Prihlásenie
Píše Facetti - jej posledný príspevok
Dobrý deň.
Približne pred dvomi mesiacmi sa skončil prvý blok prípravy na ME, ktorý tiež priniesol koniec písania denníka. Samozrejme dočasne, pretože ako i príprava tak aj denník má a má mať svoje pokračovanie.
Príprava začala, pokračovala, kolegyne odleteli do Bankgoku na Univeziádu. Mne sa, žiaľ, veci skomplikovali. Odchádzam na angažmá do švajčiarskeho Schauffhausenu, objektívne nemôžem byť ďalej v reprezentácii. Pevne verím že medzi dievčatami sa nájde ochotná duša, ktorá sa toho ujme, aby denník pokračoval. Možno už nebudete toľko informovaní o raňajkách, či čistote obrusa, ale určite sa dozviete iné zaujímavosti. Už sa teším na čítanie :)
Celé družstvo na diaľku pozdravujem a novej pisateľke držím palce.
S pozdravom Ivana Čapková
Poznámka www.
Ak všetko dobre pôjde, tak správy z chodu ženskej reprezentácie bude dodávať Ivana Bramborová (Senica).
|
ÚVOD k Ivaninmu denníku (museli sme ju vymeniť za Simonu)
Keď čelní predstavitelia SVF minulý týždeň zakázali jednému z hráčov robiť reportážne správy pre tento web, aby mali ľudia, milujúci volejbal, z diania v reprezentácii aj iný, trochu netradičný pohľad, bolo nám jasné, že o týždeň príde zákaz znova. V prípade Simony Kleskeňovej.
Tento web ale chce byť iný. Nebudeme stáť v pokojnom, vysnívanom komunistickom trende. Ani bohovi. (jeden korupčný odkaz - vypisujeme Ti odmenu 5 000.- Sk za prácu a šarm, s akým to píšeš)
Kto má iný pohľad, názor, kto chce inú kvalitu, vezme do pravej ruky myšku, nájde Google, urobí klik a hľadá iné. V tom je moc internetu. Kto to nemieni pochopiť, nech už teraz reinkarnuje - Čína, Kuba, najčerstvejšie Venezuela. Inak stráca čas a nás oň oberá. Každopádne nech nekliká na pokračovanie článku !!!! Nieže by tu kikiríkal kohút, ale pár spevavých vtákov po stromoch by ste tu našli. Teplo nás potešilo, ale prinieslo aj malú dilemu dňa .. dať si na raňajky kraťasy, alebo tepláky? Vyriešili sme to a šli na raňajky, ktoré boli o 8:00 hod. Po nich sme sa už pomaly začali pripravovať na tréning. Absolvovali sme ho v hale, ktorá je priamo tu, v Športcentre. Na každej hráčke bolo po ňom vidno, že i napriek ťažkej zaberačke bola spokojná a príjemne unavená. Počas tréningu došlo i k výmene tričiek.. V tej chvíli som v myšlienkach bola vďačná našej federácii za materiál, ktorý sme dostali. Pred odchodom na sústredenie som sa totiž rozhodla popasovať s mojím problémom "balenia sa".. Vždy poberiem celú skriňu a tentokrát som sa to rozhodla zmeniť.. Vzala som si minitašku, niečo ako tri igelitky z Billy dovedna, tie väčšie, čo sú po šesť korún a vyrazila s dobrým pocitom vlastnej šikovnosti. Iné baby to odhadli lepšie. Mám smolu a tiež pocit, že počas voľna si niečo poperiem. O dvanástej nás čakal obed. Musím vzdať kompliment (je to na mieste): stravu si tu zatiaľ veľmi chválime.. Klop klop klop. Je ozaj výborná a od zajtra bude aj tmavé pečivo k raňajkámJ Nasledoval odpočinok, tréning, regenerácia a večera. Zajtra očakávame aj Janku Gogolovú, ktorá mala dnes štátnice. Zvládla ichJ Deň bude pomaly za nami, zdá sa mi, že ubehol