Matchpoint ROZHOVORY O VOLEJBALE

O VOLEJBALE

So Štefanom Hankom - členom novej SR SVF

21.3.2018 - Nitra

Vypočul som si názory Štefana Hanka, ďalšieho člena SR SVF - za rozhodcov.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hank štefan volejbalDo Správnej rady SVF (SR SVF) som kandidoval na základe zmien v stanovách SVF, kde je uvedené, že tam môžu mať zástupcu aj rozhodcovia. Vzhľadom k tomu, že dlhé roky zastupovala záujmy rozhodcov asociácia rozhodcov a ja som momentálne jej prezidentom, tak som bol asociáciou poverený na zastupovanie v SR SVF.
Na tejto pôde môžme ovplyvniť vzťah vedenia volejbalu a rozhodcov. Ciele, ktoré by som chcel presadzovať vo volejbalovom hnutí cez SR SVF, vznikajú na základe potrieb rozhodcov.
Najpálčivejšou otázkou posledných rokov bolo centrálne vyplácanie, ktoré sa nám už podarilo dotiahnuť a od januára systém funguje.
Ďalšou témou je, aby sme mali v extralige stále dvoch čiarových rozhodcov. V 1.lige by sme chceli, aby aspoň v jednej súťaži rozhodovali dvaja rozhodcovia, pretože pred príchodom nových rozhodcov do extraligy musia získať niekde prax v pozícii druhého rozhodcu. Závisieť to určite bude aj od postoja klubov a SR SVF k tejto problematike. Rozhodcov na Slovensku je málo, aktívnych je menej ako sto. Napriek tomu, že každý rok usporadúvame základné školenia pre začínajúcich rozhodcov a za posledných päť rokov sme vyškolili okolo štyridsať - päťdesiat ľudí, aktívnych z nich ostalo približne iba desať. Ich očakávania, čo im má priniesť rozhodovanie, a nemyslím na financie, sú asi iné.
Kľudne sa môže časom pritrafiť, pričom najhoršie je na tom Bratislava a okolie, že hlavne najnižšie mládežnícke súťaže nebudeme vedieť obsadiť rozhodcami, lebo počet družstiev a potrebný počet rozhodcov v tom regióne budú v nerovnováhe.

Zaznamenal (hu)

   

S Tomášom Kmeťom - členom SR SVF

6.3.2018 - Aupark v Bratislave. Vypočul som si a zaznamenal názory, ambície, plány, vízie Tomáša Kmeťa, bývalého hráča, ktorý kandidoval na volebnej konferencii SVF v decembri v Poprade do Správnej rady SVF za športovcov.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tomáš kmeťMojim cieľom bolo ostať pri volejbale. Po ukončení kariéry sme ostali ešte rok v Nemecku. Hľadal som možnosti, ako ostať pri športe. Núkala sa táto možnosť, tak som kandidoval do Správnej rady SVF za športovcov. Je to novinka, vyplývajúca z nového zákona o športe, aby mali športovci možnosť byť v dianí, dostať sa k informáciám, vedeli niečo ovplyvniť. Dostal som podporu od vyše šesťdesiatich hráčov a hráčok a kandidoval som. Nemal som protikandidáta a delegáti ma v Poprade zvolili do Správnej rady SVF za športovcov.
Je to zaujímavá skúsenosť. Nikdy som nič také nerobil, takže sa rozkukávam. Prvá vec, ktorú sa nám spoločne podarilo presadiť, je nový tréner reprezentačného družstva žien Marco Fenoglio. Z pohľadu hráča je to určite dobrá voľba. Hráčky získali dobrého trénera, môžu výkonnostne rásť, majú šancu sa dostať do lepších klubov, lepšie zarábať atď. Verím tomu, že ženský volejbal dostane nový impulz, že ho dostaneme na vyššiu úroveň. Chceme, aby nový tréner bol aktívny aj smerom k slovenským trénerom, aby pôsobil aj na vzdelávacom poli, mal by robiť semináre, aby domáci tréneri chodili na jeho tréningy tímu žien. To bol prvý krok.
Mám v pláne vytvoriť skupinu športovcov, v ktorej by boli zastúpení hráči z extraligy mužov, žien, reprezentačného družstva žien. Táto skupina by zbierala podnety od hráčov k systému a kvalite domácej súťaže, systému Slovenského pohára. Je dobré, aby prejavili svoj názor aj hráči. Určite je veľa vecí, ktoré sa riešia. Ja sa do toho pomaly dostávam.
Neviem, ako tu funguje mládež, ale počúvam o problémoch s mládežou. Je nutné sa pozrieť na fungovanie COP v Nitre a Trenčíne.  Ja osobne som za centralizovanú prípravu. Hlavne pre hráčov, ktorí doma nemajú tie možnosti. Pravdepodobne, ak by copka nebola, tak ja volejbal nehrám.
Určite budem bojovať za kvalitné podmienky hráčov v reprezentácii. Aby veci fungovali, keď tam hráči fungujú tri, štyri mesiace v sezóne. Chcel by som, aby reprezentanti mali možnosť počas zrazov študovať trénerstvo, aby získali aspoň najnižšie licencie.
Citlivou témou sú iste transferové poplatky hráčov. Reguluje to CEV a FIVB, ale chcem nazrieť na transparentnosť tohto procesu a možno nájsť cestu, ako časť poplatkov vrátiť hráčom, možno do mládeže.
Som pre všetkých otvorený, moja mailová adresa Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. je na internete, budem očakávať akékoľvek podnety, návrhy od hráčov, aby som ich prerokoval v Správnej rade a prípadne  aj presadzoval.  Diskusia nikdy nie je na škodu, určite nie je všetko zlé, ale každopádne mám motiváciu pomôcť.

