S Igorom Prieložným o plážovom volejbale - EXLUZÍVNE PRE WEB

1.12.2015 - Bratislava

Ako si sa dostal k beach volejbalu?
Ešte počas pôsobenia vo Švajčiarsku (muži Näfelsu) v sezóne 2001 - 2002 som začal pracovať so švajčiarskou mužskou dvojicou Heyer - Egger. Obaja vtedy ešte hrávali aj v hale. Dostali sme sa po zhruba dvoch sezónach z 56. miesta FIVB rankingu na 15. Nevýhodou bolo, že sme vo Švajčiarsku boli stále trojkou a nemohli sme ísť na OH. Spolupráca skončila. V tom čase ešte veľmi málo párov pracovalo s trénermi.

V priebehu mojej beachovej prestávky ma niekoľkokrát oslovili sestry Schweigerové, nie na základe mojich trénerských kvalít, ale doporučenia Martina Olejňáka, ktorý ich trénoval.
Sestry sa rozišli, vznikol nový pár Schwaigerová - Hanselová. Obe hráčky špecializované na hru na sieti. To nie je ideálne. Oslovili ma s požiadavkou, že sa im budem venovať na 100%.

Prečo sa sestry rozišli?
Jedna z nich toho mala už plné zuby, na turnaji v Prahe jej praskli nervy a po turnaji spontánne oznámila, že končí. Spôsobilo im to veľké problémy, lebo mali podpísané sponzorské zmluvy.

Ty si pol roka pred olympiádou s dvojicou skončil? Ako dlho ste spolupracovali?
Nastali podobné dôvody ako s mužmi vo Švajčiarsku. Nie sú ešte kvalifikované na OH do Ria. Šanca ešte je, takisto ako u slovenskej dvojice, ale ten systém je tak tvrdý, že si postup k dnešnému dňu v rebríčku kvalifikované páry už pravdepodobne ukočírujú.

Okrem turnajov FIVB série je predsa šanca dostať sa na OH cez Interkontinentálnu kvalifikáciu. Tá šanca je veľká, nie?
Kandidátov je veľa. Rusky, Češky, Rakúšanky, Fínky. Pred štyrmi rokmi si organizáciu kúpili Rusky a aj postúpili.

Tvoj, dnes už bývalý rakúsky pár pokračuje v práci v boji o olympiádu ďalej?
Áno, ale už bezo mňa.

Aké podmienky boli na prácu?
Sponzor postavil v rodisku Schwaigerových (Zvettl) špecializovaný areál s halou. Dve ihriská, hala, regenerácia. Je tam dokonca aj Schwaiger sister strasse. Spolupráca začala spoločne s výborným švajčiarskym hráčom Martinom Lacigom, ktorý sa zaviazal na 100 dní v roku. Po troch mesiacoch dievčatá chceli pokračovať už iba so mnou.

Dvojica je plne profesionálna?
Áno. Rakúsky systém v športe má vytvorené tzv. miesta pri armáde, dostávajú mesačný plat. Ostatné je riešené sponzorsky.

Aj ty si bol vojak?
Nie.

Kto šéfoval? Kto ťa platil?
My sme boli mimo volejbalového zväzu. Štatistiku, analytikov sme využívali po zväzovej linke, ale všetko ostatné si pár zabezpečuje sám. Financie aj na mňa šli cez otca p. Schwaigera, ktorý celý systém manažuje. Cestovka, banky, sponzori.

Bol si platený aj podielom z odmien? Bonusy za postup na OH?
Nie. Vo Švajčiarsku sme boli tak dohodnutí, lebo nemali na vyšší fixný plat. Dohodli sme sa na províziách, ale nerobilo to dobrú krv. Robil si raz jeden z dvojice po taktickej stránke, čo chcel. Moja kritika sa mu absolútne nepozdávala, ale snažil som sa mu vysvetliť, že sme spolu v hre, ale ja to nemôžem inak ovplyvniť.
Môže to vyjsť, ale nemusí. Ideál je stredná cesta.

