Prihlásenie
Zápasy Slovenska reportoval Dano Mačuha
22.apríla 2017 - Púchov.Viva la France,
na zápas našich s Francúzmi sme prišli skôr, aby sme si pozreli aj duel našich budúcich súperov. Česi zosadili po prvom sete Turkov z koňa a docválali víťazne do cieľa. Turci aj s celým realizačným tímom pôsobili bezradne a zjavne neboli na takýto scenár pripravení.
Na "náš" zápas prišlo celkom dosť francúzskych fanúšikov. Boli hluční a vytrvalo povzbudzovali - škoda, že som si nezobral so sebou aj štuple do uší (a to som si ráno jeden pár kúpil). Kričali "la fráns" a chvíľu mi trvalo kým som to identifikoval. To je tak, keď máte povzbudzovať jednou slabikou, lebo koniec slova prehĺtate. V takomto podaní je france vlastne jednoslabičné a tak tam musia pridávať ešte "la", aby sa to pri povzbudzovaní lepšie vynímalo. Aj tak majú chudáci iba dve slabiky - to také trojslabičné slovenskó sa v choráli tribún vyníma lepšie. Trochu aj k volejbalu okom diváka:
Prvý set sme s favoritom začali bez rešpektu a až do koncovky sme väčšinu setu mali pod kontrolou. V koncovke nám chýbalo najprv trocha rozvahy o potom aj odvahy, a tak sme prvý set nechali Francúzom. Mal som pocit, akoby sme sa zľakli ponúkanej výhry. V druhom sete sme pokračovali v dobrom výkone - aj mal najprv podobný priebeh ako prvý , ale s tým, že do koncovky šli s miernym náskokom Francúzi. Víťazstvo sme si ale nenechali ujsť. V týchto dvoch setoch sa našim hráčom darilo držať súpera podaním od siete a následne blokovať. Od polovice tretieho setu Francúzi výrazne spresnili príjem podania , my sme na bloku nestíhali, a tak šli za víťazstvom v treťom aj štvrtom sete.
Čo ma v tomto zápase upútalo, bola vzájomná "spolupráca " rozhodcov. Čiarový zdvihol zástavku a hlavný ukázal "dnu" , alebo opačne - častý to jav hlavne v prvej polovici zápasu. Postupom času spoluprácu našťastie "doladili". Stálo nás to ale 2-3-krát dôležité body (a to sme po každom takomto verdikte následne dostali ďalšie 1-2 body vlastnou hlavou , ako hovorí klasik). Rozhodcovia ale neboli témou dňa.
Suma-sumárum - dobrý výkon s favoritom a zistenie , že s každým môžeme hrať vyrovnaný zápas - teraz už potrebujeme tie víťazné. Zoberme si príklad od Prievidze, ktorá to konečne v treťom zápase dala aj napriek tomu , že domáci prievidžania nemôžu hrať a musia hrať hlavne legionári. Počul som ale , že v ďalšej sezóne sa to má zmeniť.
Slovensko - Rumunsko 2:3
Krvavá bitka s Rumunskom.
Krvavá bitka s Rumunskom.
Po dobrom dojme zo včerajšieho zápasu s Francúzskom som očakával, myslím si objektívne, rýchlu smršť ( tá smršť mali byť naši junci). Plná hala to asi očakávala, až na pár rumunských fanúšikov, tiež.
