Prihlásenie
Denník reprezentanta - Bojnice I.
14.9.2007
Posielam Vám pozdrav z Bojníc. Tak opäť sme sa tu zišli, aby sme dokončili prípravu na tú dlho čakávanú Európu. Odštartovali sme to v stredu o 13:00, keď sme sa spoločne naobedovali ("neočakávane" bolo kura :)). Privítali nás ale aj horšie správy. Naša spoluhráčka Paula Kubová mala cestou sem autonehodu. Dostala na ceste šmyk. Je v poriadku, ale toto sústredenie s nami neodtrénovala kvôli vyšetreniam, ktoré musela absolvovať. Veríme, že sa s ňou v pondelok opäť stretneme. Taktiež Janka Magátová s nami nepokračuje, pretože ju čakajú cez ME štátnice.
Po obede a chvíľke odpočinku sme mali tréning v Prievidzi. Odtrénovali sme tam doteraz všetky tréningy, len zajtra si to odmakáme tu, v Bojniciach.
Vo štvrtok ráno sme po raňajkách začínali v posilňovni a potom sme si v hale hodinku zaprihrávali. Po obede sme čakali na príchod našej kapitánky Alici Székelyovej, ktorá by už mala byť v poriadku a pomôže nám v boji na Európe :)
Tréningy začínajú už od pol štvrtej, čo nám trošku skrátilo odpočinok. Ale čo sa dá robiť. Veď sa kvôli nám robili kompromisy, aby sme sa do haly vôbec dostali. Takže sme si zaviedli denný režim s kratším odpočinkom, ale to nevadí, všetko sa dá zvládnuť a tu máme naozaj dobré podmienky pre našu prípravu. Večer, po dvojhodinovom tréningu zameranom na blok, sme využili aj priestory regenerácie a dali sme trošku naše telá dokopy. Samozrejme, stále dávame zabrať nášmu masérovi Peťovi Tuhému, ktorý si nás už teraz užil viac než dosť :)
Dnes sme sa na rannom tréningu trošku zohrávali a pripravovali na večerný zápas, ktorý sme odohrali s Češkami. Zápas sme prehrali 3:0, ďalšie doplňujúce sety sme odohrať nestihli, lebo nám trošku komplikovali hru výpadky elektriny v hale. Dokonca chvíľami, keď nešla elektrina, padali návrhy z oboch strán, aby sme si zahrali bagerbal :) Ale nakoniec sa všetko vyriešilo a my sme mohli dohrať zápas. Po večeri sme sa s babami z Čiech rozlúčili a teraz oddychujeme na izbách.
Ako som už v úvode spomínala, zajtra si to odtrénujeme tu, v Bojniciach. Tréning bude rozdelený na dve časti, v prvej naberieme svaly v posilke, v druhej polke sa "vybláznime" v hale. Nasledovať bude krátke voľno, po ktorom sa stretávame v pondelok v Bratislave, kde si ešte zatrénujeme a v utorok ráno odlietame do Belgicka. Takže držte nám všetci palce!!!
Po obede a chvíľke odpočinku sme mali tréning v Prievidzi. Odtrénovali sme tam doteraz všetky tréningy, len zajtra si to odmakáme tu, v Bojniciach.
Vo štvrtok ráno sme po raňajkách začínali v posilňovni a potom sme si v hale hodinku zaprihrávali. Po obede sme čakali na príchod našej kapitánky Alici Székelyovej, ktorá by už mala byť v poriadku a pomôže nám v boji na Európe :)
Tréningy začínajú už od pol štvrtej, čo nám trošku skrátilo odpočinok. Ale čo sa dá robiť. Veď sa kvôli nám robili kompromisy, aby sme sa do haly vôbec dostali. Takže sme si zaviedli denný režim s kratším odpočinkom, ale to nevadí, všetko sa dá zvládnuť a tu máme naozaj dobré podmienky pre našu prípravu. Večer, po dvojhodinovom tréningu zameranom na blok, sme využili aj priestory regenerácie a dali sme trošku naše telá dokopy. Samozrejme, stále dávame zabrať nášmu masérovi Peťovi Tuhému, ktorý si nás už teraz užil viac než dosť :)
Dnes sme sa na rannom tréningu trošku zohrávali a pripravovali na večerný zápas, ktorý sme odohrali s Češkami. Zápas sme prehrali 3:0, ďalšie doplňujúce sety sme odohrať nestihli, lebo nám trošku komplikovali hru výpadky elektriny v hale. Dokonca chvíľami, keď nešla elektrina, padali návrhy z oboch strán, aby sme si zahrali bagerbal :) Ale nakoniec sa všetko vyriešilo a my sme mohli dohrať zápas. Po večeri sme sa s babami z Čiech rozlúčili a teraz oddychujeme na izbách.