skutočne veľmi rýchlo a ja sa lúčim. Treba regenerovať - v posteli. Pozdravujem čitateľov webu. Ivana Ešte niečo.....Popravde, nesledovala som príbeh vzniku a postupne i zániku repre denníka. Vedela som o ňom, že sa má písať, kto ho má písať, ale ostatné veci mi unikli. Keď sa veci vyvinuli tak, ako sa vyvinuli, bola som oslovená, aby som to skúsila ja. Súhlasila som. A to z jedného jediného dôvodu... Mne sa ten nápad už od začiatku zapáčil. Sama som sa tešila, ako si budem čítať Simčine a Emove príspevky. Zdal sa mi to byť dobrý nápad, ako ostatným trošku priblížiť „deň v reprezentácii. Možno tým aj získať viac priaznivcov a pozornosti pre náš volejbal. Nič iné som týmto rozhodnutím nesledovala, nič iné som ním nechcela riešiť a ani dokazovať. Sama neviem, možno to bude môj prvý a i posledný príspevok. Veď uvidíme. 23.5.2007 Pekný deň (večer) všetkým. Prinášam druhý príspevok zo sústredenia v Bojniciach. V noci sa mi ťažšie zaspávalo a keďže počet ovečiek, ku ktorému som sa dopracovala, začínal byť astronomický, tak som „zabrdla“ do iného a začala som premýšľať o tomto denníku. Akú reakciu asi prinesie to, keď sa ten krátky príspevok, i s uverejneným úvodom od I. Husára, objaví na webe. Či to niekoho osloví, pohorší, unudí ... Ďalšia vec, nad ktorou som si lámala hlavu bola tá, čo by ste sa z takéhoto denníka chceli dozvedieť. Jediné, k čomu som dospela bol fakt, že nebudem písať denník spôsobom, ako som si písala môj súkromný denník, keď som mala 12 rokov. To by ste tu našli len samé srdiečka alebo informácie typu osoba „X“+ osoba„Y“= ..., prípadne iné moje úlety. Prinajmenšom nevhodné a prinajhoršom trápneJ . Rozhodla som sa preto, že sa vám prostredníctvom denníka budem snažiť priblížiť ako športovú časť dňa, tak i niečo zo života „mimo“ palubovky. Snáď budete spokojní. Momentálne v tejto chvíli máme za sebou takmer celú náplň dňa. Už nás čaká len večera a sledovanie Celebrity Campu J. Takže idem na to: Ráno sme vstali trošku skôr ako sme plánovali a preto i na raňajky sme prišli medzi prvými (pod „my“ myslím našu izbu - ja+ Maťa a Iva zo SE). Ušli sa nám chutnejšie jogurty a na stole nás čakalo sľúbené tmavé pečivo. Zožalo úspech. Raňajší tréning sme absolvovali v dvoch skupinách rozdelených podľa postov. Každá skupina bola v hale hodinu a pol. V skupine číslo 1. boli smečiarky, nahrávačky Maťa Viestová a Maja Hnátová plus jedno libero - tentokrát ja. Veľa sme prihrávali a trochu aj útočili. Bolo to veľmi intenzívne. Druhá skupina trénovala po nás a v nej boli blokárky, nahrávačka Iva Zburová a libero Simča Kleskeňová. Stretli sme sa na obede a podľa ich slov veľa, veľa útočili a trošku podávali. Zhodli sme sa na tom, že pocit po naplno odtrénovanom tréningu (i keď nie vždy ide všetko bezchybne a podľa predstáv) sa vyrovná mnohým skvelým pocitom. Pred poobedňajším tréningom sme sa všetci zišli v spoločenskej miestnosti a pozreli si zostrihy z posledných MS. Tréner nám rozprával o nových trendoch vo volejbale a o tom, na čom budeme v najbližšom období pracovať. Taká volejbalová osvetaJ. Bolo to fajn. Poobedňajší tréning bol spoločný, pričom