Matchpoint ROZHOVORY O VOLEJBALE

O VOLEJBALE

S Robinom Pěluchom

31.10.2017 - So súhlasom DENNÍKA N uverejňujeme rozhovor Michala Červeného s Robinom Péluchom, bývalým hráčom VKP Bratislava, v súčasnosti trénerom Spartak Komárno. WWW ďakuje za ochotu novinárovi Michalovi Červenému.

Príbeh volejbalistu zo slovenskej ligy: Prečo nemusím po kariére za pás ako moji spoluhráči

Mohol som hrať v zahraničí, no radšej som doma vyštudoval vysokú školu. Kariéru som ukončil, aj keď by som ešte pár rokov mohol hrať. Už ma to však nebavilo a nemal som dôvod si ju umelo predlžovať.

Robin Pělucha s volejbalovou loptou a vysokoškolským diplomom. Foto N - Vladimír Šimíček

Nebol som žiadny volejbalový supertalent, drvivú väčšinu kariéry som strávil v slovenskej extralige. Síce som nakukol do reprezentácie, no strávil som v nej len dva roky. Mám 36 rokov a kariéru som už ukončil. Zdravotne by som to zvládol aj do štyridsiatky, no už ma to nebavilo. Na účte nemám ťažké milióny. Narozdiel od mnohých mojich spoluhráčov však nemusím robiť vo fabrike za pásom. Samozrejme, všetka úcta k tejto práci, podľa mňa žiadna nie je podradná. Naozaj. Rozdiel medzi mnou a niektorými spoluhráčmi je však ten, že kým oni žili prítomným momentom, ja som myslel aj na to, čo bude potom. Často sa hovorí, že športovci majú problém zaradiť sa do bežného života po ukončení kariéry. Že žijú v akejsi bubline. Môžem potvrdiť, je to tak, aj keď môj prípad to nie je. A ani neviem povedať, ako to prežívajú ostatní, nie je to veru príjemná téma na rozhovor pri pive.V novinách sa často dočítate vzrušujúce príbehy športovcov, ktorí zarábajú milióny, kupujú si drahé autá a niektorí z nich nezvládajú slávu. Môj príbeh taký nie je, do bulvárnych novín by sa asi nedostal. No viem jedno – je môj a ukazuje slovenskú realitu a spôsob, ako sa dá zvládnuť byť naraz športovcom a nežiť v tej povestnej bubline.

Playstation alebo knihy

Pokiaľ nie ste vytrvalostným športovcom, tréning vám nezaberá veľkú časť dňa a máte veľmi veľa voľného času. Zarábate lepšie, ako je slovenský priemer, žijete si pohodlným životom. No čo s voľným časom? Veľa športovcov si napríklad nakúpi hracie konzoly a dlhé hodiny strávia pred televíznymi obrazovkami. Alebo chodia na kávičky. Veď sa skúste niekedy prejsť bratislavským Polusom, zistíte, o čom hovorím. Počas mojej takmer dvadsaťročnej kariéry profesionálneho volejbalistu sa mi len raz stalo, že volejbal bol mojou jedinou náplňou. Bol to jeden rok medzi strednou a vysokou školou. Mal som more času, no peňazí nebolo nazvyš, zarábal som si napríklad aj montovaním klimatizácií. Každá koruna dobrá.
Vtom prišla ponuka z cyperského klubu, jeho predstavitelia si ma všimli na jednom turnaji. Mohol som si relatívne dobre zarobiť, no veľmi ma to nelákalo.
Rozhodol som sa zostať doma, možno aj preto, že rodičia do mňa vždy vtĺkali, aké dôležité je mať vzdelanie. Pochádzam z obyčajnej bratislavskej rodiny, nemali sme žiadnu vilu pod Slavínom. Otec je stavebný inžinier, mama účtovníčka. Vysokú školu má aj moja sestra. So školou aj mali pravdu. Keby som išiel na ten Cyprus, možno by som si zarobil viac a pár rokov po ukončení kariéry by som nemusel ani pohnúť prstom. No čo potom? Nemal by som žiadnu kvalifikáciu, žiadnu prax a zrejme by som sa hlásil na úrade práce.

Robin Pělucha

Narodil sa 23. novembra 1980 v Bratislave. V rokoch 1999 až 2016 bol profesionálnym hráčom volejbalu v klube VKP Bratislava. V rokoch 2007 až 2009 si zahral aj za slovenskú reprezentáciu. Po absolvovaní elektrotechnickej priemyslovky vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, na ktorej získal aj doktorandský titul. Od roku 2010 pracuje ako odborný asistent na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na ktorej učí telesnú výchovu. Veľa mojich spoluhráčov celý týždeň žilo len volejbalom. Pripravovali sa na víkendový zápas, do ktorého vložili absolútne všetky emócie. Tým sa potom násobila radosť z víťazstva či smútok z prehry. Ja som to tak nemal. Popri všetkých povinnostiach som na také myšlienky veľmi nemal čas. Malo to svoje pozitíva – prehry som tak neprežíval. Keďže som mal školu, nebál som sa ani toho, že by nejaké zranenie predčasne ukončilo moju kariéru. Ak by sa tak aj stalo, nič sa nedeje, život ide ďalej.
Každý vrcholový šport je extrémne náročný na telo, ktoré sa veľmi rýchlo opotrebúva. Ako volejbalista som nikdy nemal väčšie problémy s kolenami, ktoré sú náchylné na zranenia. Nevyhol som sa však menším zraneniam, ale nešlo o nič vážne. Vyvrtnutý členok máte v poriadku do dvoch týždňov, teda pokiaľ si v ňom niečo nepotrháte. Bolievalo ma aj rameno, no tiež nič vážne. Také normálne na profíka. Ak si narazíte prsty, stále sa s tým dá hrať. Na malíčku ľavej ruky mi chýbajú väzy v jednej šľache. Preto ho viem ohnúť do neprirodzenej polohy. Nič to, lepím si ho k prstenníku. Robí tak veľa volejbalistov. Častým problémom volejbalistov sú posunuté platničky. Platí to pre všetky športy, v ktorých sa vystavujete jednostrannej záťaži – napríklad hokej, tenis či hod oštepom.

O to dôležitejšie je tráviť veľa času v posilňovni či bazéne s kompenzačnými cvičeniami. Inak môžete veľmi ľahko skončiť s hrbom. Alebo ešte horšie.

Malíček si musím lepiť k prstenníku. Foto N - Vladimír Šimíček

Ty si z eftévéšky? Pché!

Vyštudoval som učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo volejbalu na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského. Známejšia pod skratkou „eftévéška“.Fakulta síce nemá cveng, ostatní vysokoškoláci si z nej skôr uťahujú. Niekedy sa im niet čo čudovať, ale k tomu sa ešte dostaneme.Aj keď to bolo trochu náročné, školu sa mi podarilo skĺbiť so životom profesionálneho športovca. Fakulta a hala VKP Bratislava, za ktorý som hrával, sú vzdialené asi päťsto metrov. Niekedy to však bolo hlúpe, pretože v klube mi hovorili, že trávim priveľa času v škole, v škole mi zas hovorili, že trávim priveľa času volejbalom. Viem si predstaviť, že niekto z toho dôvodu nechá školu.Vďaka svojmu vzdelaniu som sa dokázal zamestnať ešte popri kariére profesionálneho športovca. Doteraz som odborným asistentom na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite. Učím telesnú.Nie som ten typický telocvikár, ktorý žiakom hodí loptu a povie, nech sa hrajú. Snažím sa, aby to študentov bavilo, prispôsobujem sa ich potrebám. Dievčatá chcú schudnúť? Okej, pomôžem. Chalani nabrať svaly? Zariadime.
So študentkami a študentmi z volejbalového krúžku obieham zápasy vysokoškolskej ligy. Zažijeme mnoho zábavy, vznikajú doživotné priateľstvá. Chodíme aj na pivko.Už dávno som zvyknutý, aké reči prídu, keď ideme hrať proti eftévéške. Asi si viete predstaviť, čo si chemici myslia o telocvikároch. Keď však študentom pripomeniem, že aj ja som tam študoval, stíchnu. Alebo povedia, že však len žartovali. Keď ma niekto podcení, väčšinou po chvíli uzná, že nie som pripečený.

Jasné, povesť jednoduchších chlapcov nemáme len tak bez dôvodu. FTVŠ nie je náročná fakulta, hlavne, ak si ju porovnáte napríklad s medicínou. Ak sa snažíte, nemáte väčšie problémy získať titul. Aj keď športovci vo všeobecnosti nepatria medzi najväčších mysliteľov, prostredie, v ktorom vyrastajú, ich naučí mnoho iných vecí. Odmalička ste súčasťou kolektívu, naučíte sa veľmi dobre komunikovať. Takisto si aj ctiť autority, bez toho by to v športe nešlo. Tieto predsudky, také typické voči športovcom, sú však ďalšou vecou, ktorá sa mňa až tak netýkala. Skôr sa ľudia zaujímali o to, ako môžem naraz stíhať študovať aj vrcholovo športovať.

Môj neúspešný blok zo zápasu proti Ženeve. Foto - archív tasr

Späť ale k mojím študentom. Na bakalárskom stupni je telesná výchova povinná, aspoň na našej fakulte. Nie všetkým chemikom je to však po vôli. Neverili by ste, koľko sa na začiatku každého semestra objaví alergikov na chlór, keď chodíme na plaváreň. Hádam všetci alergici na chlór z populácie Slovenska sú v mojej skupine. Chemici alergickí na chlór, sranda.Pokiaľ však nedostanem papier od špecialistu, neuznám žiadnu výhovorku. Praktický lekár vám napíše čokoľvek a pritom o tom nič nemusí vedieť.Tiež nechápem, ako môžu rodičia podporovať svoje deti v ulievaní z telesnej.Mám však pocit, že sa to začína meniť. Známy chcel dať svoje dieťa na športový krúžok, no veľmi ťažko mu niekde našiel miesto. Súčasní rodičia sú, pokiaľ ide o šport, uvedomelejší ako tí pred desiatimi rokmi.Hlavne medzi športovými funkcionármi je obľúbená formulka, že dnešná mládež je iná ako voľakedy. Pred tridsiatimi rokmi boli dva programy v televízii a inak žiadna možnosť trávenia voľného času. Tak sa športovalo.
Zmenilo sa prostredie, v ktorom deti vyrastajú, deti sú však stále rovnaké. Stále majú rovnakú chuť hrať sa, víťaziť, hýbať sa, len ju v nich musíte prebudiť.