Hárky s podpismi hráčov v prospech Timáša Kmeťa. Podľa zákona vyžadovala jeho kandidatúra minimálne 50 podpisov.

http://www.volejbal.sk/download/konferencia/svf1.pdf
http://www.volejbal.sk/download/konferencia/svf2.pdf
http://www.volejbal.sk/download/konferencia/svf3.pdf
http://www.volejbal.sk/download/konferencia/svf4.pdf
http://www.volejbal.sk/download/konferencia/svf5.pdf

   

S Igorom Prieložným - členom SR SVF

prielozny16.2.2018 - Aupark

Jedna otázka. Kandidoval si do Správnej rady SVF (SR) na pozíciu za vrcholový volejbal. Na konferncii v Poprade si dostal 35 hlasov, čo je celkom silný mandát. Čo by si rád za štyri roky spravil, aké sú tvoje ambície, čo chceš ovplyvniť. Ako si predstavuješ systém práce?

Hneď na úvod musím povedať, že som si to aj ja myslel, že som v SR SVF za vrcholový volejbal, ale zisťujem, že mám byť zároveň aj zástupca klubov. Na prvej SR sme si ujasňovali pozície. Moja sa ukázala akosi nejasná, kolegovia ma presviedčali, že podľa stanov som automaticky aj zástupca klubov extraligy. Preto sme sa dohodli, že napíšem koncept, ako by som si to ja predstavoval, čo by mala obsahovať moja činnosť.
Ja sa zatiaľ do klubov nemiešam, nemyslím si, že problematiku klubov až tak dobre poznám a vedel by som veci v nich ovplyvniť. Ak to  bude nutné, na základe stanov sa môžem do toho pustiť, ale mandát som na to podľa mňa od delegátov konferencie nedostal.
V písomnom koncepte to objasňujem. Podľa mňa by som mal byť členom oboch reprezentačných rád, mužov aj žien a cez ne mať vplyv na chod vrcholového volejbalu od najnižšej po najvyššiu úroveň. Odozvu na projekt zatiaľ nemám. Koncept dostali všetci členovia SR, zatiaľ nemám ani jednu spätnú väzbu. Zatiaľ je to pre mňa trochu zmätočné, ale to sa zrejme rýchlo vyjasní.
Druhou mojou doterajšou iniciatívou bola ambícia zvolať všetkých trénerov extraligy na poradu počas finálového turnaja Slovenského pohára v Prievidzi. Toto bolo potlačené do úzadia s argumentom, že toto nie je otázka na trénerov. Témy mali byť reprezentačná rada, reprezentačný tréner žien, obnova Združenia oddielov a klubov. Míting sa v Prievidzi neuskutočnil.

Singer má za úlohu vytvoriť novú štruktúru federácie, po jej prijatí sa zrejme vo všetkom vyjasní. V zásade sa momentálne hľadá systém, vyjasňujú sa pozície. Hľadá sa cesta, ako by to všetko mal fungovať.

Tak teda ešte raz prvá otázka. Čo chceš urobiť za štyri roky? Bývalá SR bola skupinka diletantov a po konferencii som sa nádejal, že tento stav skončil. Teraz sú pre mňa pozície v SR nad slnko jasné. Bol tu strašný bordel. Vrcholový volejbal je pojem veľmi jednoduchý. O chvíľu sú ME žien,  a nemáme trénera.

O tom hovorím. S týmto výberom zatiaľ nič nemám. Prišli tri návrhy. Z jednej dielne. Výberové konanie asi nebude, kritéria na trénera spomenuté a stanovené na SR zatiaľ neboli. S tým sú vraj najväčšie problémy. Čo máme od reprezentačného trénera žien očakávať, čo mám nášmu ženskému tímu priniesť. Ja som už na začiatku januára apeloval na to, aby sme v Prievidzi urýchlene určili komisiu, ktorá trénera žien vyberie. Ideme na to odzadu. Rozhodneme sa pre organizáciu ME, družstvo postavené nemáme. Všetci adepti na trénera Slovenska zataiľ trénujú v klube.
Budúcnosť podľa mňa nie sú štyri, ale osem až dvanásť rokov, čo pre mňa je už vzhľadom k môjmu veku dosť dlhá doba. Aj upozorniť na nutnosť dať šancu mladým by sme mali riešiť. Mali by sme sa vrátiť do histórie štyroch krajských trénerov, ktorí by spolupracovali v oblasti s ostanými trénermi a zjednotila by sa metodika práce pri mládeži.
Materiál do diskusie, predložený SR:

Člen SR pre vrcholový volejbal

zástupca volejbalových klubov najvyššej súťaže mužov a žien

(toto bolo v názve funkcie člena SR pôvodne, či to bolo doplnené??)