Ako som už v úvode spomínala, zajtra si to odtrénujeme tu, v Bojniciach. Tréning bude rozdelený na dve časti, v prvej naberieme svaly v posilke, v druhej polke sa "vybláznime" v hale. Nasledovať bude krátke voľno, po ktorom sa stretávame v pondelok v Bratislave, kde si ešte zatrénujeme a v utorok ráno odlietame do Belgicka. Takže držte nám všetci palce!!!
Vo štvrtok ráno sme po raňajkách začínali v posilňovni a potom sme si v hale hodinku zaprihrávali. Po obede sme čakali na príchod našej kapitánky Alici Székelyovej, ktorá by už mala byť v poriadku a pomôže nám v boji na Európe :)
Tréningy začínajú už od pol štvrtej, čo nám trošku skrátilo odpočinok. Ale čo sa dá robiť. Veď sa kvôli nám robili kompromisy, aby sme sa do haly vôbec dostali. Takže sme si zaviedli denný režim s kratším odpočinkom, ale to nevadí, všetko sa dá zvládnuť a tu máme naozaj dobré podmienky pre našu prípravu. Večer, po dvojhodinovom tréningu zameranom na blok, sme využili aj priestory regenerácie a dali sme trošku naše telá dokopy. Samozrejme, stále dávame zabrať nášmu masérovi Peťovi Tuhému, ktorý si nás už teraz užil viac než dosť :)
Dnes sme sa na rannom tréningu trošku zohrávali a pripravovali na večerný zápas, ktorý sme odohrali s Češkami. Zápas sme prehrali 3:0, ďalšie doplňujúce sety sme odohrať nestihli, lebo nám trošku komplikovali hru výpadky elektriny v hale. Dokonca chvíľami, keď nešla elektrina, padali návrhy z oboch strán, aby sme si zahrali bagerbal :) Ale nakoniec sa všetko vyriešilo a my sme mohli dohrať zápas. Po večeri sme sa s babami z Čiech rozlúčili a teraz oddychujeme na izbách.
Ako som už v úvode spomínala, zajtra si to odtrénujeme tu, v Bojniciach. Tréning bude rozdelený na dve časti, v prvej naberieme svaly v posilke, v druhej polke sa "vybláznime" v hale. Nasledovať bude krátke voľno, po ktorom sa stretávame v pondelok v Bratislave, kde si ešte zatrénujeme a v utorok ráno odlietame do Belgicka. Takže držte nám všetci palce!!!
11.8.2007
No ako začať? To je môj večný problém. V prvom rade Vás všetkých pozdravujem a dúfam, že Vás moje riadky veľmi neunudia. Bola som poverená písaním tohto denníka a pevne verím, že to nejako zvládnem (aj keď Ivči sa určite nevyrovnám), a vy sa dozviete, ako to tu u nás vyzerá.
Ešte by som chcela vysvetliť, prečo sa môj prvý príspevok objavil až teraz. Nastala menšia chyba v komunikácii medzi mnou a p. Husárom. Nevedela som, že návrh s ktorým prišiel, myslí vážne (t.j. že denník mám písať naozaj ja). On však ale nemohol tušiť (a ani zatiaľ netuší), aké v skutočnosti je moje "spisovateľské nadanie". Ale nakoniec sme sa predsa len dohodli a prvý príspevok je na svete.
A teraz už k veci. Dnešný deň pre nás začal o 8:00 (teda aspoň pre mňa, ja si vždy rada pospím - čím dlhšie, tým lepšie), keď nám začali vyzváňať budíky. O 8:30 sme mali zraz a spoločne sme sa vybrali na raňajky. Prvým predpokladom dostať sa úspešne na raňajky je nájsť si voľný bicykel. Aby som Vám to objasnila, bývame v komplexe podobnom olympijskej dedine a všade sú tu rozmiestené bicykle - cca 273 (túto informáciu mi podala Danka Gonciová - odchýlky v meraní mohli nastať, keď sa Kamerunskí a Angolskí priatelia rozhodli odbicyklovať v tme do nedohľadna:)). A vráťme sa teda k tým raňajkám. Na tie sa vždy tešíme, lebo je naozaj z čoho vyberať. V kurze sú najmä cornfleky, koláčiky a hrianky. O čistote obrusov toho veľa nenapíšem (ako Ivča správne predpokladala), lebo žiadne nemáme. Stravujeme sa v obrovskej jedálni (kapacitu nedokážem ani odhadnúť) a s obrusmi by to teda výhra nebola.
Po raňajkách sme sa niektoré rozutekali na internet a využili krátku voľnú chvíľku na rozposlanie mailov. Je to už taký náš rituál. Po ňom sme sa zúčastnili porady, na ktorej sme si pozreli zápas medzi Kanadou a Srbskom. Tréner nám ukázal ich herné kombinácie, povedal, na čo sa máme pripraviť a potom sme vyrazili na zápas, odhodlané zvíťaziť. Bohužiaľ, tentokrát to nevyšlo a prehrali sme 2:3. Hlavy však neskladáme a budeme bojovať o čo najlepšie umiestnenie. Hru, ani jednotlivé hráčky hodnotiť nebudem, môžem ale povedať, že sme sa naozaj snažili a chceli vyhrať.