Už im nestačí len hodiť loptu, nech si bránky spravia z dvoch tričiek. Musíte ich prilákať. Od novej sezóny bude aj toto mojou úlohou v komárňanskom volejbalovom klube. Vedenie sa rozhodlo, že si dá extraligovú prestávku a začne budovať klub úplne odspodu. Tak sa mi to páči. Radšej dať šancu vlastným odchovancom v druhej najvyššej súťaži ako kupovať hráčov z celého Slovenska. Cieľ? Hrať extraligu s vlastnými odchovancami. To je vždy najväčšia frajerina a ocenia to aj fanúšikovia. Učiteľom telocviku často chýba motivácia a niet sa im čo čudovať. Učiteľský plat nie je teda žiadna sláva. Nepotrebujú však veľa, aby ste ich zaktivizovali. Veľmi sa nám overil jednoduchý model. Učiteľovi na strednej škole dáme mesačne, dajme tomu, sto eur, donesieme lopty a ukážeme mu, ako robiť tréningy. Zrazu sa viac detí zaujíma o volejbal. Vyhrajú všetci – my máme hráčov, učiteľ viac peňazí a deti športujú. Netreba ani žiadne veľké reformy či opatrenia, stačí začať po troške. Oplatí sa to.

Foto N - Vladimír Šimíček

Nezarábal som zle

Na Slovensku máme tri-štyri volejbalové kluby, ktoré si môžu dovoliť profesionálnych hráčov. VKP je jedným z nich.Zas, nie je to až také náročné, v základnej zostave volejbalového tímu je sedem hráčov, vo futbale o štyroch viac, v hokeji ani nehovoriac.Na slušný volejbalový tím vám ročne stačí okolo 300-tisíc eur, na podpriemerný futbalový potrebujete trojnásobne viac.Nikdy sa mi nestalo, že by mi meškala výplata, ako to poznáme z iných športov. Samozrejme, nejaké  problémy nastali, no vždy sa vyriešili. A bez toho, aby sme my hráči klubu odpustili nejakú časť dlhov, ako je to bežné inde.Elitní extraligoví hráči si na Slovensku zarobia aj 2500 eur, ja som zarábal približne polovicu. K tomu som mal tri roky 600 eur ako doktorand na vysokej škole.Volejbalový plat mi však ako živnostníkovi neplynul celých dvanásť mesiacov, iba počas sezóny. Ak sme nevyhrali titul, a teda nedostali prémie, v lete mi neprišlo nič.Stále to však nie sú zlé peniaze, aj na bratislavské pomery som zarábal mierny nadpriemer.
S väčšími slovenskými športmi máme spoločné to, že ani my sa nemôžeme v rozpočte spoliehať na príjem zo vstupného. Počas sezóny chodí na zápasy sto či dvesto ľudí.Keď sme v play-off bojovali o titul, bolo to lepšie, vtedy sme dokázali vypredať aj halu v PKO, do ktorej sa zmestí viac ako tisíc ľudí. To sú skvelé zážitky, ľudia ma vždy neuveriteľne nabili energiou. Nie je to žiadne klišé, kto to zažil, určite vám povie to isté. Je to pochopiteľné, šport predsa nerobíte len pre to, že vás to baví, ale aj pre to, aby ste sa ukázali pred ostatnými. A keď ich je viac ako tisíc…
Peniaze dostávate aj za reprezentovanie krajiny. Nie je to však žiadna sláva, možno tak plat priemerného hráča slovenskej ligy.Reprezentačné akcie sa konajú v lete, medzi sezónami. Za Slovensko som si zahral v rokoch 2007 až 2009, no nepatril som k ťahúňom. Zahral som si v niekoľkých kvalifikačných zápasoch a prípravných turnajoch.
Bola to pre mňa česť. Možno by sa mi však stalo to, čo sa stáva mnohým reprezentantom. Stratia chuť reprezentovať. Pre hráčov je reprezentácia nielen cťou, ale aj obrovskou príležitosťou predať sa. Zápasy národného tímu sleduje veľa ľudí z volejbalového prostredia.Zahráte dobre v reprezentácii, dostanete sa do zahraničia, zarábate oveľa viac ako doma. Tešíte sa, že sa na leto konečne vrátite domov. Vtom príde pozvánka do reprezentácie, v ktorej máte stráviť ďalšie týždne až do začiatku ďalšej klubovej sezóny. Preto nesúdim chalanov, ktorí reprezentovanie odmietajú. Hlavne, ak majú rodiny.

Pělucha (č. 4) s extraligovým titulom v roku 2011. Foto – svf.sk

Spoluhráči z YouTubu

Niekedy až žasnem, ako si v takej malej krajine môžeme robiť také prieky. Volejbal sa na špičkovej úrovni hrá len v pár mestách. Tie si však nepomáhajú, ale hádžu si polená pod nohy. My hráči sme medzi sebou kamaráti, poznáme sa z reprezentácie, rôznych turnajov či iných akcií. No to sa o funkcionároch povedať nedá.Naposledy boli veľké zvady o povolenom počte legionárov v našej extralige. Jasné, je super, že sa federácie snažia o ich obmedzenie, napokon, je to tak aj v Poľsku či Rusku. Hrať by mali hlavne domáci.No u nás boli len dva kluby, ktoré ich angažovali vo väčšom počte, ostatné sa spojili proti nim. Pochopil by som, keby legionárov angažoval každý klub, určite by to bolo treba obmedziť. Ale bojovať proti jednému či dvom klubom? Ako sa to volá? Žabomyšie vojny? Inak, legionárov je v súčasnosti získať veľmi jednoduché. Nie je to ako voľakedy, keď ste za nimi niekoho museli vyslať alebo dostať odporúčanie. Volejbal je šport štandardných situácií. Tak napríklad k útoku na sieti sa dostanete desiatky razov za zápas. Nie je preto zložité spraviť zostrih vašich najkrajších akcií. Zavesíte ich na YouTube, rozošlete klubom po celom svete a čakáte. Jediný problém je, že pri ich registrácii musí klub za zahraničného hráča zaplatiť päť či šesťtisíc eur. A nikto nezaručí, že pôjde o kvalitného hráča. Ak však ide naozaj o kvalitu, je to jasná výhra, pretože cudzinec je lacnejší ako Slovák. V našej lige sme mali napríklad Venezualčanov. Podobne ako v basketbale, Slovensko je atraktívne pre Srbov. Doma majú oveľa nižšiu životnú úroveň. No teraz začínajú byť náročnejší, pretože ich reprezentácia dosahuje výborné výsledky.

Text vznikol na základe rozsiahleho rozhovoru reportéra Michala Červeného s Robinom Pěluchom.

Orginálny článok nájdete na: https://dennikn.sk/844304/pribeh-volejbalistu-zo-slovenskej-ligy-preco-nemusim-po-kariere-za-pas-ako-moji-spoluhraci/

   

O informačnom systéme (II.)

letko2Centrála Slovenského futbalového zväzu. Debata s Ing. Jánom Letkom - diel druhý.

Myslel som si, že informačný systém športu (ISŠ) pre zväzy, federácie a pre štát na centrálnej úrovni pripravuje jedna firma. Futbal rieši Tempest, basketbal, hádzanú, volejbal, najnovšie plávanie robí firma UNIONsoft, hokej a centrálny ISŠ vytvára firma Stengl a.s. Bude zabezpečená jednota? Kompatibilita?

V princípe áno. Riešila sa integrácia, prepojenie, rozhranie (API rozhranie). Je veľmi dôležité povedať, že vytvoriť jeden monolitický systém by podľa môjho názoru nebolo správne, musela by sa riešiť kľúčová otázka a to je financovanie. Ani nie tak vytvorenie, ako prevádzka a špecifické požiadavky zväzov, hlavne v oblasti riadenia a vyhodnocovania súťaží. Ja osobne som navrhoval, že ponecháme autonómnosť jednotlivým zväzom postaviť si systémy a štandardizovaným rozhraním zabezpečíme posielanie dát do centrálneho systému. Je to dôležité aj z pohľadu biznis partnerov daného zväzu. Štát potrebuje mať k dispozícii základné registre. Členskú základňu napríklad. Skrátka veci k zabezpečeniu plnenia litery zákona. Výzvy, granty, v budúcnosti snáď systém doručovania poukazov.

Prečo to stále nefunguje?

Čo?

Centrálny informačný systém.

To je asi otázka na ministerstvo. Reálne vidím iba časť projektu. Komunikujeme, navrhujeme, ale reálny stav dopodrobna nepoznám. Po moju úroveň znalostí viem toľko, že sa to niekde zaseklo.

V parlamente.

To by som nepovedal, to by bola špekulácia.

Tak u osôb v parlamente.

Domnienky. Naozaj konkrétne informácie nemám, nechcem a nemôžem špekulovať. Bavme sa o faktoch.

Tak dajte. Informačný systém je mimoriadne dôležitý pracovný nástroj pre implementáciu zákona o športe. Ak nefunguje, celý zákon je akoby bez rúk a bez nôh. A bez hlavy. Aké fakty mi teda môžete povedať k tomu, že to stále nefunguje. Ja mám informácie, že už v roku 2007 bola hotová prvá verzia. Desať rokov je dosť, nie?

Pracovníci firmy Stengl iste vedia viac, lebo so štátom rokujú. Pred vstupom zákona do praxe 1.1.2016 sme korektne so sekciou športu na rezorte debatovali o nastavení akčného plánu, o časovom horizonte kedy by sa to mohlo stihnúť. Ak si dobre pamätám, do apríla 2016 mali byť nastavené matričné moduly, v septembri registre zmlúv. Ja predpokladám, že v tom čase nedošlo k úplnej dohode zmluvných strán a proces sa zabrzdil. Viem, že na systéme sa stále pracuje. Moje informácie sú také, že práve v tomto období by sa zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a rezortom školstva mali dotiahnuť, ktorý bude systém prevádzkovať, (pozn www: za rezort škosltva je to Národné športové centrum).
Problém vidím aj v tom, že zo strany štátu tá dôležitosť ISŠ je strašne nízka, jeho význam nebol správne pochopený.

My sa musíme dokázať v športe zrátať. Počty hráčov, trénerov, rozhodcov a iných športových odborníkov. Pre objasňovanie významnosti a opodstatnosti športu je to veľmi dôležité. Rozšíria sa aj možnosti služieb, eshopov, transparentnosti. Už musí skončiť doba, keď sa na šport nahliada ako na jednu veľkú čiernu dieru, v ktorej sa strácajú peniaze. Šport musí konečne byť vnímaný ako jedno národnohospodárske odvetvie. Len taký futbal zamestnáva, lepšie povedané dáva peniaze za prácu cez 19 000 ľuďom. Zo štúdie KPMG z roku 2011 vieme, koľko šport dostane a koľko vráti.  Je to pomer cca 1:4. To je získaný fakt, ktorý dokazuje významnosť športu aj z pohľadu ekonomiky.

Budú sa dať v systéme zprehľadniť aj financie obcí, miest a VUC?

Prečo by nie. Preto je v pláne funkcionalita registra zmluv. Vzhľadom k tomu, že tieto komunálne prostriedky do športu, kultúry, cestovného ruchu už dnes musia byť zmluvne registrované, tak sa len cez rozhranie tie prošportové zmluvy do centrálneho systému stiahnu. Získame informácie o celkovom toku peňazí do športu. Komerčné financie sa samozrejme nemusia zverejniť, my musíme primárne zabezpečiť kontroling verejných zdrojov.