Logistika akcií?
Všetko sme sme si organizovali sami.

Nie ty.
Ja nie. Hráčky a otec Steffi. Druhý ženský pár pracuje iba cez rakúsky zväz. Zväzový tréner, Brazílčan, mal na starosť štyri mužské páry a jeden ženský. Neskutočná záťaž.

Bavilo ťa to viac s babami?
Ak mám byť úprimný, toto bola mimoriadne náročná robota. Typovo tieto hráčky k sebe príliš nepasujú. To by bolo na dlhšiu debatu. Zásadný rozdiel bol v tom, že s chalanmi sme do troch turnajov už boli v pravidelne v hlavnej súťaži.
S dievčatami sa nám to podarilo až v poslednej tretine druhej sezóny a toto je veľmi náročné na organizáciu a hlavne psychiku. Uhrali sme napríklad v Luzerne výborné štvrté miesto, v semifinále sme nevyužili mečbol a už v utorok sme leteli do Ruska, kde sme v stredu vybuchli v kvalifikácii a šli domov. Hrali tak zle, ako keby mali obidve svoje dni. Myslím si, že ak by boli k sebe viac empatické a nemuseli by sme neustále riešiť rôzne medziľudské problémy, tak by sme dosiahli viac a hlavne skôr.

Keď si načal "ich dni". V tímovom volejbale nemávajú všetky naraz.
Toto  boli staršie hráčky.

Po prechode?
To ešte nie, ale mali to vysporiadané. Myslím si, že s tým vedeli zaobchádzať. Podstatne horšie a častejšie výkyvy bývali mentálne.

Ešte si mi neodpovedal, či ťa to viac bavilo s babami.
Práve pre tieto sinusoidy nie. Lepšie to bolo s chlapmi.

Bavila ťa tá práca na piesku ako taká? Samozrejme je to profesionálna vec. Dostal si job.
Pri mužoch to bola ešte kombinácia s halou, so šestkovým volejbalom. Tie zmeny boli zároveň relaxom a to aj adekvátne bavilo.
V tejto mojej druhej etape by som nepovedal, či bavilo, alebo nebavilo, ale každopádne to bolo zásadne iné. Za trinásť rokov sa plážový volejbal neuveriteľne dynamicky vyvinul. Viem to porovnať, je to neporovnateľné. Z tohto dôvodu to bolo veľmi zaujímavé. Robil som to najlepšie, ako som vedel a dokázal. Veľmi veľa som sa naučil. Plno nových vecí. Napríklad kooperácia so súpermi v príprave. To v hale nie je.

Celá zima v teple?
Tento  rakúsky pár pracoval v januári a februári na piesku v hale. 60% času sme venovali kondícii. Pondelok a utorok po dva tréningy. Streda regenerácia. Štvrtok a piatok opäť  tréningy.

Iné páry idú do tepla k moru.
Sestry v páre to tak mali predtým nastavené. Tri mesiace v Brazílii napríklad, ale tvrdili, že ich to dopredu neposunulo. Záleží to aj od plánu nastávajúcej súťaže.

Ak by rozhodnutie bolo na tebe?
Rozprával som s bývalým výborným hráčom Dieckmannom na tému kombinácie prípravy v hale a von. Naozaj je dôležité aj to, kedy treba byť pripravený. Či v januári, alebo až v apríli.

40 stupňov a vietor v hale nenasimuluješ.
Súhlas.

S činkami, švihadlami sa pracuje aj v piesku?
Rôzne názory. S činkami som na piesku nevidel nikoho. Šprinty, presuny s expandrami som v piesku videl, ale rozvoj dynamickej sily dolných končatín som na piesku nevidel. Podľa mňa to ani nie je možné. Ak by som o tom rozhodoval ja, asi by som aj niečo na piesok zaradil.