Teraz máme voľno a o 20:30 nás čaká ďalšia porada (teraz je 18:30). Kým sa však tejto porady zúčastníme, určite vybehneme na večeru, niektoré si zaplávajú a ešte si obehneme trhy, kde pokúpime našim blízkym a miláčikom, ktorí na nás čakajú doma, nejaké malé darčeky a thajské hovadinky :)
Posielam Vám denník už teraz, aj keď sa deň ešte neskončil, ale je tu veľký problém s internetom (sadnúť si za voľný počítač, to je tu ako zázrak a v neskorších večerných hodinách je to takmer nemožné).
Pre túto chvíľu sa s Vami lúčim, prajem Vám pekný deň a sľubujem, že budem robiť, čo bude v mojich silách, aby som Vám mohla poslať aj ďalšie príspevky.
PS: Jaaaaj, ešte som zabudla... Cestou z haly sme videli Thajčana na prechádzke so svojim slonom :)
15.8.2007
Tak opäť vás zdravím, síce až po 3 dňoch, ale predsa. Mali sme totiž dosť málo času a ako som už spomínala, s internetom je to tu dosť problém. Ale aspoň vám môžem podať viac informácií naraz a vy budete mať čo čítať.
Vrátim sa k nedeli 12.8. Deň prebiehal tak, ako ten predchádzajúci, t.j. začali sme raňajkami o 8:30, opäť nasledoval náš rituál - internet, a odchod na zápas. Našim súperom boli Srbky. Aj keď sme sa na ne pripravovali, mali sme tiež poradu, všímali si ich herné kombinácie, nepodarilo sa nám zvíťaziť a zápas skončil stavom 0:3. Večer nás čakala porada, kde sme si pozreli náš zápas, tréner poukázal na chyby, ktoré sme robili a nasledujúci deň sme sa na tréningu opäť zohrávali. Úvod tréningu nám trošku spestrili Jožko Sklenár a Janko Sirocký, ktorí si s nami zahrali bagerbal. Stálo to naozaj za to a chlapci vychytali naozaj obdivuhodné lopty. Po cca 2-hodinovom tréningu nás čakalo poldňové voľno, ktoré každý mohol stráviť podľa svojho výberu. Niektoré, medzi nimi aj ja, sme sa išli pozrieť na slony, iné sa boli pozrieť na našich slovenských súťažiacich a opäť obehnúť trhy. Musím sa ešte vrátiť k tým slonom a povedať vám, že to bol naozaj skvelý zážitok. Sú to milé "zvieratká". :)
Ešte by som chcela vysvetliť, prečo sa môj prvý príspevok objavil až teraz. Nastala menšia chyba v komunikácii medzi mnou a p. Husárom. Nevedela som, že návrh s ktorým prišiel, myslí vážne (t.j. že denník mám písať naozaj ja). On však ale nemohol tušiť (a ani zatiaľ netuší), aké v skutočnosti je moje "spisovateľské nadanie". Ale nakoniec sme sa predsa len dohodli a prvý príspevok je na svete.
A teraz už k veci. Dnešný deň pre nás začal o 8:00 (teda aspoň pre mňa, ja si vždy rada pospím - čím dlhšie, tým lepšie), keď nám začali vyzváňať budíky. O 8:30 sme mali zraz a spoločne sme sa vybrali na raňajky. Prvým predpokladom dostať sa úspešne na raňajky je nájsť si voľný bicykel. Aby som Vám to objasnila, bývame v komplexe podobnom olympijskej dedine a všade sú tu rozmiestené bicykle - cca 273 (túto informáciu mi podala Danka Gonciová - odchýlky v meraní mohli nastať, keď sa Kamerunskí a Angolskí priatelia rozhodli odbicyklovať v tme do nedohľadna:)). A vráťme sa teda k tým raňajkám. Na tie sa vždy tešíme, lebo je naozaj z čoho vyberať. V kurze sú najmä cornfleky, koláčiky a hrianky. O čistote obrusov toho veľa nenapíšem (ako Ivča správne predpokladala), lebo žiadne nemáme. Stravujeme sa v obrovskej jedálni (kapacitu nedokážem ani odhadnúť) a s obrusmi by to teda výhra nebola.
Po raňajkách sme sa niektoré rozutekali na internet a využili krátku voľnú chvíľku na rozposlanie mailov. Je to už taký náš rituál. Po ňom sme sa zúčastnili porady, na ktorej sme si pozreli zápas medzi Kanadou a Srbskom. Tréner nám ukázal ich herné kombinácie, povedal, na čo sa máme pripraviť a potom sme vyrazili na zápas, odhodlané zvíťaziť. Bohužiaľ, tentokrát to nevyšlo a prehrali sme 2:3. Hlavy však neskladáme a budeme bojovať o čo najlepšie umiestnenie. Hru, ani jednotlivé hráčky hodnotiť nebudem, môžem ale povedať, že sme sa naozaj snažili a chceli vyhrať.