Kto vlastne stojí na druhej strane, na strane systému.

IT zastupuje firma Stengl a nápady, idey vytvára pracovná skupina, ktorú zostavil šéf sekcie športu.

Sekciu viedol pán Čambal. Debatujete. O chvíľu ho strieda p. Maršáleková, dialóg pokračuje. Po šiestich mesiacoch ju strieda Božka Gerhátová. To musí byť celkom pekný chaos.

V tomto problém nevidím, ja si myslím, že ústredná téma je financovanie. Doriešenie zmlúv, nájsť financie na investíciu.

Môžte mi objasniť trošku históriu projektu?

Najprv vznikol nejaký rámec, ako by to mohlo fungovať. Dve IT firmy sa začali zaoberať problémom digitalizácie dát v športe. To bolo okolo roku 2013. Hľadalo sa riešenie pre zväzy. Futbalový zväz má systém najlepšie spracovaný. Stojí okolo 4 000.- € mesačne za prevádzku, služby, servis. Práve pre tieto poznatky som navrhoval, aby centrálny systém nebol nejaký obrovský moloch, lebo môže mať inú funkcionalitu, a ostatné potrebné veci si zo zväzov natiahne.

Nechce niekto niekde hore, aby to práve naopak bol IT obor?

Je tu taká snaha. Ja netvrdím, že to je zlé riešenie, ale moje skúsenosti hovoria, že to bude zbytočne komplikované. Aj náplňou aj finančne. Má to dve roviny. Exekutívna a verejná. My sa snažíme tie platformy oddeliť. Do prvej môže vstúpiť len zainteresovaná skupina a druhá je pre všetkých.

Pomôže informačný systém aj prepotrebnému vzdelávaniu?

Samozrejme s tým rátame. Fakulta telesnej výchovy by mala mať spätnú vázbu uplatnenia a efektivity absolventov. Vo zväzoch musíme dbať na vzdelávanie, veľmi dôležité aj kontinuálne dovzdelávanie všetkých športových odborníkov. Národné zväzy by mali vzájomne koordinovať procesy vzdelávania. Musia byť servisnou organizáciou pre svojich členov. Aj tieto služby by mali byť cez ISŠ prezentované, ponúkané. Musíme sa pokúsiť presadiť, aby aj centrá volného času, pokiaľ sa venujú športovej činnosti, vykonávali pácu na odbornej úrovni, nie ako doposiaľ, že deti v športvoom krúžku, oddelení vôbec nemusia viesť športoví odborníci. V športových kluboch sa musíme posnažiť mať aj na úrovni náboru kvalifikovaných trénerov. Najnižšia licencia sa dá dnes urobiť aj elektronicky, naštudovať, urobiť test a potom sa ďalej kontinuálne každý rok vzdelávať. Ak nebude ochotný, nebude spôsobilý.

Bude mať ISŠ aj charakter sociálne siete?

Pokiaľ viem, tak nie. Stále to má mať charakter registrov. Integrácia a kontroling. Toto sú ústredné témy systému. Cez IČO a rodné číslo (pri zebezpečení zákona o ochrane údajov) sa musí zabezpečiť jasná identifikácia subjektu. Musí sa zabrániť vytváraniu priestoru pre vznik kadejakej duplicity, čiernych duší,  podvodov.

Systém eviduje profesionálny, amatérsky, mládežnícky šport. Bude mapovať aj rôzne mestské súťaže, v ktorých je značný počet športovcov?

Toto je trošku nešťastie. Jeden z dôvodov je, že im (malým klubom a mestským ligám) sa nechce podieľať sa na akýchkoľvek byrokraciách, admninistratíve. Nechce sa im platiť členské, ale to je jedna z chýb, že inštitút členského poplatku je zle v športovej verejnosti odkomunikovaný. Poplatok má byť spoluúčasť na tvorbe produktu. Tieto „pivné partie“ prevažne nemajú mládež, neplnia jednu z úloh športu rozvíjať, vychovávať.

Ja veľmi rád často prirovnávam finančný vstup detí, rodičov v porovnaní s kinom. Rodina ide možno desaťkrát v roku do kina a na jedenkrát minie vrátane tony popcornu okolo 30.- €. Ročne povedzme 300 eur. Ak má dať  klubu nejaký poplatok, tak sa otec zvíja. Samozrejme nie všetci. Najhorší sú bohatí. Ale to máme asi jeden z komunistických reliktov. Všetko zadarmo.

Áno, šport má veľmi nízku spoločenskú hodnotu a ešte to bude veľmi dlho trvať, kým sa pozdvihne. Kým získa vyšší kredit. Potom budú aj pivné partičky spätne vychovávať deti do spoločnej kopy.

Záver.

Prepojiť informačný systém školského športu s ISŠ. Musíme sa pokúsiť zlepšiť systém školského športu. Prečo by zase nemohli fungovať, prečo by sa nemohli hrať dlhodobé školské súťaže, nie jdnorázové pohárové, mali by byť naviazané na kluby.
Preto opakujem, že ISŠ je veľmi dôležitý pracovný nástroj, ktorý má veľké možnosti. Potrebujeme informácie, kto sa hýbe a kto nie. Musia sa nájsť zdroje na športové poukazy, ktoré sa dostali do zákona.
Okamžite vznikne investičný vzťah, čo je strategicky dôležité. Štát ho začne, rodič musí pokračovať, zároveň by mal spätne niečo od klubu vyžadovať a súkromný sektor s komunálom financovanie dotiahne. Ak nebude systémom zabezpečená verejná kontrola, systém skolabuje. Ak to nebudeš robiť poctivo, odborne, nezaslúžiš si verejné zdroje. Pokiaľ ide o komerčné zdroje, tam som proti výkazníctvu, lebo sponzor si zabezpečí kontrolu sám, načo dal svoje peniaze. Ak sa nezrealizuje superodpočet, som skeptický, že sa sponzorské peniaze do športu prihrnú.

Ďakujem za čas, informácie a ochotu podeliť sa o ne. Pevne verím,  že ľudia pracujúci v športe nebudú zaťažení bezbrehým vyplňovaním dát do nejakej IT obludy.

Sport.gov.sk – tak toto ešte nefunguje tak, ako by malo.

Ivan Husár pre www    I. diel IŠSV

 

   

O informačnom systéme (I.)

letkoCentrála Slovenského futbalového zväzu. Debata s Ing. Jánom Letkom.


V máji 2012 ste mali, vtedy ešte vo funkčnom Dome športu, úvodnú prezentačnú prednášku o digitalizácii vo volejbale. Prezentovali ste Informačný systém športu (ISS), produkt firmy Union soft. Viceprezrezident SVF pre marketing Singer nám vtedy povedal: "Spustíme to do 30.júna." Prvé lastovičky systému začali fungovať s polročným zdržaním, po piatich rokoch nám ISS stále nefunguje v plnom režime. Prečo? Povedzte, je normálne, že za päť rokov vec nefunguje? Kto je vinný?

Normálne to určite nie je, to je jasné. Nedá sa však jasne povedať ten a ten človek je vinný, lebo by to nebola pravda.

Aký bol váš triezvy odhad na dĺžku uvedenia produktu do života?

Matriky sme chceli mať hotové do troch mesiacov. My robíme nielen volejbal, ale napr. aj hádzanú a basketbal. Volejbal nie je výnimkou, všade to ide dosť pomaly. Najväčší problém v úvode implementácie je zadefinovanie presného zadania. Čo chceme. Vždy sa vyskytnú problémy, ktoré treba nanovo definovať a to netrvá dni, ale povedzme mesiac. Odpovede na naše otázky chodia ale strašne pomaly. Bohužiaľ. Ak 90 % klubových manažérov odovzdá veci včas a desať percent mešká, musíme na nich čakať.

Moderným zmenám sa na spomínanom stretnutí prekvapujúco nikto nevzoprel, ani konzervatívci v pokročilom veku. Mám dojem, že na strane klubov nebola žiadna liknavosť, vedeli, že im to uľahčí život, všetci si plnili povinnosti v časovej norme. Myslím si, že päťročný sklz nebude z viny klubov.

Aj ja si to myslím, ale na sto percent to potvrdiť neviem. Ja mám o komunikácii s klubmi len sprostredkované informácie.

Kto tomu procesu šéfoval?

Na strane SVF od začiatku pán Skála, keď sme nabiehali na súťaže, tak hlavne pán Stražay a cca dva roky dozadu padlo rozhodnutie, osobne som pri tom bol prítomný, že všetko musí schváliť pán Singer.

Koľko systém doteraz stál?

100 - 150.- € mesačne paušálne. Ak by vznikli nejaké zvýšené náklady, tak tie by sa hradili extra. Systém nebol postavený iba pre volejbal, to je všeobecná IT platforma a jej zostrojenie sa hradilo z iných zdrojov. Systém sa v zásade prenajíma. Špecifiká každého športu, ktoré majú športy odlišné a nedajú sa použiť pre viacero zväzov sa financujú zvlášť, ale to je skôr budúcnosť a daný zväz musí o konkrétny vyšší level stáť a chcieť ho.

Matričný modul. Súťažný modul. Čo ďalej? Mimochodm môže sa vo futbale stať, že súťaž v sezóne začne a súťažný modul vo všetkých súťažiach, všetkých kategóriách nefunguje?

Nemôže. Vo futbale sa to stať už nemôže. Preto som tu, hoci nie som zamestnanec, mám to na starosti. Koordináciu, prípravu, testovanie, prevádzku. Na všetkých regionálnych zväzoch sú k tomu kompetentní ľudia, oni plnia dáta. Na SFZ to koordinujú dvaja ľudia a potom ľudia na 42 zväzoch. V plnom víkende všetkých súťaží je to okolo 2 500 zápasov. Chceme aby zápis o stretnutí vyplnil rozhodca a ten defacto vloží informáciu do systému.

Teoreticky môže výsledok vo volejbale vpísať päť minút po zápase domáci ISS manažér?

Áno, samozrejme, to záleží, ako sa nastavia normy. To môže urobiť aj zapisovateľ. My sme vo futbale stavili na rozhodcu.

Otázka v dobrom. Ste posadnutý digitalizáciou?
Nieee, rozhodne nie. Vidím v tom obrovský potenciál čo sa týka produktivity a zjednodušenie práce. Samozrejme zmiznú všakovaké papiere.

Matrika, súťaže. Čo ešte systém ponúka?
Pokiaľ si dobre pamätám, volejbal nasadzoval pred štyrmi mesiacmi modul vkladania zmlúv. V akom je to stave (vnútornom) netuším. Ten modul je v zásade jednoduchý, lebo je u všetkých rovnaký. Nie je to ešte funkčné možno aj preto, lebo nebol medzi prioritami. Aj portál volleynet sa postupne buduje, takisto nebol medzi prvými aktivitami. Má sklz zhruba rok a pol.