Dnes bol asi päťsetový deň. Keď sme prišli do haly, prebiehal piaty set zápasu Francúzsko - Rumunsko. Podľa doterajších výsledkov a mojich dojmov zo včerajšieho zápasu - jednoznačná záležitosť pre Francúzsko. Podľa Očkina - dráma jak hovado. Dnes som videl hrať úplne iné Rumunsko ako včera. Iné dresy, iní hráči, len tréner ten istý - zúrivo striedal jak na hokeji. Rumuni nakoniec prehrali, ale hrali dobre. Volejbalové analýzy by som mal asi radšej nechať na volejbal.sk a svf
Rád by som sa vyjadril k iným, tiež dôležitým veciam, ktoré trápia našu športovú medzinárodnú verejnosť. Ide o správne a zrozumiteľné značenie v športových halách resp. na športoviskách. Treba si uvedomiť, že z času na čas sa na nich objavia aj zahraniční návštevníci. Je to väčšinou prvýkrát, čo vidia daný objekt a aj prvýkrát, čo sa stretnú s jazykom danej krajiny v ústnej alebo písomnej forme. Práve z tohto dôvodu sa doporučuje k miestnym slovám používať vhodné a zrozumiteľné piktogramy. Napríklad v týchto dňoch veľmi výstižne označili vstup do haly názvom "vchod" a veľkými šípkami (lepšie povedané vhodne otočenými trojuholníkmi). No to musí pochopiť každý. Horšie je to vo vnútorných priestoroch. Ešte počas prvého dňa ME som si z bufetu všimol bezradného Fína (Fína spoznáte na prvý šup - bledá tvár , blonďavé rovné riedke vlasy, modré oči, ostré črty) ako v chodbičke zúfalo pobehuje od dverí k dverám. Pochopil som, že hľadá záchod. Nakoniec vbehol do dámskeho. Neviem, možno vedel čo robí a mal tam dohodnuté stretnutie, ale skôr si myslím, že nápisy na dverách mu hovorili toľko, ako mne čínske znaky na dverách v hale v Šang-haji. Aj som hneď upozornil obsluhu v bufete na existenciu piktogramov a výskyt návštevníkov z cudzích krajov. Dnes som sa bol presvedčiť, či si moje slová vzali k srdcu. Na dverách do pánskeho záchoda svietil nápis "PÁNI" a z dámskych dverí niekto papier ukradol. Na pánskom záchode dokonca nejaký paskudník oblepil priestory nad pisoármi samolepkami. Také isté som videl na záchodoch v Nitre. Uvidíme, či web čítajú aj v Púchove. Na pánsky záchod však nedoporučujem použiť miesto piktogramu postavu junáka v detvianskom kroji (ako to býva na niektorých salašoch), lebo niektoré mladé dámy by sa mohli pomýliť, vnikali by na výsostne naše, mužské územie a my by sme sa cítili trápne. Ktovie, či sú nálepky aj na dámskom?
Ináč výborný zápas a atmosféra. Plný kotol (teda pol-kotol), bubnisti, mexické vlny. Škoda druhého setu. A nitrianskych fanúšikov ani tento výsledok nepotešil.
Už úvodná doska pod nohy neveštila nič dobrého. Celý prvý set si družstvá navzájom ponúkali víťazstvo. Strach bolo cítiť na obidvoch stranách, trápili sme sa na príjme a nedokázali sme sa presadiť proti kompaktným blokom Rumunov. Problém bol, že neistota sa z prihrávky preniesla do všetkých činností. Na druhej strane aj Rumuni veľa kazili, a tak nám vždy dovolili vrátiť sa do zápasu. Ponúkaný prvý set sme si teda nakoniec s okúňaním zobrali. Rumuni však zacítili, že dnes môžu vyhrať. Začali kaziť menej podaní, blokovali, stále nám síce ponúkali šance, ale u nás nebolo hráča, ktorý by vyhlásil mobilizáciu. Keď sme sa začali rozbiehať, niekto z družstva to pribrzdil chybou, alebo sme sa rozbili o bloky súpera. Na druhej strane sa rozohral rumunský blokár, na ktorého sme neboli na strede schopní siahnuť. Tréner zúfalo hľadal zostavu, ktorá by sa chytila - návod, ako na rumunské bloky, ukázal Tomáš Hrtús - bohužiaľ zostal sám. V tomto zápase uhral svoje ešte Jano Jendrejčák.
Dnes to bolo v hlavách. Vyčistiť a hor sa na bratov Čechov. Nebude to ľahké.
S Čechmi 2:3
Pred týmto zápasom som napísal, že to bude ťažké...
Prehra s Fínmi 1:3
Posledná možnosť, ako ostať v hre o postup. Všetci sme čakali, ako nastúpime do zápasu, pretože sa ukázalo, že dopredu prognózovať v tejto skupine momentálnu silu súperov je ťažké. Zámerne som v komentári zo zápasu s Českom veľmi nechválil hru našich - aby nespyšneli a nedopadlo to ako v zápase s Rumunskom.
