WWW mapuje hráčov a hráčky v zahraničí

Ivana Čapková (Schaffhausen) - vpravo

Som tu už dva mesiace a celkom mi to začalo utekať. Minulý víkend sa nám totiž začala už liga a máme za sebou dva zápasy. Jeden víťazný s Chesaux a druhý nie. Včera sme totiž prehrali s Zurichom, ktorý je nabitý legionárkami, ako je Ah Mow Santos, Mammadova, Sekulič, Spasojevič, Djerisilo, Krsmanovič, Točko...miestami sme mali pocit, že hráme proti srbskej reprezentácii. Vrátim sa ale k začiatkom a k otázkam www.volejbal.sk

1. Ako si sa aklimatizovala?

Prišla som sem 4. augusta. Takže dnes je to už niečo vyše 10 týždňov, čo som tu. Domov chýba, najmä moji najbližší, ale môžem povedať, že som si tu už zvykla. Už svoj byt aj spontánne nazývam domovom. Myslím, že veľkú rolu zohral aj fakt, že sa o nás dobre starajú. Nemám si na čo sťažovať, sú všetci veľmi seriózni, čo sľúbili, to dodržali. A ak niečo nestihli dotiahnuť pred príchodom, tak dnes to už dotiahnuté a splnené je.

2. Vedela by si po krátkom čase porovnať úroveň súťaže vo Švajčiarsku a u nás?

Počas prípravy sme odohrali veľa zápasov, zúčastnili sme sa 5 turnajov. Všetky dopadli pre nás úspešne, víťazne. Za najdôležitejší turnaj tu považujú Supercup, ktorý je každý rok v Lausanne. Tam sa stretnú všetky mužské a ženské ligové tímy a preveria sa. Tento rok prvý krát šiel putovný pohár do Schaffhausenu. V skupine sme remizovali (hralo sa na dva hrané sety) s Zurichom a to nás posunulo do finále. Úroveň je určite vyššia, než u nás na Slovensku. Nevidela som síce hru tohtoročných tímov, ale i napriek tomu si toto myslím. Danka mi to potvrdila a i Gargi :)
Na zápasy chodí približne 400 ľudí, niekedy viac a niekedy menej. Stále povzbudzujú a fandia. Po každom zápase je prichystané pohostenie pre fanúšikov, sponzorov, vedenie klubu. Takže vždy po sprche ešte neopúšťame halu, ale ideme sa im trošku prihovoriť.
V Schaffhaisene je veľmi obľúbená hádzaná. Domáce družstvo je majstrom Švajčiarska. Minulú stredu sme boli prvýkrát na zápase,lebo sme mali voľnejšie popoludnie. Hala bola úplne plná, ľudia kričali. My však až tak nie, pretože Schaffhausen hral proti Bernu, kde hrá jeden Slovák, náš kamarát Peter Hlavtúr. Bol to ale veľký zážitok, ale aj nervy do poslednej sekundy.

3. Ako si sa zžila s novým kolektívom, ake máte tento rok ciele?

Tohtoročným cieľom je jednoznačne medaila. Minulý rok im o vlások ušla, snáď tento rok nám už neujde.
V družstve je 6 legionárok ( 2 SVK,CZ,JAP,BRA,COSTA RICA) a 5 Švajčiarok. Prípravu sme začínali v 6-tich hráčkach, pretože niektoré domáce hráčky hrali beachovu sezónu, a taktiež Japonka a Kostaričanka prišli o mesiac, resp.takmer dva neskôr. Vekovo sme tu rôzne ročníky od 1973 po 1987, ale myslím, že nikto to nepociťuje. Kolektív je ozaj fajn, rozumieme si a držíme spolu Zatiaľ sme medzi sebou nemali žiadny konflikt alebo problém.

4. Robí jazyk problémy?

V šatni počuť angličtinu, nemčinu, portugalštinu, češtinu, slovenčinu, francúzštinu... Každá hráčka vie po anglicky, čo je asi najpoužívanejší jazyk v družstve. Aj tréningy sú vedené po anglicky, menej po nemecky. Ja nemčinu príliš neovládam, ale tak snažím sa čo to naučiť, na pomoc tu mám aj tri knižky :)

5. A malé porovnanie Bratislavy a Schaffhausenu?

Schaffhausen je krásne mesto. Je o dosť menšie než Bratislava, ale prvé týždne som tu i tak bola, ako stratená. Centrum je staré a pekné - všade samé sochy, fontány, krásny kostol. Obehali sme ho tu už nespočetne veľa krát...Máme tu jeden obľúbený obchodný dom, Manor, kde navštevujeme najmä tretie poschodie, na ktorom sú bytové doplnky. Najnovšie tam už pribudli vianočné dekorácie :) Tak po výplate urobíme záťah.
Ďaľšou novinkou bol pre mňa triedený odpad. V byte máme kôš na organický odpad (zelený sáčok) a na ten ostatný (čierny sáčok)...triedi sa však ešte aj plast a sklo,to sa však vyhazuje v supermarketoch. Každý pondelok jazdí smetiarska služba a berie smeti spred domu. Podstatné je však, aby ste mali na sáčku nalepenú nálepku, ktorú si musíte kupit za 2 franky. Bez nej vám smeti neodnesú.

otázky kládol mailom kozlik