Keď bude v plnom rozsahu systém fungovať, môžme si v klube urobiť sami promptne bezproblémové (schválené) prestupy?

Predpokladám, že toto už funguje.

Nefunguje. Ponúkne systém ISS manažérovi popoludní doplniť súpisku a večer hráč hrá?

Pokiaľ viem, to sa teraz rieši. Technicky to ide, ale musí sa vyriešiť schvaľovací proces.

V úvode sezóny je na pána Skálu (pozn. www šéf matriky SVF) taký nával, že logicky nestíha, lebo nemá šancu stíhať. Robí od rána do noci. Je sám vojak v poli.

Viem si to predstaviť, to nie sú len prestupy, doplnenia súpisiek, ale určite aj nové registrácie. Pochopte, systém ponúka obrovskú škálu, ale ja musím dostať dopytovú otázku. Toto chceme, toto potrebujeme, toto sú normy, toto kroky kontroly. Úprimne hovorím, že jeden človek je na to málo. Hlavne v tom pretlakovom období.
Cena 100 - 150.- € mesačne neobsahuje analýzu vnútorených problémov danej federácie. My procesy nebrzdíme, ale ani nezrýchľujeme. Ani veci nemôžme dookola opravovať, lebo by sa to nedalo zaplatiť.

Desať rokov chcú kluby centrálne vyplácanie rozhodcov. Vy máte rovnaké legislatívne problémy, akými nás kŕmia rozhodcovia. Vám sa to vydarilo. Ako to funguje?

Ak mám dobré informácie, UEFA zakázala priame vyplácanie rozhodocov. Mal som to šťastie, že keď som sem v roku 2010 prišiel, oni to tu už mali zavedené. Rozhodcov vypláca zväz. Kluby dostávajú faktúru. Na začiatku to zaplatili vopred, teraz je to pozadu.

Aj v piatej lige?

Áno. Všetky súťaže sa vyplácajú centrálne. Od júla ide celá agenda cez ISS systém.

Ako riešite vojakov, policajtov, prokurátorov, ak sú medzi rozhodcami.

Určite máme veľa štátnych zamestnancov, v novom zákone o športe je to všetko ošetrené. Nemáme s tým žiaden problém. Športová činnosť, športoví odborníci.

Aká je teda prax?
Celý mesiac sa hrajú zápasy, zápis o stretnutí, spomínal som, vyplní a uzatvorí rozhodca, to je zároveň výkaz práce. Rozhodcovia, delegáti majú v systéme nahraté pracovné vzťahy, systém vypočíta odmeny, odvody. Každá súťaž má nahratý svoj cenník. Na konci mesiaca sa vygeneruje pre každého rozhodcu (za predpokladu, že má v systéme nahratý pracovný vzťah, zmluvu) výpočet odmeny. Cestovné je u nás paušálne. Výchádzame z priemeru, pretože nominácie sú vzdialenostne riadené čo najúspornejšie. Klub dostane zbernú faktúru za všetky súťaže. Zaplatí.

Splatnosť? Sankcie?

Systém značne vyčistil v tomto smere vzťahy, zberná faktúra je akési zaklínadlo, zaplatiť treba do desiateho dňa v mesiaci. Každý zápas, ktorý hrá v stave neplatič, klubu sa odrátajú tri body. Nemáme problémy. Disciplína musí byť a platí pre každého rovnako.

Nemám dvadsať, aby som stíhal vývojové IT tempo, ale pri vašej úvodnej prezentácii som si vravel, načo sú nám pre boha kartičky. Prečo sa musia po piatich rokoch vymeniť? Prečo nejde urobiť prezentáciu pred zápasom na tablete, alebo mobile. Prečo do šľaka musíme mať pri zápase stále súpisku na papieri, keď platná a akceptovateľná musí byť stejne na nete. Prečo tu nie je aspoň možnosť urobiť to moderne?

Môže to byť tablet. Všetko sú prežitky. Ale my sme dodávatelia objednaného.

Vy máte vo futbale tiež stále kartičky.

Kartičky máme, ale vysvetlím, prečo sme pri nich zatiaľ ostali. Mali sme 27 typov preukazov. To sme zjednotili, báli sme sa však výpadkov interentu, napríklad na dedinách. Hlavne sme mali ideu, že ID karta bude zároveň aj akýsi marketingový nosič, zľavová kartička u našich partnerov. Bonus klub však nebol do dnešných dní rozbehnutý. Papierové súpisky nemáme už dávno, systém kontroly je dokonalý, hocikto si môže skontrolovať oprávnenosť daného hráča hrať.

Nezdá sa vám hlúpa a nelogická povinnosť, že hráč z Angoly, Brazílie, Česka môže hrať v našej súťaži iba ak je členom federácie?

Tí hráči sa predsa netrápia, či budú voliť predsedu a štátu by to malo byť tiež jedno, či je tu niekto zo zahraničných hráčov členom zväzu a štátneho systému. Prečo nemôžu hrať na pasy?

.... (úsmev) lebo to tak vyžaduje zákon.

My máme vo volejbale teraz unikátny výmysel. Klub zaplatí ročné členské do federácie. Každý hráč zaplatí osobné členské. Ak hrá klub okrem najvyššej súťaže aj súťaž v oblasti, tak musí za štart zaplatiť členské aj príslušnej oblasti. Ak má klub družstvo v súťažie vo dvoch, resp. troch oblastiach, všade musí zaplatiť. Je to trebárs aj podmienka podieľať sa na voľbách predsedu.
U nás duplicita, resp. trojité platenie nie je možné. Ani pri hráčoch, ani pri klube. Ak sú členovia v ústrednom orgáne SFZ, tak sú automaticky členom aj v regionálnych orgánoch. A odspodu je to tak isto. Odkonzultovali sme si to s ministerstvom, je to v poriadku.

Vážení priatelia, kolegovia. V rozhovore som sa niekoľkokrát pokúsil pána Jána Letka dostať na líniu SINGER. Vždy s úsmevom a zrejme s ohľadom na profesionálny prístup, kolegialitu k spolupracujúcej strane klienta nič nechcel ani len naznačiť. Čo-to prezrádzali šibalské úsmevy. Povedzme si ale priamo. Môže za tento tradičný, neskutočný predsúťažný bordel súťažný riaditeľ SVF Stražay? Isto nie. Muž termínov, paragrafov by sa v tom necítil dobre. Šéf matriky Skála? Bol by blbý, on je zo sveta IT a on veľmi dobre vie, o koľko by mal menej roboty, o koľko dní viac by mohol vášnivo fotiť v Nórsku. Títo dvaja ruky od nečinnosti zasraté nemajú.
Kto by to tak mohol byť. Mimochodom pohliadnite na licenčnú kartičku hráčov, trénerov, pískačov - marektingový nástroj. Môžte s ňou pre zľavu do Orange? Prepraví vám Hudos koberce v nižšej cene? Kúpite si v MIKASE lacnejšie slipy? Verím, že ten král chaosu Singer bude na SVF už iba mesiac a dačo. No a samozrejme nezabudnite, že ryby smrdia, veď viete odkiaľ. Cez t.r. babie leto je ten zápach neznesiteľný.

Pokračovať v rozhovore s Ing. Letkom budeme v druhom dieli - o centrálnom infromačnom sytéme, ktorý žiaľ tiež nefunguje. Ale to je iná hra. Začína a končí až tam hore - u kapitána.

Husár Ivan

   

Rozhovor s A.Kravárikom pred odchodom na ME

21.8.2017 - Dulovo námestie v Bratislave

Tesne pred odchodom na ME v Poľsku sme podebatovali s Andrejom Kravárikom, reprezentačným trénerom mužov Slovenska.

Boco, svojho času si mi povedal, že keď skončíš v Solúni hráčsku kariéru, tak by si chcel byť prezidentom Iraklisu Solún, že agent Georgis to zariadi. Dôvodil si tým, že by si radšej na mešci sedel a delil ho, ako byť na druhej strane. Čo sa zmenilo?

V podstate klub Iraklis zanikol. Klub mal v znaku hviezdu, bol vo volejbale veľmi úspešný, nastali obrovské problémy s dlhmi voči štátu. Tú sumu sa dnes nikto neodváži ani prečítať, nieto zaplatiť. Reálny dlh voči štátu je okolo 20 miliónov a to sa tam zrejme nepočítajú penále vo výške vraj až 180 miliónov. Takže táto idea padla ako domček z karát. Keď som videl počas tej našej éry, ako sa delili peniaze, aké podfuky sa diali voči hráčom, tak som si myslel, že to budem robiť inak. Menil som postupne názor a venoval som myšlienky kariére trénera.

Druhý dôvod, nerozbehnúť sa v kariére trénera, si pred pár rokmi spomínal známu rentu, ktorú ste ako hráči Grécka "vyhrali" na OH v Aténach. Už nie si v štátnej službe Grécka?

V Grécku sa zmenili zákony. Pôvodne som sa musel rozhodnúť buď, alebo. Ale po istých legislatívnych zmenách, povýšení a po 18 mesiacoch praxe mám dnes možnosť v pracovnej kariére v štátnej službe vziať si neplatené voľno v sume piatich rokov. Kumulovane. Tú istotu nebolo jednoduché opustiť, teraz sa dá skĺbiť toto vrtkavé povolanie s civilným povolaním v Solúni.

Rozumiem tomu tak, že pre teba je výhodnejšie byť reprezentačný tréner, lebo ako klubovému by sa ti to voľno minulo veľmi rýchlo.

Presne. Ale zase musíš uznať, že finančne by to bolo lepšie v klube a aj treba povedať, že nie je klub ako klub. V Grécku napríklad sa momentálne stáva, že  v najvyššej súťaži sa tréner dohodne na dvoch tisíckach mesačne a dostane ich v ročnom súčte. Do tejto kategórie by som spadnúť nechcel.

Keď som ťa naposledy videl hrať naživo, bolo to v Solúni, už si mal svoj vek, podávali sme si v útrobách štadióna ruku pred semifinále ligy majstrov proti Belgorodu, pobadal som strach a trému. Ako prežívaš ten stav dnes, ako "začínajúci tréner"?

Musím sa priznať, že strach a trému som mal pred zápasom vždy. Ale len krátku dobu, kým sme nezačali hrať. Mám za sebou dva roky trénerčiny v Grécku, rok v Iraklise a rok v Arise. Tam som to zatiaľ nepociťoval.

To krátke obdobie ma nezaujíma, pýtam sa tento začiatok v roli prvého trénera reprezentácie Slovenska.

