár dní pred jeho začiatkom, keď sa do 14-členného kádra nevmestil ani ako druhý univerzál. „V každom prípade sa na pôsobenie v reprezentácii pozerám pozitívne. Som vďačný za to, že som mohol byť v tíme a tri mesiace sa s ním pripravovať. To je plus pre každého hráča. Keď sme sa s trénerom Giulianim lúčili, poďakoval som mu za čas, čo do mňa investoval. Na druhej strane nebudem klamať, že ma to nemrzelo. Na šampionát som sa tešil, je to však reprezentácia a nominácia je trénerovo rozhodnutie,“ dodáva.