Prihlásenie
WWW mapuje IV.

30.10.2007
Pekný deň všetkým.
Pozdravujem vás z ruského mesta Lipeck, kde som už takmer mesiac. O meste vám toho veľa nenarozprávam, pretože som z neho videla iba menšiu časť. Už som však zistila, že tu je málo dobrých obchodov, tak si aspoň ušetrím viac peniažkov.
Momentálne sa mám celkom dobre, i keď trochu unavene. Na rozdiel od Talianska či Španielska, v Lipecku trénujeme takmer celý týždeň dvojfázovo, pričom aj ráno sa dosť naskáčeme. Už si na to ale začínam zvykať. Ďalšou "novinkou" je pre mňa to, že tu sa vôbec nechodí do posilňovne. Príde mi to trošku ako paradox, pretože tieto hráčky majú tak tvrdé a silné údery... Dokonca po prvých tréningoch som z nich mala modriny po rukách.
Pred mojím odchodom ma viacerí pripravovali na najhoršie, na tvrdý režim a drezúru. Musím však povedať, že to tu vôbec nie je také hrozné. Tréner i spoluhráčky sú fajn, a aj ruština mi celkom ide. V mnohom sa podobá slovenčine.
Na rozdiel od líg v iných krajinách, tá naša ešte nezačala. Máme však za sebou semifinálový turnaj Ruského pohára, ktorý sa uskutočnil v Moskve. Bohužiaľ som tam toho moc nenahrala, pretože tréner chce, aby som sa najskôr s družstvom zohrala na tréningoch. Miesto mňa teda hrala druhá nahrávačka, ktorá je síce mladá, ale veľmi šikovná. Vrátili sme sa odtiaľ s dvoma výhrami a jednou prehrou s Dynamom Moskva.
Na zápasy cestujeme väčšinou vlakom. Je to istejší spôsob dopravy, pretože autobus mnohokrát zapadne v snehu a nemôže ísť ďalej. A taká tuhá zima a množstvo snehu v Rusku nie je niečím výnimočným. V našom meste vraj teplota neraz klesne až na mínus 40 stupňov. Kým príde ten čas, musím si kúpiť riadne teplú baranicu.
Pozdravuje Elis