Teraz máme voľno a o 20:30 nás čaká ďalšia porada (teraz je 18:30). Kým sa však tejto porady zúčastníme, určite vybehneme na večeru, niektoré si zaplávajú a ešte si obehneme trhy, kde pokúpime našim blízkym a miláčikom, ktorí na nás čakajú doma, nejaké malé darčeky a thajské hovadinky :)
Posielam Vám denník už teraz, aj keď sa deň ešte neskončil, ale je tu veľký problém s internetom (sadnúť si za voľný počítač, to je tu ako zázrak a v neskorších večerných hodinách je to takmer nemožné).
Pre túto chvíľu sa s Vami lúčim, prajem Vám pekný deň a sľubujem, že budem robiť, čo bude v mojich silách, aby som Vám mohla poslať aj ďalšie príspevky.
PS: Jaaaaj, ešte som zabudla... Cestou z haly sme videli Thajčana na prechádzke so svojim slonom :)
15.8.2007
Tak opäť vás zdravím, síce až po 3 dňoch, ale predsa. Mali sme totiž dosť málo času a ako som už spomínala, s internetom je to tu dosť problém. Ale aspoň vám môžem podať viac informácií naraz a vy budete mať čo čítať.
Vrátim sa k nedeli 12.8. Deň prebiehal tak, ako ten predchádzajúci, t.j. začali sme raňajkami o 8:30, opäť nasledoval náš rituál - internet, a odchod na zápas. Našim súperom boli Srbky. Aj keď sme sa na ne pripravovali, mali sme tiež poradu, všímali si ich herné kombinácie, nepodarilo sa nám zvíťaziť a zápas skončil stavom 0:3. Večer nás čakala porada, kde sme si pozreli náš zápas, tréner poukázal na chyby, ktoré sme robili a nasledujúci deň sme sa na tréningu opäť zohrávali. Úvod tréningu nám trošku spestrili Jožko Sklenár a Janko Sirocký, ktorí si s nami zahrali bagerbal. Stálo to naozaj za to a chlapci vychytali naozaj obdivuhodné lopty. Po cca 2-hodinovom tréningu nás čakalo poldňové voľno, ktoré každý mohol stráviť podľa svojho výberu. Niektoré, medzi nimi aj ja, sme sa išli pozrieť na slony, iné sa boli pozrieť na našich slovenských súťažiacich a opäť obehnúť trhy. Musím sa ešte vrátiť k tým slonom a povedať vám, že to bol naozaj skvelý zážitok. Sú to milé "zvieratká". :)
Boli sme sa pozrieť aj na staré mesto (aj názov sme sa učili, ale tá Thajčtina mi nejak nejde do hlavy), navštívili sme budhov chrám, videli zopár mníchov a výlet sme ukončili hodinkou strávenou v obchodnom centre. Tá hodina rýchlo ubehla, veď viete - to sme my, ženy. Hneď po návrate nás čakala porada, na ktorej sme sa teoreticky pripravovali na našeho ďalšieho súpera - Francúzsky. Praktickou prípravou sme pokračovali v utorok ráno. Po tréningu nasledovala sprcha, rýchly obed a odchod na zápas. Boli to celkom "fofry", ale zvládli sme to a zápas sme vyhrali 3:1 a našu radosť sme vôbec neskrývali - veď tento zápas nás posunul k boju o 9-te až 12-te miesto. Dnes nás čakalo Rusko, na ktoré sme sa boli pripraviť, ale tentokrát silovo - vo fitnesscentre. Do haly by sme to asi nestihli (nachádza sa totiž dosť ďaleko) a ak aj hej, bolo by to natesno. Takto pripravené sme sa vybrali na zápas. Všetko išlo hladko a nám sa podarilo zvíťaziť 3:0. Takže 3x huraaaa!!!
Zajtra nás čaká boj o 9-te až 10-te miesto, kde sa stretneme s Brazíliou. Dúfam, že nám to vyjde aj zajtra, takže držte palce.
Prajem všetkým pekný zvyšok dňa a "vidíme, počujeme alebo čítame" sa o pár dní.
25.8.2007
Tak opäť Vás zdravím, tentokrát zo Žiliny. Stretli sme sa tu včera o 13:00 (ja som sa pridala až večer okolo deviatej) a dnes nás doplnili ďalšie dve hráčky (Veronika Hrončeková a Majka Hnátová - včera ešte hrali zápas za svoj klub, preto sa dostavili až dnes), takže je nás tu teraz 14.
Sústredenie v Žiline sme začali tréningom zameraným na obranu (vraj to bola celkom makačka) a po dvojhodinovom tréningu si baby odmakali ešte polhodinovú kondičku. Ja som sa tréningu nezúčastnila, pretože ma doma vytrápila zubárka a Simča Kleskeňová si povedala, že ma v tom nenechá samú a takisto pre problémy so zubom večer netrénovala. Skoro večer sme už mali pozhasínané svetlá na izbách (niektoré si nevedia zvyknúť na náš slovenský čas, iné boli zničené z tréningu).