Je to rozdiel. Reprezentáciu mi zverili z noci na ráno, o ničom som netušil. Najprv som dostal len informáciu, že správna rada sa rozhoduje, či vymení trénera a pýtali sa ma, či to prípadne vezmem. Vtedy by som do žalúdka nedostal ani sezamové zrniečko. Pocit sa potvrdil, keď ma vybrali a do zápasu Svetovej ligy ostávali krátke dva dni. Nejedol som, nepil som, rozmýšľal, či som urobil dobre. Pomohli mi moji blízki. Pred turnajom som na tlačovke suverénne vystúpil, že získame z troch duelov deväť bodov, ale hneď po turnaji som si uvedomil, že treba vážiť slová.

Web ich mapuje.

Uvedomujem si.

Je dobré vystupovať suverénne, hráči by mali vidieť, že tréner neváha, že pozná level svojho družstva a na základe toho má vedieť, na čo jeho hráči majú a na čo nie. Aj tak vždy všetko záleží od hráčov a v tomto prípade ma podržali.

Vrátim sa ešte k tej tréme a strachu. Vidíš nejaký rozdiel v pocitoch hráča a trénera?

Opakujem, že ten hráčsky bol do istého momentu hry. Ja som si ako hráč veril, navyše mám na ihrisku vždy spoluhráčov, priamy kontakt s loptou a mám možnosť sám veci rozhodovať. Ako tréner túto možnosť nemám a o to je to zložitejšie. Môžme podať najlepší výkon v období, týždni, sezóne a aj tak prehráme. Sú aj štatisticky smutné prípady, že sme lepší v obrannej bilancii, útočnej, lepšie prihrávame, podávame a aj tak prehráme. To sa stáva. Ten strach trénera je zrejme iný a asi aj opodstatnený.

Jedna z mojich skúseností s tebou. Nepovedal by som, že by si bol ako hráč lenivec, ale niekedy si sa šetril. Máš v nároďáku teraz podobný tip?

Áno. Je to zaujímavé, že si to spomeniul, a áno, máme tam jedného takého, hneď sme mu dohovorili a všetko vyriešili hneď a zaraz.

Kuuuurva, a ja som sa s tým u teba trápil možno štyri roky a ty to máš vyriešené hneď.

Chvála pánu Bohu. Na druhej strane som si po debate s hráčom povedal, prečo nemať v tíme jedného takého, ktorý obabre, oklame, ošudí, pošetrí sa, je v sume trochu jednoduchší, to k športu patrí, ale musí ho byť v zápase cítiť. Ak bude platným hráčom, bude vyhrávať, dám si klapky na oči.

Bol si megatalent. Máme v súčasnosti takého?

Uff, eeeee, aj by bol, ale doba sa strašne zmenila a ona ich ovplyvňuje. Neviem, či sú dnes hráči schopní a ochotní tú dávku talentu zúročiť. Aj ja som mohol byť ešte lepší, mohol som byť možno aj na inom poste, ale ja som so svojou kariérou hráča spokojný a dnes sa mi zdá, akoby sme boli v inom svete. Hráči musia mať všetko nalinajkované, samozrejme nie každý, ale je to trend. Zlá je doba.

Je to zaujímavé zistenie, že už aj ty to takto vnímaš. Ja tú dobu cítim omnoho intenzívnejšie, lebo ako tréner môžem jednotlivé epochy porovnávať. Ak tie hrozné časy vnímaš už aj ty - tak skoro - tak je to ešte horšie, ako sa domnievame. Má ešte dnes význam a zmysel sa tým živiť? Zaoberať?

Na jednej strane hovorím nie, ale z iného uhla si myslím, že ten volejbal je dnes neskutočne presýtený. Prakticky chalani idú dvanásť mesiacov bez prestávky. Musím ale povedať, že aj dnes sú stále v tíme hráči, ktorí sa tešia, vážia si reprezentačný dres, verím, že to žezlo odovzdajú mladým. Pocity sú určite zmiešané, ale napríklad aj môj nový asistent Pipa. On je možno ešte silnejším Slovákom ako ja, na Slovensku ostal, v zahraničí dlho nehral a vždy reprezentoval, lebo chcel.

Prečo nepokračuje asistent Vlk?
Klubové povinnosti.

Spomínal si, že na post prvého trénera si sa dostal náhle. Asistent vymenil prvého. Pre odbornú (kolegiálnu) verejnosť tento postup nebýva úplne sympatický a povedzme aj férový. Skrátka spolu sme prišli, spoločne odchádzame. Tréner Palgut si ťa vybral a ty si ho vymenil. Nie je to samozrejme nič výnimočné, deje sa to.

V podstate je to tak. Buffi si ma vybral, vážim si to, je to pravda, ale aj tak si to bude každý vnímať, ako chce.

Debatoval si s ním o tom?

Nebol čas. Ja som už v minulosti mal dve ponuky a odmietol som ich. Necítil som sa na to. Potreboval som byť asistentom o niečo dlhšie, spoznať viac a viac. Nasávať hlavne pozitíva. Rozmýšľal som však inak. Prečo by som to nemal vziať? Prečo by som to družstvo mal prenechať niekomu, kto s nimi nebol vôbec. Kto ich pozná menej ako ja.

Nebol čas. Vedenie federácie sa po neúspešnej predkvalifikácii rozhodlo Mira odvolať a o dva dni na to už začínal v Poprade turnaj Svetovej ligy. Aj to asi boli faktory, ktoré rozhodovali. Doslova a do písmena by ma sralo, keby to družstvo viedol niekto, kto hráčov detailne nepozná. Mne to zverili pôvodne iba na tri turnaje Svetovej ligy a kvalifikačný turnaj. Teraz sme spoluprácu predĺžili o ME.

Vyradil si nahrávača Palguta a smečiara Halandu.

Tesné rozdiely. Je dobré, že stúpa na niektorých postoch konkurencia. Pôvodne sme vyradili blokára Ludhu, nechali sme na tej pozícii Krajčoviča pre lepší útok. Šimon sa zranil a Marek sa vracia. Získame na bloku a na podaní. Rozdiely medzi nominovanými a tými, čo ostali doma, sú minimálne. Tak sme rozhodli. Nomináciu ovplyvňuje aj systém hry, ktorý by sme chceli hrať.

Kriško.

Neviem povedať konkrétnosti. Osobné dôvody. Do toho sa nikdy nebudem miešať, verím, že si ich vyrieši a bude znovu platný hráč.

Prišiel si z noci na ráno a veľmi rýchlo sa zmenili priority družstva. Predtým sme o žiadnych nepočuli. Nie je to dajaký chaos? Prezraď, boli nejaké vyhlásené pred začiatkom sezóny?

Neviem. Na to, či nejaké boli, by si sa musel opýtať kolegu Palguta, ja som nastúpil k družstvu o týždeň neskôr, lebo sme hrali v Grécku ešte baráž.

A keď si teda došiel, tak k tebe neprenikli. A potom sa zmenili. Kto ich vyriekne, kto ich plánuje, kto ich potom mení?

Po predkvalifikácii začala Svetová liga. Rýchlo za sebou idúce tri turnaje, krátka prestávka a turnaj o MS v Belgicku. ME. Tak mi povedz, dá sa to zvládnuť?

Mne je to jasné, ale ja sa pýtam na princípy. Priority. Kto ich odprezentuje? Kto ich schváli? Kto aj tie teoreticky neexistujúce zmení? V akom momente? V súčasnosti je to jednoducho bordel. Ešte aj v tvojom vyjadrení bol silný dôraz na cieľ hrať final four Svetovej ligy v Austrálii. Výsledky pomaly padali a zrazu cieľ pobiť sa o MS zmizol, priestor na hranie dostali mladí. Vyvstal nový dôležitý cieľ a nová priorita - ME v Poľsku.

Pozri sa. Dostal som zrazu do rúk nejaké bremeno, záťaž. A aby som ho dokázal uniesť, v tom sú samozrejme so mnou hlavne hráči, tak máme tu Slovensko, obmedzený počet kvalitných hráčov. Povedzme desať. Môžu to vydržať? Paták prišiel tebárs týždeň pred prvou akciou. Ideme do plných vo všetkých troch súťažiach? Neskončí to tak, že na konci ME budeme mať plno zranených a neodohrajú si následne svoju ligu? Má to zmysel? No nemá.

Boco opakujem, všetko je odborne jasné, ale prečo to nie je nalinkované na začiatku. Ja skrátka nerozumiem, že v tak krátkom období pôsobenia národného družstva sa radikálne menia priority. Mimochodom, a to je stará pesnička s trénermi, ktorí nepôsobia v sezóne na Slovensku. Tých hráčov je viac ako desať, samozrejme nepatria všetci do top levelu, ale Zanini, Gulinelli, Chrtiansky a teraz ani Ty ich nepoznáte. Nemáte dostatočný prehľad.

Tú zmenu plánov som vyhlásil ja. Z dôvodov, ktoré spomínam. Keď som videl, v akom stave sme skončili hneď na prvej akcii, čo museli kondičný tréner s fyzioterapeutom s hráčmi robiť, bol som zhrozený. Snažili sme sa obvolať všetky federácie, idúce do druhej fázy bitky o MS, aby sa zmenil termín.

Hm, to je logistická zmena, nie odborná. Jednoducho si myslím, že pre Slovensko má byť vrcholným podujatím účasť a výsledok na ME.

Prvým nahrávačom bude Zaťko?

Áno.

Kubš bude na smeči? Nie.

Je jasná dohoda, že v reprezentácii bude na liberovi.

Prvý korektor.

Tak jasného nemáme. Traja vyrovnaní.

Disciplína.

Nemáme žiadne problémy. Všetko funguje ako má.

Pýtam sa skôr na poriadok na ihrisku, na hernú disciplínu.

Dostávame sa pomaličky k zlepšeniam. Blížime sa k štandardu. Za tie tri mesiace sme sa teda dosť nakričali, až neúnosne. Priznám sa, že už nikdy tak reagovať nebudem.

Káral ťa niekto? (pozn.www expresívne výrazy v TV prenose len tak hučali)

Absolútne nie. Skáral som sa sám. Nebol som sám sebou. Povedal som si, už nikdy viac.

Váž slováááá.

Prečítali sme si, že formu chceš vyladiť presne na ME. Argumentoval si tým, že sa viackrát stalo, že na vrcholnú akciu družstvo pripravené dobre nebolo. Môžem povedať, že vyladenie je jedna z najťažších vecí trénerského remesla. Ako to urobíte? Ako hráč o tom nemáš ani páru, lebo sa to k tebe od trénera nemalo prečo a ako dostať. Tú skúsenosť nemáš logicky odkiaľ vziať. Len pocitovo. Hráč skrátka niekam kráča a niekam dôjde. Dobre a presne vyladiť je podľa mňa najväčšie umenie.

Vyladíme. Bodka. Pred ME toto nemôžem detailne rozobrať.

Česi nás vždy bíjavali, ale mali sme pred časom dobré obdobie, keď sme ich celkom hravo porážali. Naposledy nás však v Svetovej lige v Holandsku vyprášili 3:0. Čo očakávaš v úvode ME? Čo zaváži?