  1. Člen SR pre vrcholový volejbal

      - reprezentačné družstvá SR SVF (muži - ženy, všetky vekové kategórie)

      - najvyššia súťaž mužov a žien

Z toho vyplýva, že zástupca by mal byť členom odborných komisií SVF, ktoré majú súvis s vrcholovým volejbalom:

  1. Reprezentačná rada mužov a žien s hlasom rozhodujúcim, nie poradným - iné kompetencie by mali byť delegované predsedom rady.
  2. Rada mládeže s hlasom poradným - rada vypracováva, navrhuje a prerokováva základné koncepčné zámery SVF. V práci s talentovanou mládežou - to znamena aj vrcholový mládežnícky volejbal minimálne na úrovni centralizovanej prípravy (extraliga, základ reprezentacnych družstiev)
  3. Rada beachvolleybalu - táto rada by mala byť na úrovni reprezentačnej úrovni šestkového volejbalu, minimálne pri tvorbe plánov práce reprezentácie a zloženia tímov. Neviem ale akú vážnosť tomuto prikladá SVF z pohľadu “vrcholového volejbalu”….
  • Rada pre metodiku a vzdelávanie trénerov.
  • Rada predsedov  oblastných výborov.
    Tu prikadám povinnosti rady:
    • zabezpečuje koordináciu činnosti oblastných orgánov SVF v zmysle rozhodnutí SR SVF, Exekutívy SVF a podľa Programu rozvoja volejbalu na Slovensku
    • koordinuje spoločný postup pri riadení súťaží SVF, s uplatnením Vykonávacích pokynov a smerníc SVF v príslušnej oblasti
    • zabezpečuje prenos informácií a námetov na skvalitnenie riadiaceho a organizačného procesu v rámci SVF, realizácie súťaží
    • prostredníctvom svojich členov zabezpečuje v odborných komisiách koordináciu v oblasti práce s talentovanou mládežo a výberov talentov do stredísk.

Z uvedenej citácie je jasné, že “ komunikáciu klub « SVF eventuálne ZVOK” zodpovedá práve táto rada. Ako to fungovalo doposiaľ? - nie je mi celkom známe…

Tu vidím práve priestor na to, kde by sa mal člen SR za vrcholový volejbal realizovať ako jej člen - ak je teda tá kompetencia zástupca volejbalových klubov najvyššej súťaže mužov a žien - opodstatnená. Mám za to, že je duplicitná s činnosťou rady predsedov OBV.

Igor Prieložný

   

S Romanom Holienčíkom - členom novej SR SVF

4.1.2018 - Pred mesiacom, dva dni po volebnej konferencii, sme v Žiline podebatovali s novým členom Správnej rady SVF, Ing. Romanom Holienčíkom. Vzhľadom k tomu, že po pár dňoch odlietal za slnkom a chcel rozhovor autorizovať, nastala časová medzera, ktorá niektoré pasáže jemne mení.

Kto je Roman Holienčík?
Známejší som zrejme viac cez komunitu plážového volejbalu. S volejbalom som začínal v Žiline, neskôr v Dubovej, Interi Bratislava. Beach sport club Žilina, kde som promotérom, zorganizoval najviac beachových akcií, hlavne mládežníckych. Pravidelne organizujeme Majstrovstvá Slovenska.HoliencikPracovne som etablovaný v automobilovom priemysle, marketing a predaj. Posledných dvanásť rokov som riadil marketing najväčšej automobilovej značky na Slovensku – automobilku Škoda. Riešil som aj aktivity najväčších športových podujatí, kde je Škoda partnerom. MS v ľadovom hokeji, Tour de France, Vuelta. Mojim zrejme najväčším úspechom v oblasti marketingu bol event MS v hokeji na Slovensku. Bol to dvaapolročný projekt, ktorý vyvrcholil dvojtýždňovým podujatím.

Vy ste sa v lete hlásili na pozíciu prezidenta SVF a potom ste kandidatúru stiahli.
Pôvodne som sa prihlásil na prezidenta a na člena Správnej rady SVF pre beach a aj na pozície marketingu a vrcholového volejbalu. Vtedy som ešte neriešil, kto na čo bude kandidovať. Chcel som sa skrátka podieľať na ďalšom vývoji slovenského volejbalu. Nikto ma nevyzýval, aby som sa vzdal, nik so mnou o tom nehovoril, žiadne tlaky neboli. Nakoniec som sa rozhodol pre pozíciu marketingu, ktorá sa mi zdala najviac nestranná. V tejto oblasti sa cítim byť odborne najzdatnejší.

Spokojný?
Áno. Na pozíciu v beach volejbale som šiel viac srdcom a na túto asi viac rozumom a skúsenosťami. Som spokojný, ako to dopadlo.

Čo hovoríte na zmenu? Nemyslím tým zmenu prezidenta, ale skôr to, že máme vo volejbale konečne po dvanástich rokoch demokratický systém riadenia, že máme konečne delegátmi konferencie volenú správnu radu, spoluzodpovedáme za vývoj a smerovanie. Bude to síce pre nového prezidenta ťažké, ale musí mať tendenciu sa dohodnúť. Autokracia skončila.
Správna rada (SR) je rôznorodá, poznám z nej povedzme tri štvrtiny, osobne si myslím, že sa do nej dostali pomerne fundovaní ľudia, ktorí vedia pomôcť, ktorí dokážu zamakať a budú schopní spájať. Slovenský volejbal sa potrebuje posunúť, ale v niektorých oblastiach je oveľa ďaľej ako iné športy. Treba si vyhrnúť rukávy, nastaviť isté procesy, napr. v internej oblasti federácie, hlavne zlepšiť komunikáciu smerom navonok. S klubmi, zahraničím a štátnou správou. Ukázať navonok, že SR je jeden tím.

