Rozhovor s M.Kraščeničom - diel IV - OTÁZKY

7.12.2018 - Pred rokom 3.12.2017 bol v Poprade zvolený do funkcie prezidenta SVF na štyri roky Martin Kraščenič. Nahrali sme spolu takmer dvojhodinový rozhovor. Rozdelil som to na viacero dielov, aby ste mali časť vyznačiť si v lese sprejom borovičku, zavraždiť kapra a kúpiť všetko pod stromček.

Mal si v programe výraznú podporu mládeže.

Hneď po mojom nástupe som dostal do súťažných dokumentov, že okrem zvýšených prémií v Extralige mužov a žien, Slovenského pohára, razantne zdvihneme aj finančnú podporu pre organizátorov finálových mládežníckych turnajov. Z dovtedajších 500 Eur na 2 000.

 

Grant prezidenta SVF. O čo ide?

Idea bola v hlave, len som nevedel, akou formou to urobíme. Chcel som týmto spôsobom podporovať návrhy, projekty osobne - ja ako osoba, bez zbytočných komplikácií pri kolektívnom, zdĺhavom dohadovaní sa. Pbetoval som volejbalu absolútne rodinu, súkromie, oddal som sa činnosti pre volejbal na dvesto percent a preto som vytvoril potrebu financovať tento post. Nie mňa ako osobu, ale pozíciu prezidenta SVF, ktorú zastávam. Moja odmena je myslím vo výške 2160 Eur, ktorá prináleží postu. Verejne som ešte pred voľbami prezentoval, že som nikdy nežil z volejbalu a ani nechcem z neho žiť. Chcem žiť pre volejbal. Toto chcem naplniť do bodky.
Na pracovnej konferencii som oficiálne oznámil vznik grantu a celú moju odmenu posielam do nadácie, ktorá tento grant rieši. Chcem aby to bolo úplne transparentné. K dnešnému dňu prišlo do dvadsať žiadostí, všetkým sme vyhoveli. Takmer väčšine v plnej miere. Limit je 500 Eur. Dva návrhy ma zaujali viac a tam je podpora pravidelná. Podporovať budeme jedného hráča, ktorý prišiel na Slovensko zo zahraničia a rovnako pravidelne budeme podporovať mládežnícky projekt v Prievidzi. V ďalšom roku zvážime skúsenosti a uvidíme, ako budeme pokračovať. Zmyslom grantu je mať možnosť individuálne posúdiť, či nárok na podporu je možný a možno by nevznikol pri inom procese podpory.

Čo ťa pozitívne v prvom roku prekvapilo?

Dva, tri momenty. Prvý bola nesmierna energia a nadšenie detí na finálových turnajoch MINI SCHOOL a MIDI SCHOOL, oba turnaje boli v Trenčíne. Rovnako ma zaujal finálový turnaj stredných škôl Kalokagatia.

Čo? Ty si bol v Trnave? Nevidel som ťa. Tam teda nikdy prezident SVF nepáchol. Málokto ide na Kalokagatiu. Ty a ja.

Bola predsa štyri dni. Bol som všade, kde sa dalo. Ja neviem, ako to bolo v minulosti. Bolo obdivuhodné, s akou zanietenosťou športovali mladí hráči v Trenčíne.
Milo ma prekvapila aj prvá pracovná konferencia v Poprade, na ktorej bolo dosť dusno, atmosféra  v sále bola napätá, ale reakcia delegátov bola absolútne rezolútna, prezentovali, že ich nezaujímajú naše mocenské boje, finančné mechanizmy, problémy v Správnej rade, všetci jasne deklarovali, že chcú, aby sme začali robiť naplno pre volejbal. Všetci.

Na kongrese FIVB v Mexiku bola SVF odmenená za 25-ročnú činnosť, to bolo príjemné. Cítil som, že sme vnímaní. Berú nás ako autoritu.

Ja som bol v Trenčíne na turnaji MINI, veľmi ma prekvapila úroveň akcie, organizácia, systém, kvalita hry. Mimochodom na tomto turnaji mi súťažný riaditeľ  Stražay zakázal vylepiť reklamné letáčiky na môj 13. letný volejbalový kemp. To len tak mimochodom.
Spomenul si kongres v Mexiku. Predtým bola podobná akcia na CEV, ešte skôr prezentácia ME žien v Budapešti, Istanbule. Zachutili reflektory?