sa pripojila už aj Janka Gogolová. Bolo nás teda 16. Tréning bol delený na volejbalovú časť a kondíciu v pomere 70:50. V hale sme trénovali obranu v poli a v rámci kondičnej časti sme mali najmä koordinačné cvičenia. Uff uff, ale opäť krok vpred. Teraz sme už na izbe a oddychujeme. Zajtra nás čaká ďalší deň, vraj bude i kultúrna vložka, ale o nej až vtedy, keď to bude reálne. Nebojte, nič vám neujde. Pozdravuje celé družstvo. Ps: J J J korupčný návrh trénera Husára nemôžem prijať. Nie takto verejne J. Ale nie. Peniaze sú dôležité, k životu ich treba, ale ja to nepíšem pre ne. Dôvod bol iný - a to, priblížiť „nás vám“.... Srdečne pozdravujem. 24.5.2007 Dobrý večer všetkým.V utorňajšom príspevku som sa zmienila o neistote týkajúcej sa životnosti denníka. Nevedela som, či môj prvý príspevok nebude zároveň aj príspevkom posledným. Túto neistotu ešte znásobilo uverejnenie úvodu od trénera I. Husára J . Ako sa však zdá, všetko je zatiaľ v poriadku (ak nie je, tak o tom neviem) a ja vám môžem priniesť nové informácie ohľadom diania počas dnešného dňa. Neviem čím to je, ale každé ráno sa zobúdzame skôr a skôr. Asi to je tou radosťou z blížiaceho sa tréninguJ Dnešné ráno bolo živé. Mám pocit, že na raňajkách sme stretli asi všetkých hostí a pracovníkov z hotela + nie som si istá či sa k nim nepridali i nejakí okoloidúci, lebo toľko ľudí dokopy som tu od pondelka nestretla. Ako dôkaz mi poslúžil fakt, že palacinky boli vyjedené. Nieže by sme sa na ne chystali, to by nám pred tréningom asi nepadlo príliš vhod, ale tá prázdnota mi bila do očí. Počas raňajok sa tiež prejavila moja „šikovnosť“ a ku včerajšej káve som dnes na obrus pridala i med. Neviem, čo tým sledujem. Raňajší tréning začínal o 9:30. Opäť sme trénovali v dvoch skupinách. Kým jedna pracovala v hale, druhá bola v posilňovni. Prvá skupina mala výškový priemer asi 186 cm, a určite by mali i viac keby som im ho „neskazila“. Boli to blokárky J Veľa, veľa sa blokovalo...zo začiatku si baby trénovali len presuny a potom sa do toho zapojila aj práca s loptou. Ku koncu sa podávalo a prihrávalo. Po hodine sme si to vymenili s druhou skupinou a v hale boli tentokrát smečiarky. Z ich slov, vraj najmä útočili, ale trénovali aj podanie+ príjem. V posilňovni sme sa tiež zapotili, síce sme nedvíhali veľké váhy, ale bolo to intenzívne. Keď sme sa vrátili do haly, baby už pomaly končili, dali sme si spoločný strečing a šli na izby osprchovať sa a pripraviť na obed. Obed bol celkom chutný, ale priniesol i jedno sklamanie pre Magi (Janu Magátovú). Miesto dezertu, veterníka, ktorý čakal na ostatných hotelových hostí, sa na nás zo stola uškŕňalo jablkoJ. Po obede nás navštívil p. Ortutay zo SAUŠ-ky (Slovenská asociácia Univerzitného športu) a skúšali sme si spoločenské a športové veci, ktoré by mali byť súčasťou výbavy na Univerziádu, ktorá bude v Bangkoku. Prebehlo to celkom rýchlo, lebo každá z nás už túžila byť v posteli. Takto, ku koncu sústredenia, už začíname pociťovať únavu, tak sa snažíme regenerovať, kedy to len ide a ako to len ide. Poobedňajší tréning trval dve hodiny. Celý tréning sme