Otázka bola iná. Čo hovoríte na zmenu. Zásadnú zmenu.
Určite je to dobré pre volejbal. Zákon o športe mal toto na mysli. Legislatívci mali motív, aby sa do riadenia športu dostali odborníci z celého spektra. Určite to prospeje a veci sa môžu zlepšiť.

Ste jeden z tých, ktorí hovoria, že je dôležité sa spájať. Počúvame, že sú tu žabomyšie vojny, búrky v pohári vody, volejbal je rozdelený. Ja to vôbec tak nevnímam. Prečo to hovoríte?
Poviem pravdu, že v biznise sa točím okolo marketingu a v plážovom volejbale dvadsať rokov pri športe. Na konferencii som hovoril s jedným pánom, ktorý vedie ženský extraligový klub a priblížil mi pomery. Mám dojem, že to nie je cesta a že sa musíme zjednocovať. Zlepšovať komunikáciu a potom toho dokážeme spolu viac. Cieľom hráčov by malo byť reprezentovať na olympiáde. Vo vrcholovom športe samozrejme. Ak sa to má dosiahnuť, tak musia byť medzi klubmi dobré vzťahy.

V jednom šíku ide ruka v ruke chuť a tendencia vyhrávať a v druhom upravovať vzťahy. Aby sa volejbal posúval, aby chcelo a mohlo najvyššiu súťaž vyhrať viac ako polovica tímov, je nutná rivalita, a v nej je predsa úplne normálne na celom svete, že nejaká sociálna otázka spolužitia v mieri odíde úplne nabok. Šport je vojna a keďže nastupuje BVK Bratislava a chce zosadiť z trónu Sláviu, tak sú úhlavní nepriatelia. Je to predsa na prospech veci. Len sa musí zachovať bazálna slušnosť a kolegialita. Nebudú sa strieľať, kradnúť si autá, vyškrabávať si oči. Potom to je pre šport len a len dobré. Ak bude jednota, posun nenastane.
Nehovorím o jednote. Športová a zdravá rivalita je prospešná. Osobne som videl, ako si po zápase v hokeji sadnú tréneri a celé realizačné tímy dvoch odvekých rivalov za jeden stôl vo VIP-ke. Nie je ale možné, aby sa nám rodičia po zápase mladších žiačok pobili. Toto treba exemplárne z volejbalu vylúčiť. Bol som svedkom. Hovorím o tom, že ak chceme posunúť slovenský volejbal strategicky, tak si musíme sadnúť za jeden stôl a povedať si, čo ideme robiť. Všetci budeme profitovať.

Zareagujem. To, že sa niekde rodičia pobijú na zápase mladších žiačok je sociálna záležitosť. Sú to idioti, nech už bol dôvod akýkoľvek. Túto tému som pripravenú nemal, len reagujem na slová, že je nutné sa spájať. Pokus o jednotu. Ja tie pojmy bratstvo, rovnosť, jednota nemusím. Boli ste svedkom, že som na konferencii vystúpil s úprimnou snahou doladiť stanovy nejakým zmenami, v prospech veci. Ak by delegáti zmeny neodsúhlasili, je to ok. Ale váčšina ich ani nepustila do programu. Motív proti bol len jeden, ísť čo najskôr domov. S takými sa mám spájať v prospech progresu?
Skúsim to teda takto. Poďme priniesť do slovenského volejbalu viac tímového ducha. Skúsme sa nediferencovať. Prešiel by som k problematike hala versus beach. V SR SVF má plážový volejbal silnejšiu pozíciu ako mal. Nemali by sme sa v tomto smere rozdeľovať, ale mali by sme vnímať, že sme jediný šport, ktorý má dve šance dostať sa na olympiádu.

Ja nevidím žiadne proti. V Čechách museli svojho času navážno riešiť, či bude hráč v reprezentácii hrať halu, alebo beach. Ale riešili to odborne. A slobodne v smere hráčového rozhodnutia. My v klube budeme vždy podporovať plážový volejbal aj u tých najlepších halových hráčov, ak to bude na ich prospech, na prospech klubu a hlavne, ak nebudú beach riešiť diletanti. Špičkový beach sa spolu s halou dnes už asi robiť nedá, ale hale piesok neublíži. Som o tom presvedčený, ak tak iba dočasne a to sa dá vydržať. Straty obetujeme, lebo plusy to vrátia.
Myslíte si, že takto zmýšľa každý tréner na Slovensku?

To neviem, ale chcem povedať, že to nemôže žiaden orgán SVF regulovať.
Vravím o tom, že práve ostatní tréneri, hlavne mladí, ktorí začínajú a nemajú toľko skúseností, nemusia objavovať, že beach je ponuka. Takto to vníma málo ľudí.