Kvalitu, ktorú majú Česi, máme dnes aj my. Bude to ťažké, prevahu získa ten, kto dokáže svoje schopnosti viac predať. Podrobnosti teraz do textu nedáme. Veď aj oni čítajú.

Už sme sa toho dotkli. Rád by som ale poznal tvoj názor. Špičkoví volejbalisti nemajú takmer žiaden oddych. Sedem mesiacov liga a okamžite 4 - 5 mesačný blok reprezentačných povinností. To je stupídne. Odnesie si to podľa mňa onedlho práve turnaj ME. Bude to akcia druhej ligy. Čo sa dá urobiť?

Absolútne nič. Tie kreslá, ktoré riadia volejbal na medzinárodnej úrovni, sú prevažne biznismani a tým ide o iné.

Kolegiálne tlaky neexistujú?
Ale áno, my sme o tomto nedávno debatovali s Heynenom (pozn www. Belgičan, ktorý momentálne vedie reprezentáciu), názory sú zhodné, nič sa však zrejme neudeje a to má Belgicko v rámci CEV svoju silu. Vravíme spoločne, že ak sa toto nezmení, volejbal pôjde do prdele. Trend je zlý.

Cieľ na Európe?

Postup zo skupiny. To je minimálny cieľ.

Vďaka za rozhovor. Šťastnú cestu a veľa štastia.

Pridali sme dve fotografie. Čo uloví Kravárik na ME?
Zažije Kravárik ako tréner niečo podobné, ako na druhej fotografii?

Ivan Husár pre www.

ulovokosial

   

Slnka je na svete dosť - rozhovor so Zdenom Haníkom

10.5.2017 - pár dní pre volbou na predsedu Českého volejbalového zväzu.

Keď sme naposledy debatovali o voľbách, cca tri roky dozadu, v trojici s našim spoločným priateľom Dr. Hanákom, on tušil, že tretia voľba bude veľmi ťažká. Samozrejme sa dalo predvídať, že ťa už bude niekto chcieť zosadiť. V sobotu sú voľby na predsedu českého volejbalu a už ani nie si v hre. Vzdal si sa?

To nie je správne sloveso, ja som sa v pravom zmysle nevzdal, len som urobil rozhodnutie. Aj preto, aby som zachoval trend volejbalu v Čechách a tým pádom som urobil kroky, ktoré som urobil a dohodol som sa Marekom Pakostom. Obetoval som seba v mene zachovania doterajšej línie. Bol by som bojoval do poslednej chvíle, ale našiel som lepšie riešenie – pre volejbal.

O čo prídeš?

O vzruch, o tlak na moju osobu. Prídem o možnosť dokončiť svoje dielo. Prídem o to, že už nebudem prvý hráč, zodpovedný za všetko, pravdepodobne prídem o možnosti vyjednávať, lebo to už musí robiť nový predseda. Prídem aj o to, že stále “niečo musím”. Teraz bude v mojom slovníku častejšie môžem. Každú sobotu a nedeľu som si ako predseda zväzu nemohol dovoliť niekde nebyť. Vždy som niekde musel byť, to bola nutnosť. Nemal som vlastne žiaden voľný čas. Sedem rokov som bol nepretržite v práci. O to prídem, a ani neviem, či je to dobré nebo zlé.

Keď sme robili spolu rozhovor pred tvojím prvý zvolením, vravel si, že budeš stále v halách. Bol si?

To som splnil. Trebárs nie vždy v hale, ale stále v aktívnej činnosti, napr. som bol počas víkendu na rokovaniach, spoločenských volejbalových akciách, väčšinou v halách na súťažiach, ale vždy na volejbale. Ešte dodávam k predchádzajúcej otázke, že prídem o určitú časť kontaktov, lebo nebudem v hlavnej roli. Otázka je dobrá, tak ešte doplním, ak si niečo spomeniem.

Nerád dávam hypotetické otázky, ale keď sa prevalili kauzy a nebol by si pre ne z boja odstúpil, bol by si býval kandidoval a možno prehral?

Nikto nechce prehrávať, takže moja osobná porážka by asi bolela, ale prežil by som ju, ovšem nebezpečnejšie bolo, že v prípade prehry by do povetria vyletelo všetko, čo som budoval. Moji nástupcovia by určite nemali motív robiť volejbal zle, ale moje idey a projekty by zrejme rozstrieľali. Väzby, postupy, ľudí ... atď.

Nikto nie je nenahraditeľný, je jasné, že nemôžeš byť 50 rokov predseda, dochádza k výmene. O čo príde český volejbal bez Haníka?

O vlastnosti, ktoré nie sú tak celkom bežné v športovom a volejbalovom prostredí.  Nie som ani typický mocnár, ani lobista, čo má svoje nevýhody, ale aj veľké klady. Volejbal určite príde o predsedu, ktorého jediná téma žitia bola volejbal. Myslím si, že taký po mne určite nepríde, aspoň ho teraz nevidím. Buď nastúpi lobista, alebo manažér. A súčasný vývoj v českom športe naznačuje, že vo vedení športu je zapotreby aj odborníkov, nielen lobistov a politikov, aj keď ich význam vôbec nepodceňujem.

Je pre rozvoj volejbal dobré, že si nemal pečať lobistu, alebo vládcu?

Je to dobré, a zlé zároveň. Veľmi zlé by bolo, ak by som do zväzu nepriniesol peniaze, ale tie som zabezpečil. Trendy, stratégie a peniaze. O toto sa hlavne hrá. Možno konkurenti budú schopí priniesť viac peňazí ako ja,  ale stratégiu má málokto z nich. Volejbal príde, ak by ma stratil podotýkam, o odborné schopnosti, ktoré uznáva celá česká športová odborná obec, tie by som musel dávať niekam inam, lebo športom sa určite budem živiť naďalej. Záleží aj na tom, kto príde po mne. Volejbal môže prísť aj o nápady. Zjednoduším to. Kľúčové je, že peniaze a stratégia musia ísť spoločne. V prostredí futbalu napríklad by peniaze aj boli, ale subjekt je bez stratégie, čiže mu povedzme peniaze nepomôžu.

Keď bol šéf (československého volejbalu) Jan Hronek, tak presadzoval ako hlavnú ideu mládež. Mládež, mládež, mládež. Vsadil si. Viedol som vtedy kadetov ČSFR na MS a bolo mi to sympatické. Držal palce. Cítil som podporu. Otázku dávam v kontexte, o čo príde volejbal v Čechách?

Ak si dal tému mládež, nepoznám prezidenta, ktorý by nepreferoval mládež.

Ja áno.

... naozaj, ale skoro nikto to nezrealizoval tak, ako ja. Ja mám možno zlé svedomie voči volejbalu (po kauze sprenevery), možno som mohol urobiť viac v téme rozhodcov, povedzme nie všetko bolo v poriadku pri seniorských reprezentáciách, ale určite mám čisté svedomie v oblasti mládeže. Zásadné peniaze, zásadné opatrenia, zásadná energia šla tam. V niektorých oblastiach som nechal rozhodovať iných, ale v téme mládeže určite nie. (pozn. www – práve v čase rozhovoru porazili českí kadeti v semifinále ME 3:2 Rusov a o deň neskôr získali titul v bitke s Talianmi, takisto 3:2)

Spomínal si, že by zahučali aj tebe blízki ľudia, pokiaľ nebudeš zvolený. Zosypal by sa im profesný život?

Niektorým áno, a paradoxne hlavne tým, ktorí do toho najviac vložili. Přišli by o prácu, nemohli by môcť robiť to, čo robili, po iných bude požadované zásadne niečo iné. Dodávam, o čo príde český volejbal. Mal som ideu priviezť do Čiech k seniorským reprezentáciám zahraničných trénerov. Ani nie pre očakávanie zázračných výsledkov, ale aby pohli s kultúrou prostredia. To sa stalo. Dnes sa v nároďákoch pracuje inak, ako pred ôsmimi rokmi. Odborné know how bohužiaľ neleží v Čechách, ale za hranicami tohto štátu. Chcel som, aby si to české prostredie uvedomilo.

Hanik HavelkovaNebolo to skôr tak, že vplyvní hráči, hráčky požadovali zahraničných trénerov?

Čiastočne u žien, ale muži to možno ani nechceli. Havlíčková s Havelkovou  si priali Taliana Parisiho a tlačili na mňa a podľa mňa správne, ale chlapci nie.

Mal si ústrednú tému, že si domácich trénerov neuznával?

Ja nemám výhrady ku kvalite trénerov, ale k prostrediu. Pohodlní, málo sebavedomí. Na semifinále ME kadetov pred týždňom, 180 km od naších hraníc, keď naši kadeti hrajú s Rusmi, sa to v hale českými trénermi nehemží. To je zlé. 50 ich by tu malo byť. Jednak tu majú svojich hráčov a jednak tu možno vidieť vývojové trendy. Podobne to býva na všetkých ME seniorov. Naši tréneri nevedia jazyky, tým pádom na medzinárodnej scéne nekomunikujú, a preto sa nevyvíjajú. Juniori nám v minulosti nepostúpili desať rokov na ME. Steward Bernard (tréner mužov) bol sice kontroverzný, ale nech si hovorí každý, čo chce, volejbalu rozumel. Trénoval inak. Čo povedal, odborne sedelo a všetky jeho predpovede sa naplnili.

V čase, keď si odchádzal z VKP Bratislava do vedenia českého volejbalu, nevzal si ponuku šéfovať slovenskej mužskej reprezentácii. Jeden z dôvodov bol, že si to Léblovi (predchádzajúci predseda ČVS) sľúbil. Potom si mi ešte dodal, že Lébl ťa chcel mať pod kontrolou, lebo si bol potencionálna konkurencia. Po pár rokoch si urobil niečo podobné. Nedávno si to bol ty, kto dal vo vedení volejbalu priestor bývalým výborným hráčom. Jakub Novotný, Martin Lébl a Jirka Popelka. Aby si ich mal pod kontrolou? ... aaa neoplatilo sa.

Ja si nemyslím, že sa neoplatilo a už vôbec som ich nechcel mať pod kontrolou. Lébl s Novotným chceli do vedenia zväzu. Šli by za tým, aj keby som ich ja nebol angažoval. Môj problém sa nevolá mladý Lébl a mladý Novotný. Môj problém je strata 20 miliónov (pozn. www - to je tá ústredná kauza, keď zamestnanec zväzu – gambler – prešustroval 20 milíónov).