pracovali v šestkách, pričom sme si trénovali jednotlivé kombinácie. Bola to zaberačka, ale myslím, že všetky baby sú spokojné a snáď i tréneri. Nehnevajte sa, ale budem už končiť lebo ťukám z posledných síl a o chvíľu máme večeru. Aha, a aby som nezabudla... tá kultúrna vložka sa stane o 20:00 realitou. Ideme na bowling J pozdravuje celé družstvo 25.5.2007 Opäť všetkých pozdravujem a prajem pekný deň i v mene celého kolektívu.. Dnešný príspevok je písaný za jazdy...a to doslovne, pretože práve smerujeme naspäť do Bratislavy resp. každý ide domov. Sústredenie sa nám skončilo a ja vás ešte poinformujem o našich posledných hodinách, strávených v Bojniciach. Zistila som, že pri písaní sú pre mňa najkritickejšie úvody. Vždy zvažujem, ako a najmä kde začať. Tak sa zväčša zahľadím na tú bielu, ešte nezapísanú stranu, a premýšľam, čo spomenúť ako prvé. Dnes som sa zahľadela až tak intenzívne, že som na chvíľu mala pocit, že mám pred sebou biely 3D priestor... No dobre, moje hlúposti a nepodstatnosti bokom, prejdem teda k tomu, čo vás zaujíma a za čo budem mať 5000 korún JJJ (ale nie, berte to ako žart, môj názor na to ostáva rovnaký). Dnešné písanie nezačnem raňajkami, ako bolo mojím ne/milým zvykom, ale vrátim sa ešte ku včerajšiemu bowlingu. Patrí sa pochváliť tých najlepších, ale i vzdať hold tým, ktorým to až tak nešlo. Jednoznačne najlepšia bola Simča Kleskeňová. Dosiahla 122 bodov. Tesne za ňou skončil Ľubo Petráš (119) a Lea Murčinková. Špagi- Lucia Hatinová, je tou, ktorá si vyslúžila cenu za morálne víťazstvo. V polovici hry jej v kolónke svietilo číslo 6. Ona sa však nevzdala, zabojovala a vytiahla to takmer až na 30 bodov. Nedá sa byť perfektným vo všetkom J. Zdalo sa, že všetkým táto „kultúra“ padla vhod. Dobre sme sa odreagovali a aj nasmiali, najmä na našich nepodarených hodoch smer „úplne mimo“. O 22:30 šup do postele. Dnešné doobedie nám ubehlo veľmi rýchlo. Typicky sme deň začali raňajkami a netypicky, obrus zostal čistý. Treba sa pochváliť a povedať, že i po obede J. Ranný tréning, ktorý začínal o 9:30, bol zároveň i tréningom posledným v rámci tohto sústredenia. Trval dve hodiny. Trénovali sme všetky spolu a len v hale. Nebolo žiadne triedenie či delenie. Súviselo to s tréningovou náplňou. Opäť sa pracovalo v šestkách, skúšali a zdokonaľovali sme si jednotlivé útočné kombinácie po prihrávke rotovaného servisu. Nechcem sa tu stále opakovať, ale asi budem nútená opäť použiť ten prívlastok- intenzívny, ktorý je pre všetky tréningy v reprezentácii tak výstižný. I ten dnešný tréning taký bol. Pri záverečnom strečingu sme sa dozvedeli ďalší program a iné organizačné záležitosti. Od pondelka pokračujeme v Modre, kde sa nás už zíde len 14. Z haly sme vychádzali ťažkým krokom a o to horšie bolo zistenie, že výťah nefunguje. Párkrát sme ho preťažili, tak možno si už potreboval od nás oddýchnuť. Presun na druhé poschodie nás stál ďalšie sily, ale keďže máme pred sebou dva dni voľna, som si istá, že ich opäť naberieme. Nasledovala sprcha, rýchle dobalenie posledných kusov oblečenia a obed. Po ňom sme sa už všetci rozpŕchli svojím smerom. Unavení, ale s dobrým pocitom. Všetkým želám, aby si dobre oddýchli a zregenerovali sa. Intenzívne J Pozdravuje celé družstvo a praje príjemný víkend. 