No a môžem prejsť na dnešný deň. I keď sme si nastavili naše budíky, bolo to celkom zbytočné, pretože nás zobudili robotníci odvedľa, ktorí tu pracujú asi na 100 m vzdialenej stavbe. Na raňajkách nás prekvapila "rýchla" obsluha. Nechcem byť zlá, oni sa snažia, ale trošku im to trvá. Potom sme sa presunuli na tréning do posilňovne (celkom sme mali z toho obavy - čo nás čaká a čo nás neminie). Tam sme si odmakali dobrú hodinku a potom sme sa presunuli do malej telocvične, kde sme pokračovali tréningom, zameraným na koordináciu a reakciu. Tomáš (náš kondičný tréner) je fakt šikovný a vymýšľa nám rôzne hry a ani nevieme ako a všetko to poriadne odmakáme a dokonca nás to aj baví.
Celkom sme sa zabavili pri našom poslednom cvičení , keď jedna z nás bola na štyroch a tá druhá sa ju snažila dať na lopatky (viete si predstaviť ako mohla vyzerať dvojica ja a Dominika Valachová, alebo dvojica Hatinová a Petráš???) :) Celkom sranda, ale aj zaberák.
Vyhladnuté a aj príjemne unavené sme sa po tréningu ponáhľali na obed a vychutnali si poobedňajší odpočinok.
Poobedný tréning bol zameraný na blok a obranu. Zohrávali sme sa tiež na útoku. Po dvojhodinovke zameranej na tieto činnosti sme zostali v hale my smečiarky aj s liberami a trošku sme si zaprihrávali.
Po regenerácii sme si opäť na večeri trošku počkali na naše porcie, ale o to viac nám chutilo. Teraz všetky oddychujeme na izbách a naberáme nové sily na zajtrajší deň.
Ale musím tiež povedať, že potichu závidíme svadobčanom, ktorí sa tu dobre zabávajú.
Takže to by bolo pre dnešok všetko, prajem Vám pekný zvyšok večera a "dočítania" na budúce.
27.8.2007Zajtra nás čaká boj o 9-te až 10-te miesto, kde sa stretneme s Brazíliou. Dúfam, že nám to vyjde aj zajtra, takže držte palce.
Prajem všetkým pekný zvyšok dňa a "vidíme, počujeme alebo čítame" sa o pár dní.
25.8.2007
Tak opäť Vás zdravím, tentokrát zo Žiliny. Stretli sme sa tu včera o 13:00 (ja som sa pridala až večer okolo deviatej) a dnes nás doplnili ďalšie dve hráčky (Veronika Hrončeková a Majka Hnátová - včera ešte hrali zápas za svoj klub, preto sa dostavili až dnes), takže je nás tu teraz 14.
Sústredenie v Žiline sme začali tréningom zameraným na obranu (vraj to bola celkom makačka) a po dvojhodinovom tréningu si baby odmakali ešte polhodinovú kondičku. Ja som sa tréningu nezúčastnila, pretože ma doma vytrápila zubárka a Simča Kleskeňová si povedala, že ma v tom nenechá samú a takisto pre problémy so zubom večer netrénovala. Skoro večer sme už mali pozhasínané svetlá na izbách (niektoré si nevedia zvyknúť na náš slovenský čas, iné boli zničené z tréningu).
No a môžem prejsť na dnešný deň. I keď sme si nastavili naše budíky, bolo to celkom zbytočné, pretože nás zobudili robotníci odvedľa, ktorí tu pracujú asi na 100 m vzdialenej stavbe. Na raňajkách nás prekvapila "rýchla" obsluha. Nechcem byť zlá, oni sa snažia, ale trošku im to trvá. Potom sme sa presunuli na tréning do posilňovne (celkom sme mali z toho obavy - čo nás čaká a čo nás neminie). Tam sme si odmakali dobrú hodinku a potom sme sa presunuli do malej telocvične, kde sme pokračovali tréningom, zameraným na koordináciu a reakciu. Tomáš (náš kondičný tréner) je fakt šikovný a vymýšľa nám rôzne hry a ani nevieme ako a všetko to poriadne odmakáme a dokonca nás to aj baví.
Celkom sme sa zabavili pri našom poslednom cvičení , keď jedna z nás bola na štyroch a tá druhá sa ju snažila dať na lopatky (viete si predstaviť ako mohla vyzerať dvojica ja a Dominika Valachová, alebo dvojica Hatinová a Petráš???) :) Celkom sranda, ale aj zaberák.
Vyhladnuté a aj príjemne unavené sme sa po tréningu ponáhľali na obed a vychutnali si poobedňajší odpočinok.
Poobedný tréning bol zameraný na blok a obranu. Zohrávali sme sa tiež na útoku. Po dvojhodinovke zameranej na tieto činnosti sme zostali v hale my smečiarky aj s liberami a trošku sme si zaprihrávali.