Mám k týmto akciám velký rešpekt. Dlhodobo podnikám, cestujem obchodne po celom svete. Tento svet hotelov, svetiel rámp poznám dobre.

Zachutili reflektory? Ty si pred voľbami prezentoval, že zahraničnú agendu a s ňou spojenú ambíciu, ktorá ide ruka v ruke s funkciou nemáš, tak sa pýtam, či ti skrátka nezachutilo.

Halanda je typ človeka, ktorý toto chcel, robil to výborne. Ja túto ambíciu naozaj nemám. Nemať chuť však neznamená, že nebudem presadzovať veci, ktoré potrebujeme. Musíme sa medzinárodne presadiť napríklad aj preto, lebo dokážeme trebárs v súvislosti s ME žien získať minimálne 100 000 Eur navyše, do iných projektov. Spätne. Nie som typ diplomata, nie som ani dobrý rétor a určite nie som typ celebrity.

Čo ťa negatívne za rok šokovalo. Jednu vec. Nie viac.
Neviem, či je to vhodné púšťať na verejnosť. Do médií.

Čo povieš, to tam bude.

Tak teda nič. Nič ma nešokovalo. Ale vyjadrím sa. Vráťme sa k tomu.

Počkaj, veď ja sa budem pýtať ďalej. Možno sa vrátime. Poďme teraz k personálnym zmenám. Nový je športový riaditeľ Marek Rojko. Dobrá voľba?
Po polroku hovorím, absolútne v poriadku. Myslím si, že by časom mohol zasahovať aktívne aj do beachvolejbalového hnutia.

Martin Májek. Koordinátor mládeže.

On spadá v zmysle štruktúry pod Mareka. On aj dal na neho tip. Vo výberovom konaní boli viacerí uchádzači, veľmi sa mi pozdávala Ruska Puchtinová, z nej sršalo nadšenie pre prácu. Prešiel Májek. Principiálne je na hodnotenie krátky čas, ale plní svoje úlohy.

Pán Karpieľ. Neznáma persóna pre hnutie.

Od svitu do mrku dokáže pracovať na plnení úloh. Skutočný dríč, miluje svoju prácu. Prešiel renomovanými médiami. Mal výborné referencie a dostatok skúseností v mediálnej sfére. Vnímal som ho na tlačovkách a vedel som, že vo výbere určite obstojí. Pracuje na všetkých volejbalových témach, ktoré sú pred médiami prezentované. Absolútne prospešný.

Vyhral si o jeden hlas. Všetci, ktorí ti hlas nedali, skupina delegátov, ktorá podporovala Igora Prieložného, otvorene prezentovala, že majú Halandu už dosť. Tvoj mandát nie je zatiaľ natoľko silný, Halanda bol zvolený na konferencii za čestného prezidenta, začal sa objavovať na zasadaniach SR. To "polovicu" hnutia irituje. Aký je dôvod, stratégia, že tam stále sedí?

Nemám v tomto smere žiadnu stratégiu, žiadnu dohodu. Všetci vôkol sa pýtajú, akú máš s Luborom dohodu, akú máš dohodu so Singerom. Čo sa týka Lubora Halandu, nesmierne si ho vážim, absolútne ho rešpektujem ako človeka, ktorý tu pár rokov riadil slovenský volejbal a stále zastáva vysoké funkcie v rámci európskeho a svetového volejbalu. Je členom VV SOV (pozn. www: po novom už SOŠV),

je čestným prezidentom SVF, ktorého jednomyseľne všetci delegáti na konferencii do tejto funkcie zvolili. Jednohlasne. Celé hnutie. Pred dvomi hodinami som sedel na zasadnutí Valného zhromaždenia SOV a vedľa prezidenta Siekela sedel bývalý šéf olympijského hnutia, čestný prezident Fero Chmelár. Normálne je to.
V tomto smere je všetko jasné, ja sám som dal Halandovi hlas. Pýtam sa však na jeho prítomnosť na sedeniach SR, ktoré aj mňa irituje. Podľa mňa tam nemá čo robiť.

Prizývam ho tam ako hosťa, to je moje rozhodnutie. Mal by vždy informovať, čo sa deje na medzinárodnej scéne. Nemal žiaden úmysel zasahovať do chodu a môjho vedenia SR. Sedávame aj dvanásť hodín, on príde zreferuje a odíde.