Naozaj je mi zaťažko zveriť našich najlepších mladých hráčov do rúk súčasných trénerov v beachvolejbale. Musíte zlepšiť osvetu a vzdelávanie.
Ja sa budem v novej SR SVF starať primárne o marketing. Súhlasím, že sa musíme v oblasti plážového volejbalu výrazne zlepšiť v budovaní systému. Táto odnož volejbalu sa vo svete riadne vyvinula. Máme v našich radoch trénera, Slováka, ktorý je určite v top päťke beachových trénerov na svete, tak musíme zlepšiť podmienky, organizáciu a systém, aby mohol robiť aj doma. Rovnako to musí byť urobené aj pre hráčov. Naša popredná dvojica žien sa nedostala na olympiádu a je to veľká škoda. Boli by príkladom, vzorom pre mládež, nevyužitá šanca.

Lebo to bolo komplexne diletantsky riadené.
Bratia Lacigovci sa nerozprávali bežne, a boli majstri Európy. V tomto športe sú spory bežné, ale naozaj mal niekto spor riešiť a povedať slečny pozor, toto sa už nikdy pre vás nezopakuje. Nechcem sa však vracať do minulosti a nerád by som bol, aby sa môj vstup do marketingu vnímal iba cez beach. Ja mám volejbal rád a je to produkt komplexný. Treba však zastaviť zastaralé myslenie indoor vs. beach.

Čo chcete v marketingu za štyri roky dosiahnuť?
SVF som trošku skenoval. Konferencia bola dobrá, je medzi nami určite veľa kvalitných ľudí, ktorí ovládajú svoju prácu, mnohé sú dobre začaté veci, je slušná digitalizácia volejbalu. Uchopiť produkt volejbal, musí byť lepšie obchodovateľný, hlavne musíme získať stabilných partnerov z komerčnej sféry. V minulosti som bol tvorcom tímu Veroniky Zuzuľovej a funguje dodnes. Partnerom musíme priniesť nadhodnotu a budovať s nimi dlhodobý vzťah.

Je obchodovateľný produkt volejbal?
Na 100%. Určite nie v dimenzii futbalu a hokeja. Ale predávať sa dá.

Prečo ste to doteraz nerobili?
Lebo som robil trinásť hodín denne.

Pošas tejto doby kvaplo niečo z vašich kontaktov v prospech SVF?
To som nesmel. Bol by to konflikt záujmov. Firma má presne stanovené sféry reklamy a volejbal medzi nimi nie je. Hokej, cyklistika a motošport. Zuzuľovú sme v kampani prezentovali ako tvár. Nie ako zjazdovú lyžiarku. Sú vo svete firmy, ktoré majú v portfóliu volejbal. S tým treba narábať. V komerčnej firme sú peniaze do sponzoringu veľmi prísne kontrolované. Tvrdšie, ako štátne zdroje. Zdokladovať, ztransparentniť všeko. Musíme byť k partnerom otvorení, čistí, preto som spočiatku hovoril o nutnosti zlepšiť komunikáciu, tímovú komunikáciu za celý volejbal. Problematické spory vo vnútri lyžiarskej federácie samotnému športu určite nepomohli. Ak si chceme na ti komerčné peniaze siahnuť, musíme všetci vystupovať navonok inak. Oni sú kvázi rozdelené, ide o to, kto ich ako dokáže z ktorej strany inam presunúť.

Budete presadzovať v SR nejaký systém provízií?
Ja sa volejbalom živiť určite neplánujem, mám aj iné aktivity, ktoré ma zabezpečia. Samozrejme systém musí byť nastavený, lebo ak nie je, tak je anarchia. Ak je niekto schopný do volejbalu pritiahnuť sponzora, mal by byť odmenený. Je to tak všade vo svete, ale podstatné je, aby to bolo transparentné. Nech to všetci vidia a vedia.

Vidíte do zákulisia zmluvy s Fresh média, ktorá bola podpísaná ešte pre konferenciou? Budete raziť riešenie s jednou agentúrou?
Absolútne nič o tej zmluve neviem. (pozn.www: medzičasom už bolo prvé zasadnutie SR a už o nej vie). Otázka je veľmi ťažká. Poznám osobne šéfstvo jednej z najväčších sportpromo agentúr na svete. Robili sme spoločne MS v hokeji, viem, ako tá agentúra v zásade funguje. Mať exluzívne práva môže, ale nemusí byť výhodou. Je to značne zaväzujúce. Pre mňa, na poskytnutie exkluzívnych práv, je dôležité poznať výkonnosť a výsledky tej firmy v minulosti. Potom je to záruka, že nám tie peniaze každý rok do domu prinesie. Pokiaľ by sme si neboli istí, tak by som to vnímal ako omyl. Predpokladám, že minulé vedenie si tieto veci preverilo. Ja však neviem, či je tá zmluva exkluzívna. Je dôležité za peniazmi vidieť partnera. Je jedno, z akej sféry. Oni chcú tlačiť svoju značku a my produkt.