Posledná možnosť, ako ostať v hre o postup. Všetci sme čakali, ako nastúpime do zápasu, pretože sa ukázalo, že dopredu prognózovať v tejto skupine momentálnu silu súperov je ťažké. Zámerne som v komentári zo zápasu s Českom veľmi nechválil hru našich - aby nespyšneli a nedopadlo to ako v zápase s Rumunskom.
Piktogramy na dvere záchodov nepribudli a nálepky nad pisoármi stále svietia. Klobáska tradične lákavo rozvoniavala. Nástup bol dobrý, vyhratý prvý set budil nádej, ale Fíni nepríjemne hrýzli. Bolo vidno, že družstvo je po taktickej stránke na súpera dobre pripravené. V nasledujúcom sete pritlačili Fíni podanie. Naša horšia prihrávka a aj nižšia efektivita v útoku zrejme rozhodla o víťazstve Fínov. Škoda, veľmi by sme potrebovali hrať takéto ťažké zápasy, a touto prehrou sme sa o pár ďalších pripravili.
Záver s Tureckom 0:3
Posledný deň ME v Púchove.
V púchovskej skupine sme hrali posledný zápas. Už pred začiatkom ME sa predpokladalo, že to bude zápas, kedy bude všetko jasné. Nebolo to celkom tak - Turci hrali o prvé miesto v skupine. My sme boli jasní - do Maďarska hrať necestujeme.
Do koncovky prvého setu sme sa držali, no potom prišiel kvalitný servis Turecka a bolo 0:1. V ďalšom priebehu zápasu Turci pokračovali v kvalitnom podávaní a bod po bode sa nám vzďaľovali. V treťom sete sme vôbec nezachytili úvod setu a dlho sa nám nedarilo otočiť. Vyzeralo to na debakel. V druhej polovici setu sme ale výsledok trochu skorigovali.
Výkony tohto výberu sledujem už od jeho začiatku. Musím povedať, že od leta urobilo družstvo veľký progres.Myslím si, že tréner Kalný reálne zhodnotil možnosti jednotlivých hráčov a celý rok postupne pracovali na budovaní hernej koncepcie. Bol som príjemne prekvapený, že sme dokázali hrať vyrovnané partie s väčšinou mužstiev našej skupiny. Na druhej strane na víťazstvá sme nedosiahli. Bolo vidno, že nám chýba herná prax z ťažkých zápasov (vyrovnanú koncovku sme nezvládli ani jednu). Škoda stratených mesiacov (cca od januára minulého roku do príchodu trénera Kalného), kedy toto družstvo neabsolvovalo ani jeden zraz, či tradičný júnový turnaj v Čechách. Príčin je ale asi viac a všetci, čo sa točia okolo volejbalu ich dobre poznajú. Z roka na rok klesá počet hráčov a družstiev v súťažiach, vo väčšine družstiev chýba kvalita. Nízky je podľa mňa aj počet zápasov, ktoré mládežnícke družstvá odohrajú. Možno by sme sa mali inšpirovať, ako to robia neďaleko za riekou Moravou, prípadne zobrať si príklad z práce s mládežou nášho hokeja a futbalu. Federácia by napríklad mala výraznejšie pomôcť s financovaním a vzdelávaním trénerov (ako to robia v hokeji, kde zväz platí klubu mandátneho trénera a ak má klub výsledky aj viacerých). Treba vytvoriť podmienky, aby sa tréneri v kluboch mohli profesionálne venovať volejbalu. Keď to budú robiť len popri zamestnaní, ako je to vo väčšine prípadov, tak to tak aj bude vyzerať. Dôležité sú hlavne silné kluby - deti a ich rodičov pritiahne len kvalita a profesionálna práca. Možno ešte trochu viac spolupráce klubov na spoločnej veci a menej žabomyších vojen. To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať.
pre pichľavý web od Vášho vyslaného redaktora Dana Mačuhu