Tomáš Singer. Opýtam sa takto. V správnej rade je citeľný nesúlad, momentálny stav hlasov je 4:5, posledná SR bola neuznášania schopná. Mám dojem, že pnutie vyvoláva to, že Singer stále sedí na stoličke generálneho sekretára. Ak by tam už nebol, pokleslo by napätie a pracovalo by sa ľahšie? Výberové konanie na túto pozíciu malo troch záujemcov, Sivák, Kmeť a Raffaj. Nedopadlo. Teší ma aspoň, že si všade v dokumentoch disciplinovane uvádza "poverený riadením sekretariátu". Zaprovokujem, máte so Singerom nejaké dohody?

Na prvom zasadaní SR ho členovia jednomyseľne poverili dočasným riadením federácie. Aj najväčší nepriatelia Tomáša Singera apatiu k nemu jemu samotnému oznámili, ale mne nikto otvorene neoznámil, že ak sa urobí toto a toto, tak bude toto a toto. Dohody nielenže nie sú medzi mnou a Singerom, ale nepanujú ani v kolektíve SR.
Po mojom nástupe som určite nemienil robiť radikálne rezy, rozhodol som sa všetkým zamestnancom prejaviť dôveru. Chcel som každému jednému dať druhú šancu. Trvám na tom a stále to obhajujem. Museli sme zabezpečiť pracovnú kontinuitu. Hlavne medzinárodnú. Blížili sa mládežnícke európske kvalifikácie, ME juniorov v Púchove. Všetci mi hovoria, že za odídenou kométou ešte stále ostáva trčať chvost, nie sú všetci z toho šťastní.
Snažím sa obhajovať nie jeho charakterové vlastnosti, ale jeho provolejbalovú činnosť. Má iste aj vlastnosti, ktoré sa nestretávajú u iných s pochopením, ale má aj klady. Nemám toľko síl, aby som ho obhajoval po celom Slovensku.
Zaujal som jasný postoj, že momentálne je chod federácie zabezpečený týmto spôsobom a vôbec netrvám na tom, či bude alebo nebude naďalej sekretár zväzu. Mojou dôverou možno aj on získal iný pohľad na vec, ktorý možno pod Luborom nemohol realizovať, bol zrejme inak vedený. Neviem.
Skrátka na prvom stretnutí som všetkým pracovníkom povedal, že bez ohľadu na to ako fungovali doteraz, bol by som rád, aby pridali, chcel som, aby pochopili, že odkaz smerom vonku nebude výmena, ale očakávam od nich viac a oni pridajú. S mnohými som individuálne hovoril o tom, že ak zmena nenastane aj v spôsobe komunikácie, zvýšenom nasadení, tak budem hľadať inde.

Prečo ten tender na generálneho sekretára nedopadol?

Veľmi to súvisí s tým, že v SR sa nemôžeme dohodnúť. Päť hlasov má zrejme dohodu, viem o nej, ale nie je oficiálna, nič otvorene nepresadzujú, ale viem, čo bojkotujú. Pretláčajú iné mená, ale ja sa s nimi neviem stotožniť. Tá pozícia musí byť moja pravá ruka a hotovo. Zotrvanie Singera v pozícii nebola žiadna osobná blízkosť, ale len a len skúsenosti, know how, ktoré zo sebou niesol. Tak ako sa prejaví, ovpyvní to, či bude naďalej na zväze pracovať so mnou ďalšie roky. Ja si po roku urobím aj personálne hodnotenie kolegov. Kto sa ako zhostil úloh. Ak nenastali zmeny v nasadení, výsledkoch, určite nastanú priebežne výmeny.

Ak je momentálny pomer hlasov v SR 4:5, tak sa pýtam, či sa dá celé obdobie štyroch rokov technicky a prakticky pracovať? Dajú sa presadiť legislatívne úpravy, rozpočet, atď.?

Otváraš veľmi zaujímavú tému. Je to kľúčová otázka pre moje fungovanie. Zo Stanov SVF vyplýva, že správna rada musí mať zasadnutia minimálne štyrikrát do roka. Ja som chcel veci riešiť raz mesačne. Stretávali sme sa pravidelne. Od leta sa nedarí všetkým členom dostaviť. Momentálne sme urgentne riešili dvadsať problémov a to sa dostalo do hlasovania per rollam, ktoré zákon umožňuje. Niektoré sa schválili, iné sú v procese riešenia.

Výsledky týchto hlasovaní sú na webe?

