Postreh z ME - 10 (SUMÁR)

2.9.2019 - Rubrika sa volá postrehy. Chcel som pre verejnosť, nielen odbornú, niečo postrehnúť. Snáď sa to podarilo. Dnes to bude možno motanica, prosím rešpektujte to.
V prvom rade treba vzdať hold všetkým, ktorí v turnaji ME v Bratislave mali organizačné prsty. Emeritný prezident SVF Halanda a súčasný prezident Kraščenič akciu spískali a patrí im za odvahu do toho ísť obdiv. Všetci, ktorí priložili ruku k dielu, od riaditeľa turnaja Singera, firmy Media Fresh, celý sekretariát federácie až po podávačov lôpt sa významne podieľali na veľmi solídne zvládnutej akcii.
Bratislava je po volejbale hladná, reprezentačné družstvá tu bežne nehrávajú, preto sa dalo očakávať, že turnaj zaujme. Koniec prázdnin, dobrý čas začiatkov zápasov, všetko hralo do karát. Vyvrcholením bola návšteva 6 500 divákov na poslednom dueli s Taliankami.
Hra našich dievčat bola po celý čas turnaja dobrá, družstvo urobilo za dva roky významný posun, potvrdilo, že je zložené z dobrej generácie hráčok, ktoré aj v mládežníckych súťažiach uspievalo.
Malá Kostelanská sa ukázala vo veľmi dobrom svetle. Zvládla prihrávku podania a väzby v pohybe na útok. Bola zodpovedne odvážna, môže si dovoliť aj viac riskovať. Občas sa chytá za hlavu uprostred hry, snáď to rýchlo odíde. Sú to infantilné prejavy emócií, rušili ma u nej.
Radosová musí prestať ulievať dvomi rukami, lebo z toho sú medzi divákmi prudké bolesti brucha. Prihrávka je jej slabinou, ak nebude prihrávať aj prstami, nevymotá sa z toho. Palgutová na korektorke hrať asi v budúcnosti nemôže. Sú tam limitujúce faktory.
Kijaková dostala od trénera dôveru do prvého zápasu. Predpokladám, že tréner Fenoglio nemá rád zbytočné chyby. Ona ich asi recidívne robí dosť, ale mám ten dojem, že by sa s ňou oplatilo hrať. Ona jediná dokázala tvrdosťou útoku konkurovať iným hráčkam súperov. Musí byť komplexnejšia, ale ja by som vsádzal na jej náturu. Pre budúcnosť družstva by som na post korektorky presunul z bloku Herelovú.

V predstavách show som veľmi konzervatívny. Sorry. Mne tieto cvičenia opíc nevoňajú. Asi by som tvrdil iné, ak by som sedel ako tréner na lavičke, aj chápem, že sú to trendy. Ja som odchovaný na hurónskom ráááz dvááá tri. Toto sa spontánne z úst divákov vylúdilo až v treťom zápase, v treťom sete s Bieloruskami za stavu 15:10. Veľmi nepríjemné pre súpera je, ak hrajú domáci o setbol, mečbol a jeho fanúšikovia kričia eeeešte jeden. Tieto bežné česko-slovensko-poľské zvyky a normy počuť nebolo a zatienili to rituály firmy Kvant.
Prvé dva naše zápasy ovládol publikum angličtinou zahraničný spíker, neskôr sa však domáci Slávo Jurko prestal "učiť" od sopliakov, od zápasu s Bieloruskami prevzal opraty, atmosféra sa uberala jeho dobrým, osvedčeným smerom. Jurko volejbal hrával, rozumie mu, pozná často detaily, býva pripravený. Ak sa však hrá dobrý volejbal, ľudia sa rozpália aj sami. Nechce sa mi veriť, že na slovensku nemáme šikovného dídžeja, ktorý to namieša viac slovensky. Toto sú Singerove radovánky, ale v úvode som ho pochválil, nechám ho nateraz tak. V živote nemíňal vlastné.
CEV vymyslel nový formát, víťazky skupiny v Lodži Talianky si museli odbehnúť do Bratislavy a utekať nazad. Víťazky skupiny v Bratislave Nemky odišli do Poľska. S cirkusom sa chodí po svete, ale jedni výhodu majú, iní nie.
Systém postupu zo skupín do ďalších bojov opäť priniesol možnosť špekulovať. Kto na koho, kto ostane, kto sa bude sťahovať. Ak majú družstvá možnosť výberu a voľby, nedá sa to kritizovať ani napádať. Fair play je aj tak výmysel baróna, ktorý sa aj v tej dobe predsa musel stretnúť s mariškou a koňakom.
CEV nastavila systém nedokonale, po kritike ho možno vyhlási za blbý a bude ho korigovať. Zbytočne.
Turnaj v štyroch krajinách sa hral prvýkrát. Štyria domáci pritiahnu do hál viac divákov v sume, ako jeden, dvaja. Slovensko to hneď propagandisticky využilo a postup zo skupiny vyhlasuje za výnimočný úspech. Áno, smerom k ministerstvu, mešcu, pospolitému ľudu je to celkom milé počínanie, ale nerobme zo seba volov. Každému je predsa jasné, že na takto postavenom fomáte (24 družstiev) sa možno ani nedá nebyť, aj keď Češky asi hovoria v amoku z nepostupu iné.
Tak či tak, úspech je vždy na tomto kolotoči sedieť. To má byť naša méta, hrať na ME pravidelne, nielen keď ich organizujeme. Postup cez 1/8 finále by bola skutočne veľká vec. Nedošlo k nemu aj preto, lebo my sme takí. My máme tendenciu byť stále spokojní. Vysypávam sa, ak nejaký športovec ide do vážnych bojov a povie, že si to ide užiť. Užiť si máme my na sedadlách.
S Ruskami sme vybuchli, ale s Nemeckom a Talianskom máme byť po prehre nasratí. Prehrali sme. Musíme byť frustrovaní, musíme smútiť, inak sa neposunieme. Prehrať, analyzovať a túžiť v repete vec opraviť.
Vicemajstra sveta sme hrýzli, mali sme a bolo to v našich nedeľňajších silách, aby toho bolo viac. K tomu bolo nutné dať ešte lepšie podanie, hlavne a to je podstatné, o  h vyššiu dávku rizika, "arogancie", nátlaku, peny na perách. Všetci sú happy, to nás ešte dlho budú v okolí brať za iba štekajúce šteniatka. Družstvo sa posunie určite dopredu, ak si bude oveľa viac veriť a nebude si to chodiť užívať. Ozajstnú kvalitu bude mať družstvio až vtedy, keď mu bude stačiť aj slovenský tréner.

Ivan Husár

P.S. pred posledným zápasom sa pár minút pred začiatkom motal okolo pokladní cca 130 kg chlapík. V Euroobale mal odhadom 50 vytlačených lístkov. Jeden obal som videl. Alebo bol šmelinár, špekulant a nakúpil. A nepredal. Alebo mal blízko k niekomu, kto mu naplnenie obalu sprostredkoval.
P.S. ak sa po ME objaví do mesiaca čo len jedno dieťa v bratislavskej hale s požiadavkou, že bol(a) som, videl(a) som, chcel (a) by som začať s volejbalom, iste dáme vedieť. Poprosím p. Kosekovú, Podhornú, Vestenickú, Gajerovú, Balacenkovú, aby mi dali vedieť, či niekto po vzore ME začal.