Po regenerácii sme si opäť na večeri trošku počkali na naše porcie, ale o to viac nám chutilo. Teraz všetky oddychujeme na izbách a naberáme nové sily na zajtrajší deň.
Ale musím tiež povedať, že potichu závidíme svadobčanom, ktorí sa tu dobre zabávajú.
Takže to by bolo pre dnešok všetko, prajem Vám pekný zvyšok večera a "dočítania" na budúce.
Pekný deň Vám všetkým. Tak opäť Vám prinášam nejaké novinky z nášho sústredenia. Nieže by sa niečo extra udialo, stále makáme, pripravujeme sa na Európu a náplňou našich dní sú len tréningy a odpočinok. Ale keďže Vás zaujímajú aj nejaké tie podrobnosti, pokúsim sa Vám ich v tomto príspevku priblížiť.
Takže, vrátim sa k včerajšiemu dňu - k nedeli. Ráno nám opäť "spríjemnili" robotníci a "rýchle" raňajky. Nasledoval tréning zameraný najmä na servis a prihrávku, ale nevynechali sme ani ostatné herné činnosti. V hale sme ráno pobudli dve hodinky a ponáhľali sme sa na obed (v úvode som zabudla spomenúť, že aj jedlo je neoddeliteľnou súčasťou našich dní :) ). Poobede sme si znovu poleňošili a niektoré dievčatá navštívili halu o pol hodinku skôr, kým mi ostatné sme si užívali posledné minúty odpočinku. Na úvod tréningu sme si to znovu "rozdali" v bagerbale, ktorý je už takým naším rituálom a vie nás dobre naladiť na nasledujúce dve hodinky poriadnej driny. Tá pozostávala tentokrát z činnosti zameranej na útok po nahrávke z poľa. Keď nás "dotrápil" pán tréner Čada, posunul nás Tomášovi, ktorý nám znovu povymýšľal zopár cvikov na posilňovanie.
Celkom zničené sme sa doplazili na regeneráciu, kde sme sa hodili do ľadového bazéna - teda aspoň naše nohy (ale taká Domča sa trúfla namočiť celá - je to náš malý ľadový medvedík :) ). Potom sme vytvorili poradovník na masáže u Peťa Tuhého, ktorý si pri nás poriadne zamaká. Zregenerované sme sa nakoniec dostali aj na večeru. Konečne sa našej obsluhe podarilo priniesť večeru skôr ako o pol hodinu. Dokonca sme si mohli povedať, čo chceme na raňajky.
No a dnes ráno - tak ako každé ráno, si naše dve aktivistky Maťka Viestová a Danka Gőnciová, samozrejme spolu s Tomášom privstali o siedmej a dali si 20-minutovku ranného behu. Takže CHVÁLIME ICH!!! Obidve (Danka dokonca aj s čerstvo nalakovanými nechtami - ešte jej pred raňajkami zostalo trošku času :) ) nás už vysmiate čakali pred reštauráciou. Vidieť také živly hneď z rána, nám vyčarilo úsmev na tvári. A na naše prekvapenie aj raňajky splnili naše očakávania, takže dobrá nálada pretrvávala. Smiech prešiel až na tréningu v posilňovni, kde Tomáš opäť ukázal svoju kreativitu a dal nám poriadne zabrať. Akoby to nestačilo, presunuli sme sa ešte na hodinku do haly, kde nás už totálne dorazil, ale poviem Vám, že ten pocit po takomto tréningu stojí za tú námahu. Vyhladnuté sme sa konečne dostali na obed, kde nás žiaľ sklamala trošku prihorená omáčka na cestovinkách. Ale nevadí, veď to sa stáva - a viete ako to chodí, hladný človek si nevyberá a poslušne sme všetko spapali. Nasledoval ako vždy oddych. O 16:00 sme sa znovu všetci stretli v hale. Ani pri tomto tréningu sme nezaostali za výkonmi z dopoludnia a myslíme, že tréner mohol byť s nami spokojný. Po tréningu si nás opäť užil náš masér Peťko. Niektoré sa dostali na rad aj pred večerou, iné po nej. Teraz oddychujeme na izbách a naberáme sily na zajtrajší deň, kde nás budú čakať náročné tréningy, ale veď preto tu vlastne sme, takže sa na to tešíme.
PS: Celé družstvo by chcelo odkázať nášmu "fanúšikovi Krausovi" aby sa skúsil na veci pozerať pozitívne a nekritizovať kolektív o ktorom nič nevie. A ak vie, nech nájde v sebe tú silu a charakter a prihlási sa osobne.
29.8.2007
Pekne Vás všetkých pozdravujem, poslednýkrát zo Žiliny. Tak a máme za sebou ďalšie dva náročné dni, ale ako inak, úspešne zvládnuté. Ako som už spomínala v predchádzajúcom príspevku, čakali nás ťažké tréningy, ktoré sme v utorok absolvovali v hale. Hlavnou náplňou tréningov včerajšieho dňa bola hlavne obrana a útok po nahrávke z poľa a útok po príjme. Jedinou odlišnosťou od ostatných dní bolo, že včera nás navštívil Marek Prokeš, ktorý nám doniesol zvyšnú výbavu. Takže sme mali takého malého Mikuláša :) Večer sme opäť naše telá zregenerovali a poriadne si odpočinuli.