Ty si o tom nerozhodoval?
Nie, na to bol kondičný tréner. Ja som vstupoval do herných častí. Kondičná príprava bola rozohratá, dievčatá mu dôverovali, komunikovali sme spolu samozrejme.

Máme aj zlé skúsenosti s kondičnými trénermi. Niekedy sa na to nedá ani pozerať.
Samozrejme, že ak som mal názor, aby sa niečo mohlo robiť inak, tak som mu to povedal. Bol atlét. Pred ním ich viedol triatlonista, to bola katastrofa.

Igor, málokto sa vyzná v systéme bodovania, tvorby rebríčkov FIVB. Rozumieš tomu?
Rakúsky pár, ktorý si viedol, je jeden z párov, ktorý má body z najväčšieho počtu turnajov. To má nejaký zmysel? Hnali ste sa za bodmi? Ovládaš to presne?
Ja neviem, či to vôbec niekto vie. Sú viaceré rebríčky a v nich sú rôzne pravidlá. Tie páry, ktoré majú minimum odohratých turnajov sú v čiastočnej výhode, lebo ostatným sa zatiaľ budú výsledky aj nejako škrtať a oni ešte môžu body získať. Myslím si, že je to zbytočne komplikované. Veľkým problémom je aj to, že je obrovský rozdiel v bodoch, ktoré sa dajú získať na turnaji open a grand slam. Mám dojem, že do olympiády sa ešte budú rátať štyri grand slamy a to zrejme bude rozhodujúce.

Čo sa stane s bodmi pri rozchode dvojice?
Každý hráč si prinesie do nového páru polovicu bodov. Úspešný český pár sa preto tak hlboko prepadol, lebo Hermannová málo bodov priniesla a Sluková ich veľký počet rozchodom s Kolocovou stratila.

Ako vnímaš ten fakt, že sa v beachi nemôže pár kaučovať z lavičky?
Technicky by to bolo asi zložité. Páry si menia po siedmich bodoch strany a bolo by to dosť komplikované. Určite by sa to dalo, ale je to zrejme aj záležitosť logistiky na kurte.
Na Kontinentálnom cupe je to povolené. Celé sa to v praxi predlžovalo.
Druhý problém, ktorým FIVB argumentuje je, že nie každý pár si môže dovoliť trénera a bolo by to diskriminačné.

Kaučovať z tribúny je takisto zakázané. Napriek tomu, kaučuje sa?
V Luzerne za mnou na tribúnu vybehol nejaký Holanďan a žiadal ma, aby som nekaučoval. Slušne som ho požiadal o definíciu kaučingu. Začal byť veľmi agresívny.
... ak si myslíš, že som kaučoval, tak ma to veľmi mrzí, ale iste som to tak nemyslel.
Každopádne viem, že Brazílčania kaučujú, málokto im rozumie. V kolotoči je niekoľko lesbických párov, brazílske ženské páry sú často pre lepšie výsledky rozdelené a potom jedna druhú (bývalú partnerku) určite z tribúny usmerňuje. Zaiste to nebude iba obyčajné povzbudzovanie. Máš právo sa na kaučing sťažovať u supervisora turnaja a ak je to opdostatnené, pokuta je 2 000 dolárov, ale čo ja viem, ešte sa to nestalo.

Kaučuje sa aj tajne? Gestikulácia, znaky, znamenia.
Myslím si, že hej. Raz som sa pýtal hráčok, či ma videli. Ukazoval som im zmeny smeru vetra. Povedali mi, že ma nevnímajú.

Aká je beachová komunita?
Je absolútna špička, kam sme sa dostali na spoločný kemp. Je to o vzťahoch. Najlepší s najlepšími sú zadobre, komunikujú. Brazílčania sú uzatvorení. Máloktorá krajina má trénera z vlastnej krajiny.

Ďakujem za rozhovor.

Pre www sa rozprával s Igorom Ivan Husár