28.5.2007 Ono je to už asi takým pravidlom, že voľné dni neskutočne rýchlo zbehnú. Tento víkend mi túto teóriu len potvrdil. Dva dni sme si oddýchli od volejbalu, vy ste si mohli oddýchnuť od mojich príspevkov, ale od dnešného dňa som vám opäť k dispozícii a budem prinášať nové informácie z diania v reprezentácii. Mám pocit, akoby som len pred chvíľou dopísala svoj štvrtý príspevok. Ešte si pre istotu zavriem oči, napočítam do desať, opäť ich otvorím- či sa mi to ťukanie do klávesnice len nezdá. ... Nezdá, a vlastne mi to ani nevadí. Tak idem na to. Z Bojníc sme sa presťahovali do Modry- Harmónie. Zraz bol dohodnutý na 13:00. Každý sa mi zdal byť spokojný, tak snáď si všetci stihli dobre oddýchnuť. Vybaľovanie, pranie, balenie si síce vyžiada pár hodín času, ale určite nie väčšinu. V mojom prípade to však tentokrát ťažko zhodnotím, lebo dve hodiny, počas ktorých prala naša pračka na nesprávnom programe, som tŕpla a obávala sa, aby som z nej nevytiahla oblečenie veľkosti S. Vtedy sa pre mňa tie hodiny rovnali večnosť. Neviem vám presne povedať ako každý z družstva strávil víkend a čo by odporučil vo veci, čo treba robiť resp. nerobiť, aby ste sa po týždennom, intenzívnom J sústredení a dvoch dňoch voľna opäť vrátili do práce plní síl. Simča s Gogom si priniesli so sebou tašku plnú čerešní resp. jahôd, ktoré natrhali/ nazbierali na záhrade, trénovali dnes dobre- možno práve toto je ten správny recept. Alebo stráviť víkend v škole, ako asistent trénera, Ľubo Petráš, ktorý vyzeral oddýchnuto. Hmm ... Trošku som sa poučila z minulého sústredenia a tentokrát mám so sebou zo všetkého viac... viac tričiek, ponožiek, dokonca i kolenačiek mám dvojo....a nechtiac mám i dve zubné pasty. Ale ako sa vraví, radšej viac než menej. Prejdem teraz k volejbalovej zložke dňa. Môžem vám však opísať len poobedňajší tréning, keďže ráno sme boli ešte niekde úplne inde. Dnešný tréning, ako i každý, ktorý nás tu ešte čaká, bol v Pezinku, v hale kde sa hrá extraliga. Je nás tu už o niečo, niekoho menej než v Bojniciach. Novou tvárou je Biksa (Petronela Biksadská), ktorá minulý týždeň nemohla byť s nami, lebo mala štátnice. Aj ona ich zvládla výborne. Náplň tréningu bola predovšetkým „blok“. Bohužiaľ vám neviem detailnejšie priblížiť čo sa robilo, lebo liberá pracovali mimo. Ale keď tak premýšľam, dalo by sa to zistiť. To by som však musela dať mojej spolubývajúcej, Gogo, von z uší sluchátka od mp3 a to veľmi nechcem. Môžem informácie dodať neskôr, ak by bol záujem. Druhá hodina bola už prevažne spoločná. Trénovala sa súhra bloku a obrany. Na záver nasledovala prihrávka. Mala som pocit, že tréning veľmi rýchlo ubehol. Teraz sme už na izbe, chystáme sa pomaly na večeru a potom možno oberať nejaké tie čerešne... Aby nám to zajtra šloJ majte sa zatiaľ pekne. Pozdravuje celé družstvo.29.5.2007 Dobrý večer. Dnes na mňa prišla menšia kríza v písaní. Každá moja snaha a pokus priblížiť vám dnešný deň skončil mikrospánkom. Už od minulého