Dnes ráno nami otriasla informácia - Lucka Hatinová bola ráno behať!!! Nahradila naše dve bežkyne z predchádzajúcich dní - Maťku V. a Danku G. Takže veľká chvála aj jej!!! Nasledoval delený tréning - jednu skupinu tvorili smečiarky, Simča a Majka Hnátová a druhú skupinu blokárky, Dominika a Maťka Viestová. Kým sme my smečiarky začínali v hale (dnes sme sa zameriavali na príjem a servis) blokárky naberali svaly v posilňovni. Potom sme sa vymenili a ako som sa dozvedela, činnosť druhej skupiny bola zameraná najmä na útok. Dnes sa vo veľkej miere prejavila na nás únava a preto sa tréner rozhodol zvoľniť poobedňajší tréning na ktorom sme si zasúťažili medzi sebou my mladé proti krásnym :) Po hodinke celkom zábavných hier sme mali na výber, kto chcel, mohol si ešte zatrénovať, ostatné si dali strečing. Ten bol pod vedením Tomáša, ktorý sa nám poriadne povenoval a ukázal nám ako by mal poriadny strečing vyzerať. Nasledoval kolektívny útok na obchodný dom, ktorý je neďaleko. Naspäť nás dostala večera, takže o pol ôsmej sme už boli nastúpené v jedálni a netrpezlivo sme čakali na naše kuracie soté. Teraz sme na izbách a balíme sa, pretože zajtra o deviatej odchádzame do Opavy, kde odohráme prípravné zápasy s Češkami. Takže držte palce a ďalšie informácie sa Vám pokúsim podať z Levíc, kde sa stretávame v utorok o 13:00.
Takže majte sa zatiaľ pekne.
05.09.2007
Pekný deň Vám všetkým. Opäť je na svete nový príspevok, tak ako som Vám sľúbila. Tentokrát ho však posielam z Levíc.
Stretli sme sa tu v utorok o 13:00, každý po príjemne strávenom víkende, keď sme si poriadne oddýchli a nabrali nové sily. Po príchode sme hneď zasadli k stolu a veľmi nás prekvapil milý personál. Sú tu naozaj milí ľudkovia a snažia sa nám vo všetkom vyhovieť. Takže po tejto stránke zatiaľ veľká chvála!!! Napapané a oddýchnuté po ceste sme o 16:00 odštartovali tréning. Na začiatku sme mali menšie komplikácie s postavením siete, ale nakoniec sa to podarilo a my sme mohli bez problémov odmakať tréning. Na začiatku sme sa sústredili na obranu v poli (to kvôli tej sieti – stále sa ju nepodarilo postaviť, dokonca ani zamestnancom haly), potom to bol blok. Po tréningu sme sa hladné ponáhľali na večeru. Starajú sa tu o nás naozaj veľmi pekne a musím to poriadne vychváliť. Zniesli by nám tu aj modré z neba, keby sa dalo. Kuchárovi všetká česť – naozaj šikovný chlapík. No ale dosť o tom, veď mám písať o volejbale. Ale sme tu z toho také unesené, že sa mi nedalo nevychváliť ich.
Tak a prejdem znovu k veci. Dnešný deň sme si mohli aj trošku pospať, lebo tréning sme mali až o pol jedenástej. Trénovali sme najmä príjem a podanie. Ubehlo nám to rýchlo a poobede nás čakala chvíľka oddychu, ktorú niektoré využili na spánok, iné (ja, Maťka N. a Maťka V.) sme boli na masáži, ale u tunajšieho maséra. Hovorí sa o ňom, že má v rukách veľkú energiu a dokáže nájsť chorobu a povedať nám, kde máme problém. Veľmi sa mi tomu nechcelo veriť, až kým neprišla Maťka V. a neporozprávala nám o ňom. Bola totiž u neho (zavolal si ju, keď sa dozvedel, že má problémy so žalúdkom) a bola z toho celkom unesená. Tak sme to skúsili aj my dve s Maťou a musím povedať, že je to pravda a on naozaj dokáže povedať, z čoho pramení náš problém, bez toho, aby sme mu o tom niečo povedali. Na tréningu sme sa naozaj cítili o čosi lepšie a mohli sme sa sústrediť na cvičenia, ktoré boli zamerané najmä na blok a útočné kombinácie. Znovu sme do toho dali všetko, ale to sa už asi opakujem. Teraz ležíme na izbách, po výdatnej večeri a tešíme sa na zajtra. Veď každým dňom sa približujeme k tej dlho očakávanej Európe.