Ak by sa mi toto nebolo stalo, tak tretia voľba by bola síce veľmi ťažká, ale verím, že by to dopadlo v môj prospech. Mne na tom vadia iné fakty. Martin Lébl prišiel v dobrom. A chcel, aby som ho nespájal s otcom. Predviedol čistý úmysel. Pýtal som sa ho, či prichádza v dobrom, odpovedal, že ano. Klamal mi.
Jakub Novotný mi síce nič nesľuboval, ale motív podľa mňa mal - zosadiť ma. On odviedol na zväze dobrú prácu, no ťažko mu však môžem po tom všetkom veriť. Dôvera sa ľahko zlikviduje a ťažko obnovuje. Ak by nebola kauza sprenevery financií, tak by sa všetko vyvinulo inak. Oni však kauzu využili a spikli sa. Možno to bola moja taktická chyba, ale pre volejbal to určite bolo dobré riešenie, a ja som myslel iba na volejbal.
Mňa pred voľbou neznervózňovali viacej krikľúni, k odstúpeniu som musel pristúpiť aj z dôvodu, že niektorí voliči tvrdili, že ma síce podporujú, ale sú zospodu pod takým tlakom, že mi hlas dať nemôžu.

Popelka. (pozn. www. -  po odstúpení p. Novotného st. – poslanca ČNR, ktorého si pred pár dňami vyžiadala polícia na trestné stíhanie, je bývalý reprezentant novým, čertvým  kandidátom na predsedu)

Jiří Popelka se mi javil ako slušný a pracovitý človek, ale vždy mal svoje vlastné plány. Už ako hráč, mal svoj plán. A má ho aj teraz. (pozn www. – Popelka vstúpil do hry pár dní po rozhovore). Netrápil se niečim nadosobným, mal vždy svoju vlastnú hru. Jeho argumenty v súčasnosti sú nielen nesprevné, ale priamo  nebezpečné, přičom dôvodom je neznalosť. Má zatiaľ málo skúsensotí, má právo nevedieť ...

Ideme trošku ku kauze. V českých médiách sa popísalo všetko. Vezmem do hrsti sedliacky rozum. Ako mi môže nechýbať 20 miliónov. Je to síce možno denný obrat iných firiem, ale do kelu. Pondelok porada. Ekonómka. Stav financií? Spojenie banky s mobilom. Sms-ky. Tri stupne ochrany. Nechápem. Sedliacky rozum. Nedá sa to nevšimnúť.

To je pravda, ale nie mne. Ja som od začiatku dal v oblasti financií dôveru ľuďom a iba som peniaze zháňal. Tí, ktorí za to zodpovedali, na to mali sedliackym rozumom prísť. Peniaze nám dlho nechýbali. Až naraz. Ja som vytváral stále rezervy a Ing. Beránek kradol zo zisku.

Všetko bolo asi povedané, chceš sa o tom trochu pobaviť? Ako kradol?

Ani nie.

Tak to skúsim inak. Aké máš auto?

Žiadne, resp. mám služobné, to za pár dní odovzdám.

Vilka v Prahe?

Nemám. Dom v Nymburku som si kúpil v roku 1983.

Účty na Belize? Dovolenka v Austrálii.

Ne, ne, ne. Investujem do topánok, kravát a starožitných šálok na kávu.

Hrozila ti basa?

Nie. Systém trestnej zodpovednosti je viazaný na úmysel. V tejto kauze je vinník jasný a on sa k činu aj priznal.  My nemáme vo vedení ČVS prezidentský systém. Zodpovednosť by mohla padnúť teoreticky na zodpovedných ľudí v štruktúre, teda členov Správnej rady, vrátane mňa. Do väzenia by mohla ísť celá správna rada, ale musel by jej byť preukázaný úmysel. Ale to by bolo absurdné. Zlyhali kontrolné mechanizmy, ale preukázať úmysel u kohokoťvek z jej členov by podľa právníkov bolo veľmi obtiažne.

Ako sa k tomu postavil rezort školstva?

Okamžite k nám poslali kontrolu. Nedostatky nám vytkli, ale financovanie 2016 posúdili už ako bezchybné. Nariadili nám akýsi dozorný režim.  Nález súvisí aj so štátnymi dotáciami a to je možno pre budúcnosť ešte postihnuteľná oblasť vo forme pokút. Z každej strany však počúvam, že nikto nemá záujem likvidovať piaty najúspešnejší zväz v Českéj republike.

Čítal som, že svoje hlasy mieniš odovzdať v prospech jedného z protikandidátov – bývalému výbornému hráčovi – Marekovi Pakostovi. Prečo práve on?

Musel som sa pokúsiť o dohodu s ľuďmi, ktorí by ma boli vo voľbe podporovali, či by nešli do tohto modelu. Pakosta je mladý, jediný so mnou viedol diskusiu. To Josef Novotný neurobil. Hlavný protikandidáti na mňa iba strieľali. Pakosta ma vyzval na rozhovor, kde sa o mnohé zaujímal. Ja som mu aj povedal, že ho vidím ako budúceho prezidenta.

Veríš mu?

Ja za neho ruku dať teraz do ohňa nemôžem, ale môžem sa nádejať, že vznikne vhodný správny orgán, pod gesciou ktorej by sa volejbal mohol vyvíjať ďalej tak, ako doteraz. On bude dúfam garant nápravy v oblasti, v ktorej mne vytkli chyby.

Ty chceš ostať pri tom?

Celý život sa živím volejbalom. Trénerom už určite nebudem. Ale chcem pracovať hlavne na poli teórie a metodiky, som metodikom všetkých zväzov v rámci Českého olympijského výboru, bolo by komické, ak by som práve volejbal nerobil.

Takže, kde si vo vedení začal, tam sa aj vrátiš.

Áno. Lenže s veľkým rozdielom. Na to, aby si v metodike športu niečo presadil, musíš mať moc. Tú mať teraz síce nebudem, ale presadím veci v súvislosti s autoritou, ktorú som si vybudoval v širokej športovej obci a v ČOV.

Hanik Trener roku COV 2016Pri bilančnom rozhovore si mi jasne ozrejmil, že kariéra smerom k CEV, FIVB to nebude tvoja parketa. Svoju činnosť si zameral smerom k olympijskému hnutiu v Čechách. Domáca športová scéna. Dobrý krok?

Jednoznačne. Na medzinárodnú volejbalovú kariéru by som musel mať o desať rokov menej. Muselo by ma to baviť a moja angličtina nie je úplne v poriadku. V olympijskom hnutí som sa dostal najďalej, ako som mohol. Predsedom byť nemôžem, ale na druhom stupni som a hlavne mám pozíciu, ktorá mi dovoľuje v odbornej rovine čokoľvek ovplyvňovať.

Posledný súdok. Ľudská stránka. Pred ôsmimi rokmi si šiel do boja proti Léblovi spoločne s Neumannom. Čítam, že on je teraz proti tebe. Prečo? Našli sa aj nejakí zradcovia? Nemusíš odpovedať.

Nie je mi to úplne jasné, ale myslím si, že on je profesionálny revolucionár. Má navyše určite nejakú inú motiváciu, ktorá mi nie je známa. Po odhalení kauzy sprenevery so mnou ešte rok normálne komunikoval. Prívetivo. Obrat nastal behom jedného víkendu. Vôbec neviem, čo je dôvodom.

Labašta. Bývalý výborný rozhodca. Mám ho rád. Rovný chlap. Ešte pred kauzou si mu zveril vedenie ekonomiky. Kde stojí teraz?

On je férový chlap. Je trošku arogantný a mnohých svojim správaním naštve. Sociálny komponent (je rozhodca) je slabší než jeho charakter. On sa v riadení ekonomiky veľa naučil a bol to práve on, kto tie zlodejiny odhalil, s ním sa mi v tom celom oveľa lepšie dýchalo. Je pedant a šliape na otlaky správcom kapitol rozpočtu. To som vždy chcel, ale nikdo iný to v minulosti nedokázal.

Zradcovia? Ešte začiatkom apríla si deklaroval ciele, plány po ďalšom zvolení. A po pár dňoch odstúpenie. Zradcovia?

Niektorí ľudia, ktorí mi dali podporu podaním ruky, začali obracať na základe toho tlaku zospodu, čo som spomínal. Ani nie zradcovia, ale skôr zbabelci.

Mal si vôbec šancu obhájiť sa pred pospolitým ľudom?

Mal, ale zvolil som stratégiu prijatím všeobecnej osobnej a nepriamej zodpovednosti a ďalej som to nerozvíjal. Možno som mal priamo ukázať na všetkých ľudí, ktorí boli podľa mňa vinní, ale to som nechcel. Chcěl som zachovať kultúru v prostredí, ktorého som hlavným predstaviteľom, čo sa aj tak nakoniec nepodarilo. To, čo sa strhlo v ČVS v posledných mesiacich hlavne v médiách, to nie je môj štýl. Také spôsoby som do českého volejbalu ja nezaviedol. Je mi to ľúto.

Bodka.

Zdeno Haník debatoval s Ivanom Husárom pre www

PRÍĎTE SI ZAHRAŤ MS TABLE VOLLEYBALL - možno príde aj Haník. Halanda určite nepríde. Nebojte sa.

   

S Natašou Ševarikovou - exkluzívne pre www

1.5.2017 - Nataša Ševariková  (29 rokov) - v sezóne 2016/2017 hrala od januára v 1.BVK Bratislava

Kde si hrala doteraz?

Crvena Zvezda Beograd, Španielsko (Aro a potom Palma De Mallorca), Taliansko (Parma - A2), Rumunsko (Constanca), Francúzsko (Valenciennes),  Izrael (blízko Tel  Avivu), Bosna (Jedinstvo Brčko). Naposledy som trénovala doma v Srbsku a uprostred sezóny som cez agenta dostala ponuku do 1.BVK na Slovensko. Vlani tu hrala srbská kolegyňa, mala som od nej informácie, doporučila mi to.

nataša ševarikaKoľkokrát si šampiónka?

Trikrát – v Izraeli, v Bosne a v Parme sme vyhrali A2.

Tam si prečo neostala?

Chcela som, aj oni. Po postupe sa však veci zmenili. Nepoznám presné príčiny. Tam bolo super, to bol najlepší  klub, kde som hrala. Podmienky, atmosféra, kvalita, homogénnosť tímu.

Dvojfázový tréning?

Áno samozrejme, je to veľmi vyrovnaná súťaž, dvanásť takmer rovnakých tímov. A2 je ťažké vyhrať. Hráva sa v nedeľu. Vysoká úroveň všetkého v kluboch.

Porovnaj s 1.BVK.

Jasné je, že veci sú iné, ale trénovalo sa tu dosť. To mám rada. Samozrejme, že menej profesionálne nastavenia, ale ľudia napredujú. Boli sme jediný klub, ktorý mal legionárky. Škoda Slovenského pohára, ale tá súťaž je svojrázna. Jeden zápas a koniec.

Prečo ste nevyhrali ligu?

Ťažká otázka, ale myslím si že strach. Keď som prišla, vedela som, že Slávia je úradujúci majster. Nechcem ich znižovať, ale ťažia z veľkého rešpektu. Každý, kto proti nim hrá, ho má obrovský. Myslím si, že sme mali o niečo vyššiu kvalitu, ale menej sme bojovali, skrátka strach. Strach vyhrať.