Štátna dotácia by mala byť opäť vyššia, vzhľadom k tomu, že TIPOS musí zo zákona navýšiť objemy prostriedkov do športu. Bude to možno okolo 1,8 milióna Eur. Aký rozpočet by ste chceli pre volejbal za štyri roky dosiahnuť? Samozrejme za predpokladu stabilnej výkonnosti reprezentačných družstiev.
Veľmi ťažká otázka. Neviem presne vyhodnotiť schému štátnych peňazí, ak príde viac, samozrejme budeme maximálne spokojní. Do marketingu musíme investovať, aby sa nám viac vrátilo. Som zástanca toho, keď klient stojí pred predajňou, partner chce s nami robiť. Ak budeme komerčné peniaze počítať v stovkách tisícov, tak to bude výborné. Som presvedčený, že marketing musí dosiahnuť aj profesné posilnenie na federácii. Účelne. Musí prísť niekto pracovať na plný úväzok.
Hokejovú stránku navštívi milión návštevníkov mesačne, to je komerčne využiteľné. Volejbalová komunita vôbec nie je malá. Plážový volejbal je rozšírený vo verejnosti značne. Treba celú tú komunitu podchytiť. Ak sa nám tom podarí, budeme schopní marketing budovať dlhodobo. Ako zaoceánská loď, keď ju už rozbehnete, veľmi ťažko sa brzdí.

   

S Robinom Pěluchom

31.10.2017 - So súhlasom DENNÍKA N uverejňujeme rozhovor Michala Červeného s Robinom Péluchom, bývalým hráčom VKP Bratislava, v súčasnosti trénerom Spartak Komárno. WWW ďakuje za ochotu novinárovi Michalovi Červenému.

Príbeh volejbalistu zo slovenskej ligy: Prečo nemusím po kariére za pás ako moji spoluhráči

Mohol som hrať v zahraničí, no radšej som doma vyštudoval vysokú školu. Kariéru som ukončil, aj keď by som ešte pár rokov mohol hrať. Už ma to však nebavilo a nemal som dôvod si ju umelo predlžovať.

Robin Pělucha s volejbalovou loptou a vysokoškolským diplomom. Foto N - Vladimír Šimíček

Nebol som žiadny volejbalový supertalent, drvivú väčšinu kariéry som strávil v slovenskej extralige. Síce som nakukol do reprezentácie, no strávil som v nej len dva roky. Mám 36 rokov a kariéru som už ukončil. Zdravotne by som to zvládol aj do štyridsiatky, no už ma to nebavilo. Na účte nemám ťažké milióny. Narozdiel od mnohých mojich spoluhráčov však nemusím robiť vo fabrike za pásom. Samozrejme, všetka úcta k tejto práci, podľa mňa žiadna nie je podradná. Naozaj. Rozdiel medzi mnou a niektorými spoluhráčmi je však ten, že kým oni žili prítomným momentom, ja som myslel aj na to, čo bude potom. Často sa hovorí, že športovci majú problém zaradiť sa do bežného života po ukončení kariéry. Že žijú v akejsi bubline. Môžem potvrdiť, je to tak, aj keď môj prípad to nie je. A ani neviem povedať, ako to prežívajú ostatní, nie je to veru príjemná téma na rozhovor pri pive.V novinách sa často dočítate vzrušujúce príbehy športovcov, ktorí zarábajú milióny, kupujú si drahé autá a niektorí z nich nezvládajú slávu. Môj príbeh taký nie je, do bulvárnych novín by sa asi nedostal. No viem jedno – je môj a ukazuje slovenskú realitu a spôsob, ako sa dá zvládnuť byť naraz športovcom a nežiť v tej povestnej bubline.

Playstation alebo knihy

Pokiaľ nie ste vytrvalostným športovcom, tréning vám nezaberá veľkú časť dňa a máte veľmi veľa voľného času. Zarábate lepšie, ako je slovenský priemer, žijete si pohodlným životom. No čo s voľným časom? Veľa športovcov si napríklad nakúpi hracie konzoly a dlhé hodiny strávia pred televíznymi obrazovkami. Alebo chodia na kávičky. Veď sa skúste niekedy prejsť bratislavským Polusom, zistíte, o čom hovorím. Počas mojej takmer dvadsaťročnej kariéry profesionálneho volejbalistu sa mi len raz stalo, že volejbal bol mojou jedinou náplňou. Bol to jeden rok medzi strednou a vysokou školou. Mal som more času, no peňazí nebolo nazvyš, zarábal som si napríklad aj montovaním klimatizácií. Každá koruna dobrá.
Vtom prišla ponuka z cyperského klubu, jeho predstavitelia si ma všimli na jednom turnaji. Mohol som si relatívne dobre zarobiť, no veľmi ma to nelákalo.
Rozhodol som sa zostať doma, možno aj preto, že rodičia do mňa vždy vtĺkali, aké dôležité je mať vzdelanie. Pochádzam z obyčajnej bratislavskej rodiny, nemali sme žiadnu vilu pod Slavínom. Otec je stavebný inžinier, mama účtovníčka. Vysokú školu má aj moja sestra. So školou aj mali pravdu. Keby som išiel na ten Cyprus, možno by som si zarobil viac a pár rokov po ukončení kariéry by som nemusel ani pohnúť prstom. No čo potom? Nemal by som žiadnu kvalifikáciu, žiadnu prax a zrejme by som sa hlásil na úrade práce.