Stretli sme sa tu v utorok o 13:00, každý po príjemne strávenom víkende, keď sme si poriadne oddýchli a nabrali nové sily. Po príchode sme hneď zasadli k stolu a veľmi nás prekvapil milý personál. Sú tu naozaj milí ľudkovia a snažia sa nám vo všetkom vyhovieť. Takže po tejto stránke zatiaľ veľká chvála!!! Napapané a oddýchnuté po ceste sme o 16:00 odštartovali tréning. Na začiatku sme mali menšie komplikácie s postavením siete, ale nakoniec sa to podarilo a my sme mohli bez problémov odmakať tréning. Na začiatku sme sa sústredili na obranu v poli (to kvôli tej sieti – stále sa ju nepodarilo postaviť, dokonca ani zamestnancom haly), potom to bol blok. Po tréningu sme sa hladné ponáhľali na večeru. Starajú sa tu o nás naozaj veľmi pekne a musím to poriadne vychváliť. Zniesli by nám tu aj modré z neba, keby sa dalo. Kuchárovi všetká česť – naozaj šikovný chlapík. No ale dosť o tom, veď mám písať o volejbale. Ale sme tu z toho také unesené, že sa mi nedalo nevychváliť ich.
Tak a prejdem znovu k veci. Dnešný deň sme si mohli aj trošku pospať, lebo tréning sme mali až o pol jedenástej. Trénovali sme najmä príjem a podanie. Ubehlo nám to rýchlo a poobede nás čakala chvíľka oddychu, ktorú niektoré využili na spánok, iné (ja, Maťka N. a Maťka V.) sme boli na masáži, ale u tunajšieho maséra. Hovorí sa o ňom, že má v rukách veľkú energiu a dokáže nájsť chorobu a povedať nám, kde máme problém. Veľmi sa mi tomu nechcelo veriť, až kým neprišla Maťka V. a neporozprávala nám o ňom. Bola totiž u neho (zavolal si ju, keď sa dozvedel, že má problémy so žalúdkom) a bola z toho celkom unesená. Tak sme to skúsili aj my dve s Maťou a musím povedať, že je to pravda a on naozaj dokáže povedať, z čoho pramení náš problém, bez toho, aby sme mu o tom niečo povedali. Na tréningu sme sa naozaj cítili o čosi lepšie a mohli sme sa sústrediť na cvičenia, ktoré boli zamerané najmä na blok a útočné kombinácie. Znovu sme do toho dali všetko, ale to sa už asi opakujem. Teraz ležíme na izbách, po výdatnej večeri a tešíme sa na zajtra. Veď každým dňom sa približujeme k tej dlho očakávanej Európe.
09.09.2007
Pekný deň Vám všetkým. Už som zase tu, síce po štyroch dňoch, ale predsa. Dnes sme tu posledný deň a hráme dnes večer tretí zápas so Španielkami. Verím, že potvrdíme víťazstvá z predchádzajúcich dní a dnes opäť zvíťazíme. Po piatkovej ľahšej výhre nás Španielky riadne potrápili, no napriek tomu sa nám podarilo zvrátiť vývoj setov v náš prospech. Zabojovali sme najmä v koncovkách a po dvoch hodinách sme sa mohli tešiť z víťazstva.
Po zápase sme sa vrátili neskoro, ale čakala na nás výborná večera (vlastne ako všetky doteraz). Ale nebudeme už toľko chváliť nášho kuchára, lebo si budete myslieť, že tu nič iné nerobíme, len jeme. Do postele sme sa dostali až po 23:00. Aha, skoro som zabudla... Musím pochváliť našu Maťku Nosekovú (má masérsky kurz), ktorá začína konkurovať masérovi Peťovi. Zistili som to na vlastnej koži, keď mi robili stereo masáž (Peťo jednu nohu, Maťka druhú)
Určite ste zvedaví, prečo nepíšem aj o predchádzajúcich dňoch, ale o nič neprichádzate, pretože boli úplne identické, ako tie predchádzajúce - veď na sústredení to inak ani nejde.
Tak sa vrátim k dnešnému ránu, ktoré sme odštartovali o 8:15 raňajkami. Tréning sme mali od 10:30, ale ešte pred odchodom sme si stihli urobiť menšiu poradu, na ktorej sme si pozreli kúsok zo včerajšieho zápasu a naplánovali si dnešný deň.
Boli sme rozdelené na dve časti, tie z nás ktoré hrali menej, prihrávali a útočili, ostatné sme mali strečing pod vedením Ľuba Petráša. Ale pred tým sme si zahrali spoločne bagerbal, veď ako inak.
Teraz oddychujeme po výbornom obede, pomaly sa balíme a tešíme sa na zápas, ktorý nás čaká o 17:30. Potom sa rozídeme domov a stretávame sa v stredu v Bojniciach. Takže nasledujúce príspevky Vám pošlem odtiaľ.
Takže pekný zvyšok víkendu a držte nám palce na zápas.
PS: Musím pochváliť Danku, ktorá mi pomáhala tvoriť tento príspevok