Buď to už je, alebo v krátkom čase to na portáli bude. Možno to mešká aj preto, že niektoré rozhodnutia sa riešili veľmi dlho. Toto je forma, akou dokážeme momentálne nefunkčnú SR prinútiť aspoň s volejbalovými témami pohnúť.

Od zvolenia členov do SR priniesol život nové skutočnosti. Igor Prieložný, člen SR, ktorý v nej zastupuje záujmy vrcholového volejbalu a klubov je od novej sezóny aktívny v ženskom klube Slávia EU. Mám názor, že všetci sme v kluboch a neutrálnych niet. Ale je to zmena. Kandidoval ako nezávislý. Nevadí?

Nie, ja necítim žiaden otvorený konflikt záujmov, stret by možno mohol nastať v Reprezentačnej rade SVF, v ktorej Igor sedí z titulu člena v SR, ale v Rade to vyriešil Dr. Hančík, ktorý z Rady odišiel, aby tam nebol zdvojený záujem jeho klubu. Je to v poriadku. Igor kandidoval ako nezávislý. Netušil zrejme, že začne v Slávii trénovať.

Ďalšia odchýlka od normy nastala v prípade Mareka Kardoša. Jemu patrí v SR do portfólia rozvoj mládeže na Slovensku a dohľad nad vzdelávaním trénerov na Slovensku. Tým, že odišiel v lete trénovať do Maďarska, nad spomínanými vecami logicky stratí prehľad, navyše, ak je normálny, tak musí pracovať mentálne iba pre klub a nie sa zapodievať mládežou a vzdelávaním na Slovensku. Skrátka momentálne o dianí na Slovensku nevie  ani prd.

Neviem sa do jeho situácie vžiť. Želám mu samozrejme všetko dobré. Chcel sa po dvoch tituloch a striebre v extralige mužov posunúť ďalej. To je normálne. To je ambiciózne. Nedokážem posúdiť, či dokáže v SR zabezpečiť, resp. obsiahnuť témy. Je fyzicky preč, a iste je to aj duševne. Nie je v komunite.
Hoci má vedomosti, určite to nestačí na to, aby dlhodobo fungoval takýto model. Myslím si, že sám Marek si to uvedomuje. On nedokázal pri voľbe pred rokom predpovedať trénerské osudy a určite v najlepšom úmysle kandidoval do SR, chcel funkciu určite zastávať naplno. Vietor ho zavial preč, myslím si, že v tejto situácii prácu pre SR nedokáže vykonávať s plným nasadením.

Posledná otázka. V auguste budeme na Slovensku organizovať jednu skupinu ME žien. Ustojíme to? Nezlomí nám to krk? Je to veľmi náročná akcia z hľadiska financií. Bolo tebou deklarované, že rozpočet ME sa nedotkne mešca SVF, dotácie klubov, mládeže, doterajšej podpory volejbalu v kluboch. Záťaž je to aj pre pracovníkov. Nemajú dve a viac hláv. Ustojíme to? Nie, či to zvládneme, ale či to ustojíme. A podotázka, či neľutuješ vziať organizáciu ME.

Ako neskúsený funkcionár som vhupol do procesu, ktorému predchádzali zrejme nejaké dohody, aktivity. Česi avizovali, že sa usporiadania ME žien vzdajú a CEV sondoval aj u nás, či o to nemáme záujem. Otázky smerovali aj k tomu, či sme schopní disponovať čiastkou 300 000 Eur potrebných k prihláške. Nereagoval som hneď, ale vo veľmi krátkom čase sme odpovedali kladne. Určite ten krok neľutujem, iste sme sa nenachádzali v pozícii akejsi africkej krajiny, ktorá potrebuje takúto akciu na rozlet, na rozvoj volejbalu. Mal by to byť bonus pre naše družstvo žien, ktoré by sa zrejme inak na ME neprebojovalo, ale aj pre medzinárodný kredit, skúsenosti. Mal som možnosť sa zúčastniť na rozhodujúcom sedení na pôde CEV, kde nám tú skupinu prideľovali a mediálne som to využil po mojom nástupe do funkcie. Takéto akcie sa organizujú o dva tri milióny vyššie u žien a o sedem až desať u mužov. Využili sme šancu mať veľa muziky za málo peňazí.

Ustojíme to?

Áno.

Ďakujem za rozhovor.
Otázky kládol Ivan Husár

I.diel - snow volejbal
II.diel - piesok, hala, marketing
II. diel - politika