Robin Pělucha

Narodil sa 23. novembra 1980 v Bratislave. V rokoch 1999 až 2016 bol profesionálnym hráčom volejbalu v klube VKP Bratislava. V rokoch 2007 až 2009 si zahral aj za slovenskú reprezentáciu. Po absolvovaní elektrotechnickej priemyslovky vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, na ktorej získal aj doktorandský titul. Od roku 2010 pracuje ako odborný asistent na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na ktorej učí telesnú výchovu. Veľa mojich spoluhráčov celý týždeň žilo len volejbalom. Pripravovali sa na víkendový zápas, do ktorého vložili absolútne všetky emócie. Tým sa potom násobila radosť z víťazstva či smútok z prehry. Ja som to tak nemal. Popri všetkých povinnostiach som na také myšlienky veľmi nemal čas. Malo to svoje pozitíva – prehry som tak neprežíval. Keďže som mal školu, nebál som sa ani toho, že by nejaké zranenie predčasne ukončilo moju kariéru. Ak by sa tak aj stalo, nič sa nedeje, život ide ďalej.
Každý vrcholový šport je extrémne náročný na telo, ktoré sa veľmi rýchlo opotrebúva. Ako volejbalista som nikdy nemal väčšie problémy s kolenami, ktoré sú náchylné na zranenia. Nevyhol som sa však menším zraneniam, ale nešlo o nič vážne. Vyvrtnutý členok máte v poriadku do dvoch týždňov, teda pokiaľ si v ňom niečo nepotrháte. Bolievalo ma aj rameno, no tiež nič vážne. Také normálne na profíka. Ak si narazíte prsty, stále sa s tým dá hrať. Na malíčku ľavej ruky mi chýbajú väzy v jednej šľache. Preto ho viem ohnúť do neprirodzenej polohy. Nič to, lepím si ho k prstenníku. Robí tak veľa volejbalistov. Častým problémom volejbalistov sú posunuté platničky. Platí to pre všetky športy, v ktorých sa vystavujete jednostrannej záťaži – napríklad hokej, tenis či hod oštepom.

O to dôležitejšie je tráviť veľa času v posilňovni či bazéne s kompenzačnými cvičeniami. Inak môžete veľmi ľahko skončiť s hrbom. Alebo ešte horšie.

Malíček si musím lepiť k prstenníku. Foto N - Vladimír Šimíček

Ty si z eftévéšky? Pché!

Vyštudoval som učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo volejbalu na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského. Známejšia pod skratkou „eftévéška“.Fakulta síce nemá cveng, ostatní vysokoškoláci si z nej skôr uťahujú. Niekedy sa im niet čo čudovať, ale k tomu sa ešte dostaneme.Aj keď to bolo trochu náročné, školu sa mi podarilo skĺbiť so životom profesionálneho športovca. Fakulta a hala VKP Bratislava, za ktorý som hrával, sú vzdialené asi päťsto metrov. Niekedy to však bolo hlúpe, pretože v klube mi hovorili, že trávim priveľa času v škole, v škole mi zas hovorili, že trávim priveľa času volejbalom. Viem si predstaviť, že niekto z toho dôvodu nechá školu.Vďaka svojmu vzdelaniu som sa dokázal zamestnať ešte popri kariére profesionálneho športovca. Doteraz som odborným asistentom na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite. Učím telesnú.Nie som ten typický telocvikár, ktorý žiakom hodí loptu a povie, nech sa hrajú. Snažím sa, aby to študentov bavilo, prispôsobujem sa ich potrebám. Dievčatá chcú schudnúť? Okej, pomôžem. Chalani nabrať svaly? Zariadime.
So študentkami a študentmi z volejbalového krúžku obieham zápasy vysokoškolskej ligy. Zažijeme mnoho zábavy, vznikajú doživotné priateľstvá. Chodíme aj na pivko.Už dávno som zvyknutý, aké reči prídu, keď ideme hrať proti eftévéške. Asi si viete predstaviť, čo si chemici myslia o telocvikároch. Keď však študentom pripomeniem, že aj ja som tam študoval, stíchnu. Alebo povedia, že však len žartovali. Keď ma niekto podcení, väčšinou po chvíli uzná, že nie som pripečený.

Jasné, povesť jednoduchších chlapcov nemáme len tak bez dôvodu. FTVŠ nie je náročná fakulta, hlavne, ak si ju porovnáte napríklad s medicínou. Ak sa snažíte, nemáte väčšie problémy získať titul. Aj keď športovci vo všeobecnosti nepatria medzi najväčších mysliteľov, prostredie, v ktorom vyrastajú, ich naučí mnoho iných vecí. Odmalička ste súčasťou kolektívu, naučíte sa veľmi dobre komunikovať. Takisto si aj ctiť autority, bez toho by to v športe nešlo. Tieto predsudky, také typické voči športovcom, sú však ďalšou vecou, ktorá sa mňa až tak netýkala. Skôr sa ľudia zaujímali o to, ako môžem naraz stíhať študovať aj vrcholovo športovať.