Čítať celý článok
   

S Dr. Kalným o budúcnosti strediska centralizovanej prípravy

kalny2.1.2017 - V záverečnej časti rozhovoru sme debatovali o zmysluplnosti a budúcnosti CP. Aj sme sa vymenili, otázky kládol kolega mne.

Demonštroval si dobrú spoluprácu VKP s COP, ako sa ty pozeráš na budúcnosť Trenčína.

Aha, tak teraz meníme pozície, ty sa pýtaš a ja odpovedám. Môžme chvíľku.

Ja stále tvrdím to isté. Trenčín je výborná idea, ak sa zlepšujú podmienky, ako si spomínal, tak to slúži ku cti subjektu, ktorý to dotvára. Mali by však myslieť aj na zlepšovanie podmienok v kluboch. Tie na to peňazí nazvyš nemajú.
Trenčín je zárodok zlých vzťahov s klubmi, lebo kompetentní s klubmi nekomunikujú.
Nie je dodnes urobená obojstranne prospešná schéma vstupu hráčov do strediska.
Obrovské rezervy sú v spôsobe výstupu z neho. Je nemysliteľné, aby sa zodpovedný tréner v COP staral o ich budúcnosť, zháňal agentov, alebo sám tie agentské služby v tichosti ponúkal. Prvoradým musí byť zaručenie športového (odborného) rastu hráča. Musí sa urobiť akási forma draftu, kde sa verejne, transparentne dohodnú všetci zainteresovaní, kluby, rodičia, hráči, športový riaditeľ SVF - nie iní funkcionári, na ďalšom postupe pri odchode hráča z COP.
Stredisko by si malo samo vychovať minimálne 10% hráčov ročne. Musia si zmapovať regióny, ktoré "prezreté" nie sú. Nehľadať vo Svidníku, Prešove, Nitre, Myjave, vo VKP. Z týchto centier by hráči do Trenčína nemali ísť za žiadnych okolností. Tie "žiadne" okolnosti sa môžu meniť len v prípade, ak je to pre všetky tri strany prospešnejšie. My máme vo VKP pár chlapcov, ktorí by mohli a mali ísť do Trenčína, lebo je to pre nich v súvislosti so sociálnymi otázkami možno lepšie. Myslím si však, že hrať by mali za materský klub, lebo takto by sme vychovali výraznejšie osobnosti. Hovor už radšej ty.

Dnes je situácia taká, že potrebujeme pomoc. Matematika nepustí. Teraz máme šesť maturantov, o rok znovu šesť. Medzi jednou a druhou tréningovou skupinou je výrazný rozdiel. My máme samozrejme prehľad o ročníkoch 2001-2002, novotvoriace sa družstvo predkadetov. Na reprezentačnej rade som informoval, ktorí maturanti odchádzajú, 100% súhlasím s transparentným draftom. Som zvedavý, ako sa k tomu kluby postavia. Či pôjdu smerom nákupu priemerných zahraničných hráčov, alebo to skúsia s mladými, pripravenými, talentovanými, ale zďaleka nie hotovými.

Kluby majú dobrý prehľad o hráčoch v Trenčíne. Vyšší level spolupráce by však bolo zavedenie určitého systému oficiálnej informácie o hráčoch, budeme napríkald vedieť, že Firkaľ pôjde zrejme cez agenta do Talianska a nie je voľný. Treba hovoriť, či hráč nebol zranený, či je pracant alebo  lajdák. Potom sa kluby pobijú. SVF si nechá právo veta, ak chce nejaký klub hráča iba preto, aby oslabil konkurenciu.

Ja viem po polroku o hráčoch takmer všetko, aj preto bývam na internáte. Máme na výstup hráčov COP rovnaký názor. Som pripravený s mojimi kolegami všetky informácie o hráčoch verejne odprezentovať.

K tým informáciám sa musí dostať širšia skupina klubov, aj potencionálni nováčikovia extraligy, ktorí dnes síce nie sú, ale zo dňa na deň byť môžu. Zvolen, Revúca, Púchov, Humenné, resp. Senica, Snina, Košice u žien.
Súhlasím.

 
Hovorí sa o novej hale v Trenčíne.
Povráva sa, že do roka by mala byt v Trenčíne vedľa školy nová športová hala s tromi ihriskami. Volejbalisti nebudú strácať čas na presuny na tréning.Vo vlastnej hale sa dá tréning organizovať aj inak. Jedna trojhodinová tréningová jednotka a vhodne doplniť posilňovňou, plávaním, gymnastikou, atletikou, regeneráciou...

Je nutné opustiť dogmu, že v Trenčíne majú hrať len študenti gymnázia, prípadne inej strednej školy po maturitu. Ak máme v rukách talent, ktorý nemá záujem o vysokú školu a jeho volejbalová výchova nie je ukončená, mal by zostať.
To je jasné. COP by bolo v extralige silnejšie, ale hlavne hrač nemusí nasilu odísť do nesprávneho klubu a može v dobrých podmienkach pokračovať. Navyše máme prípady rozloženého maturitného ročníka, tak môžme mať aj talent, ktorý bude pokračovať, lebo je to najsprávnejší variant.

Opäť by to bol aspekt prospešnejší tak pre kluby, ako aj pre samotného hráča. Hráč by prišiel do klubu, ktorý ho draftoval o rok neskôr a pre klub bude použiteľný. Nemože to ale byť úschovňa za štátne financie a hlavne to musi riešiť športový riaditeľ, zodpovední treneri COP, prípadne budúci klub. Ja som Ti povedal, že Trenčín je dobrá idea, ale ako každy iný systém aj tento musí byt funkčný. Nezmeníš to ani Ty, lebo nemáš dopad na systémové veci. Teraz sa podarila jedna novinka - krátkodobé hosťovanie kadetských reprezentantov, ale jedna lastovička jar nerobi.
Vieme že toto hosťovanie je správny krok. Vieme, že musíme dobre zvládnuť príchod vhodne vytypovaných hráčov a odchod súčasných. Ak bude aj nová hala, tak bude kvalitnejšia práca v lepšej, žičlivejšej atmosfére. To by teda boli kroky, energia pre systém.

Vďaka za názory, vďaka za čas a držím kadetom palce.
Ivan Husár
   

S Dr. Kalným o ME kadetov

kalny29.1.2017 - V prvej časti debaty s Dr.Kalným sme hovorili o stredisku štátnej centralizovanej prípravy v Trenčíne. Druhou témou sú blížiace sa ME kadetov v Púchove a v Györi.

Vo štvrtok je žrebovanie v Györi. Koho by si rád? Ako by si chcel s družstvom skončiť na ME?

Chceli by sme umiestniť v skupine 3., 4., čo je postup a dôkaz konkurencieschopnosti.
Osem víťazov skupín rozdelia do skupín po štyroch. Rusko, Taliansko, Bulharsko, Poľsko, Turci, Francúzi, Fíni, Rumuni. Bude veľmi záležať na tom, ako vzniknú tieto silné štvorky. Môže to byť veľmi ťažké, ale žreb môže dopadnúť aj výhodnejšie. Do jednej skupiny pôjdeme my a do druhej spoluusporiadatelia Maďari. Plus do jednej Česi a do druhej Belgičania, to boli najlepší dvaja z druhých miest kvalifikačných skupín. Smerom k alibizmu, ak budú v skupine povedzme Rusi, Taliani, Poliaci, tak si niekto môže povedať, tak títo nás vymastia a čo. Ak by sme súperili v skupine s druhou garnitúrou, tak prehry by boli pre Slovensko bolestné.

Ktorých súperov si videl naživo?

Na turnaji v Čechách sme hrali s Čechmi, Poliakmi, Fínmi a Maďarmi. Na MEVZA som videl hrať Chorvátov, Rakúšanov, Chorvátov, Izrael. Na nete kvalifikáciu Talianov, Ukrajinu, Nemcov, Chorvátov. Táto skupina ma zaujímala najviac z pohľadu Matúša. (pozn.www: Kalného starší syn trénuje Nemcov).
Mňa zaujímalo, či si na niektorú skupinu cestoval.

Nie, pretože extraliga je cieľ a nie prostriedok, musel som byť tu. Bohužiaľ.

Čo čaká chalanov do ME?

Dva zrazy, v ktorých odohrajú 1.ligu a v apríli ešte sústredenie v Púchove. Tento týždeň by mali byť dohodnuté ekonomické podmienky SVF - Púchov. Turnaj ME začína 21.apríla. Záver turnaja sa hrá v Maďarsku.

Bude ešte nejaká medzištátna konfrontácia?

Bude, súperov dohodneme po žrebovaní. Chceme hrať v Púchove, ale možno bude nutné vycestovať.

Budete hrať aj prípravu s Maďarmi v Györi?

Určite sa s nimi o tom bude rokovať.

Ak by si dnes nominoval. Nehovor dvanástku, lebo sa zajtra pár chalanov rozplače. Povedz základnú sedmičku, ak by sa ME začínali zajtra.

Na bloku Mačuha (203) a Jendrejčák (202), na smeči Watzka (193) a jeden z dvojice Ondruš (190) alebo Marinič (193), ktorý na poslednej tréningovej hre Ondruša porazil. Korektor Jurík (195), libero Kurej alebo Paňko. Nie je medzi nimi žiaden rozdiel. Čizmazia s Gočom sú na nahrávke veľmi vyrovnaní. Obaja dostali rovnaké množstvo príležitostí. Každý z nich má svoje prednosti. Jeden je silný v poli, druhý na bloku. Čizmazia je väčší líder. Obaja výborne podávajú. Uvidíme.

Asistenti.

Gábor, Vaško.

Skaut je Dano Bruch. Fyzioterapeut je žena?

Áno, Janceová Nikola, trenčíanska študentka.

Keď sa vyžrebuje, zavoláme si a dáš čerstvý postreh.

Poviem ešte k stratégii turnaja. Prvý zápas by som chcel hrať so silným družstvom, tretí s tým, koho by sme mohli zdolať. Chcem, aby sme hrali v dennom programe druhé zápasy v poradí, o 17:30. Máme právo si čas vybrať. Vhodné je to tak pre nás, ako aj pre divákov.
Poznatok je, že toto družstvo hralo výrazne lepšie posledné zápasy na prípravných turnajoch. Na to, aby sme konkurovali Európe, sa musíme pred akciou konfrontovať. Na dva prípravné turnaje sme šli bez predchádzajúceho medzištátneho zápolenia.

Okrem medailí sa hrá aj o postup na MS?

Myslím, že postujú šiesti.

Organizuje SVF nejaké sprievodné akcie počas ME?

Ešte nie sme tak ďaleko, aby som ja o tom niečo vedel. Po žrebe sa asi vyjasní aj v tejto veci.

V tretej časti niečo o budúcnosti strediska. To uverejníme spolu s ohlasom na štvrtkový žreb.

Ivan Husár

Prvá časť rozhovoru

   

Stránka 1 z 14

<<ZačiatokDozadu12345678910DopreduKoniec>>