týždňa som zvykla začať písať denník počas odpočinku, tesne po obede. Zdalo sa mi to byť praktickejšie, lebo sa večer nemusím náhliť a už len v kľude dopíšem posledné informácie a novinky, pripojím sa na internet a odošlem to. Ďalší dôvod, ktorý posilňuje toto moje rozhodnutie je, že nemám príliš vo zvyku poobede spať. Ešte by tu boli možnosti ako čítať si časopisy alebo pozerať TV, ale to by som nemohla mať prečítané všetky týždenníky, denníky od báb z ostatných izieb a TV by musela mať dobrý signál na Markízu aby som mohla sledovať Everwood a ďalšie obľúbené seriály, ktoré idú po ňom. Ako poslednú možnosť trávenia odpočinku vidím učenie, ale k tomu sa ťažko prehováram a som schopná robiť čokoľvek, len nie to. I keď viem, že tomu neujdem, snažím sa to neustále odďaľovať. Dnes večer sa mi to už ale nepodarí. Ako som už písala, dnešok bol pre mňa kritickejší, než iné dni, ale príspevok je na svete a dúfam, že si v týchto riadkoch nájdete všetko to, čo vás zaujíma. Včera večer nám tu riadne spŕchlo. Niektorým z nás zmokli i tréningové veci, ktoré sme si dali sušiť na balkón. Na druhej strane sa však lepšie spalo, vzduch bol svieži a nebolo až tak teplo ako v Bojniciach. Ráno ma však nezobudil ani budík, ani teplo, ale deti, ktoré sú tu v škole prírode. Oni za to ale nemôžu, to ja mám ľahký spánok. Počula by som ich asi, aj keby medzi sebou komunikovali pomocou prstovej abecedy, ktorú sme sa i my naučili na ZŠ. Dnešný deň: Raňajky sme mali o 7:45. Zvykla som vám ich rozpisovať detailnejšie, stalo sa to takým mojím zlo/zvykom. Tak sa dnes polepším a poznamenám iba toľko, že chýbalo tmavé pečivo. Bez toho sa však dá žiť a inak im nič iné nechýbalo. Ranný tréning v Pezinku bol od 9:15 do 11:45. Pracovalo sa vo dvoch skupinách- smečiarky a blokárky. O to, kto bude trénovať v hale ako prvý, si „strihali“ Maťa Gregušová a Gogo. Vyhrali smečiarky. Je to lepšia kombinácia, mať najskôr halu a po nej posilňovňu. V Bojniciach sme vždy „strihali“ víťazne, takže až dnes sme si to odtrénovali opačne. Náplň tréningu pre smečiarky i blokárky bola skoro rovnaká- najmä útok. Dnes sme mali ráno i malú návštevu. Prišla nás pozrieť Danka Rojková s jej bratom Marekom Rojkom (tréner DPS) a jeho malým synom Maximom. Potešili. Po tréningu už všetko ubehlo veľmi rýchlo- cesta späť na hotel, sprcha, obed, odpočinok a opäť sme už stáli nastúpené v hale, o 16:30. Poobedňajší tréning sme absolvovali všetky spolu. Jeho obsahom bol najmä útok a precvičovanie si jednotlivých útočných kombinácií. Pozornosť trénera Čadu sa tiaž zameriavala i na obranu v poli. Na konci tréningu sa ešte prihrávalo a podávalo. Po záverečnom strečingu sme opustili halu, a prešli do vedľajšej budovy, kde bol (i stále bude, nebojte) bazén. Trošku sme tú celodennú záťaž vyplávali, čo-to si pocvičili vo vode a utekali späť do hotela na večeru. Utorok je za nami. Musím sa rozlúčiť lebo škola volá. Pozdravuje celé družstvo.30.5.2007 Pekný večer všetkým. Dnešný príspevok bude trošku iný, ako tie minulé. V noci dosť fučalo a i napriek tomu, že deti boli pokojné a po 22:00 už spali, nedarilo sa mi až tak ľahko zaspať. Mohlo to byť tou poobedňajšou kávou, na ktorú nie som zvyknutá alebo novými udalosťami, ktoré sa stali v seriáli „Ordinácia v ružovej záhrade“, ktoré som sa dozvedela z druhej ruky. Toto je však asi hlúposť, lebo také niečo mi spánok nikdy nekradlo. Idem už priamo k veci: ako som sa pokúšala zaspať, niečo ma napadlo. V denníku okrem tých hlavných, volejbalových záležitostí, nachádzate len moje myšlienky a názory, poprípade niečo zaujímavé, čo sa nám udialo. Od toho „svojho“ by som chcela trošku upustiť a posnažím sa vám priblížiť i ostatných členov družstva. Vymyslela som si niekoľko otázok... niektoré sa týkajú volejbalu viac, iné menej a niektoré vôbec. Dnes som ich položila dvom hráčkam, výber bol náhodný. Tu, v príspevku, budete mať možnosť si prečítať ich odpovede. Predtým vám však opíšem priebeh dnešného dňa. Už od rána tu máme chladno. Asi je to tak takmer všade na Slovensku. Nejako výnimočne nám to však nevadí, lebo všetok čas trávime len v hale a na hoteli. Raňajky opäť preskočím, neudialo sa na nich nič, čo by stálo za zmienku. Tréning v Pezinku sme absolvovali od 9:30 do 11:30. Do haly nás prišiel podporiť i jeden pán učiteľ, pravdepodobne zo školy, ktorá je hneď vedľa haly. Bol usmiaty a viackrát zopakoval, ako rád nás vidí. Stretávali sme ho tu aj po minulé roky. Mám však pocit, že sa z nás netešil len on, ale i žiaci, ktorých stiahol za nami do haly miesto vyučovania J Ranný tréning bol spoločný. Trénovali sme podanie a prihrávku, neskôr útok po prihrávke. Na konci smečiarky smečovali spoza útočky proti jednobloku a postavenej obrane. O 11:30 nás už pred halou čakal autobus a odviezol nás na hotel. Opäť nasledovalo to čo vždy- sprcha, obed a odpočinok.
O 16:30 nás čakal ďalší tréning. Posledný na tomto sústredení. Počas neho sme trénovali predovšetkým obranu v poli a útok po prihrávke plachtiaceho a rotovaného servisu. Na konci si nahrávačky Maťa a Iva vylosovali dve družstvá a zahrali sme si jeden set proti sebe. Zvíťazilo Matine družstvo, ale o to víťazstvo až tak nešlo. Pred večerou sme sa boli ešte krátko vyplávať na plavárni a odtiaľ sme už hladné utekali späť na hotel. Asi sa budeme večer baliť, lebo zajtra ráno, hneď po raňajkách, odtiaľto odchádzame do Maďarska. Presnú nomináciu ešte nepoznáme, ale tréner nám ju určite včas oznámi. Dozviete saJ Všetci pozdravujeme a ešte pripájam tú sľúbenú prílohu. Pekný večer.
Janka Gogolová (Slávia UK Bratislava)
Predstav si, že si sa ocitla na pustom ostrove. Zúfalo chceš odtiaľ utiecť. Prehľadáš celý ostrov a jediné čo nájdeš je volejbalová sieť a lopta. Čo si v tej chvíli pomyslíš?
Chceš niečo vykričať „do sveta“?
Stáva sa ti, že sa ti o volejbale aj sníva?
Ktorá volejbalová krajina je tvoja vysnívaná? Ako v tvojich predstavách vyzerá tam strávený deň?
Keby si ťa chcelo kúpiť Bergamo (ITA) ako nosičku vody s mesačným
Ak by si hrávala beach, s kým by si chcela tvoriť dvojicu?
Chytila si na Draždiaku zlatú rybku. Ktoré tri želania by ti mala splniť?
Predstav si, že si sa ocitla na pustom ostrove. Zúfalo chceš odtiaľ
Chceš niečo vykričať „do sveta“?
2.- 3.6.2007
|