Môj neúspešný blok zo zápasu proti Ženeve. Foto - archív tasr

Späť ale k mojím študentom. Na bakalárskom stupni je telesná výchova povinná, aspoň na našej fakulte. Nie všetkým chemikom je to však po vôli. Neverili by ste, koľko sa na začiatku každého semestra objaví alergikov na chlór, keď chodíme na plaváreň. Hádam všetci alergici na chlór z populácie Slovenska sú v mojej skupine. Chemici alergickí na chlór, sranda.Pokiaľ však nedostanem papier od špecialistu, neuznám žiadnu výhovorku. Praktický lekár vám napíše čokoľvek a pritom o tom nič nemusí vedieť.Tiež nechápem, ako môžu rodičia podporovať svoje deti v ulievaní z telesnej.Mám však pocit, že sa to začína meniť. Známy chcel dať svoje dieťa na športový krúžok, no veľmi ťažko mu niekde našiel miesto. Súčasní rodičia sú, pokiaľ ide o šport, uvedomelejší ako tí pred desiatimi rokmi.Hlavne medzi športovými funkcionármi je obľúbená formulka, že dnešná mládež je iná ako voľakedy. Pred tridsiatimi rokmi boli dva programy v televízii a inak žiadna možnosť trávenia voľného času. Tak sa športovalo.
Zmenilo sa prostredie, v ktorom deti vyrastajú, deti sú však stále rovnaké. Stále majú rovnakú chuť hrať sa, víťaziť, hýbať sa, len ju v nich musíte prebudiť.

Už im nestačí len hodiť loptu, nech si bránky spravia z dvoch tričiek. Musíte ich prilákať. Od novej sezóny bude aj toto mojou úlohou v komárňanskom volejbalovom klube. Vedenie sa rozhodlo, že si dá extraligovú prestávku a začne budovať klub úplne odspodu. Tak sa mi to páči. Radšej dať šancu vlastným odchovancom v druhej najvyššej súťaži ako kupovať hráčov z celého Slovenska. Cieľ? Hrať extraligu s vlastnými odchovancami. To je vždy najväčšia frajerina a ocenia to aj fanúšikovia. Učiteľom telocviku často chýba motivácia a niet sa im čo čudovať. Učiteľský plat nie je teda žiadna sláva. Nepotrebujú však veľa, aby ste ich zaktivizovali. Veľmi sa nám overil jednoduchý model. Učiteľovi na strednej škole dáme mesačne, dajme tomu, sto eur, donesieme lopty a ukážeme mu, ako robiť tréningy. Zrazu sa viac detí zaujíma o volejbal. Vyhrajú všetci – my máme hráčov, učiteľ viac peňazí a deti športujú. Netreba ani žiadne veľké reformy či opatrenia, stačí začať po troške. Oplatí sa to.

Foto N - Vladimír Šimíček

Nezarábal som zle

Na Slovensku máme tri-štyri volejbalové kluby, ktoré si môžu dovoliť profesionálnych hráčov. VKP je jedným z nich.Zas, nie je to až také náročné, v základnej zostave volejbalového tímu je sedem hráčov, vo futbale o štyroch viac, v hokeji ani nehovoriac.Na slušný volejbalový tím vám ročne stačí okolo 300-tisíc eur, na podpriemerný futbalový potrebujete trojnásobne viac.Nikdy sa mi nestalo, že by mi meškala výplata, ako to poznáme z iných športov. Samozrejme, nejaké  problémy nastali, no vždy sa vyriešili. A bez toho, aby sme my hráči klubu odpustili nejakú časť dlhov, ako je to bežné inde.Elitní extraligoví hráči si na Slovensku zarobia aj 2500 eur, ja som zarábal približne polovicu. K tomu som mal tri roky 600 eur ako doktorand na vysokej škole.Volejbalový plat mi však ako živnostníkovi neplynul celých dvanásť mesiacov, iba počas sezóny. Ak sme nevyhrali titul, a teda nedostali prémie, v lete mi neprišlo nič.Stále to však nie sú zlé peniaze, aj na bratislavské pomery som zarábal mierny nadpriemer.
S väčšími slovenskými športmi máme spoločné to, že ani my sa nemôžeme v rozpočte spoliehať na príjem zo vstupného. Počas sezóny chodí na zápasy sto či dvesto ľudí.Keď sme v play-off bojovali o titul, bolo to lepšie, vtedy sme dokázali vypredať aj halu v PKO, do ktorej sa zmestí viac ako tisíc ľudí. To sú skvelé zážitky, ľudia ma vždy neuveriteľne nabili energiou. Nie je to žiadne klišé, kto to zažil, určite vám povie to isté. Je to pochopiteľné, šport predsa nerobíte len pre to, že vás to baví, ale aj pre to, aby ste sa ukázali pred ostatnými. A keď ich je viac ako tisíc…
Peniaze dostávate aj za reprezentovanie krajiny. Nie je to však žiadna sláva, možno tak plat priemerného hráča slovenskej ligy.Reprezentačné akcie sa konajú v lete, medzi sezónami. Za Slovensko som si zahral v rokoch 2007 až 2009, no nepatril som k ťahúňom. Zahral som si v niekoľkých kvalifikačných zápasoch a prípravných turnajoch.
Bola to pre mňa česť. Možno by sa mi však stalo to, čo sa stáva mnohým reprezentantom. Stratia chuť reprezentovať. Pre hráčov je reprezentácia nielen cťou, ale aj obrovskou príležitosťou predať sa. Zápasy národného tímu sleduje veľa ľudí z volejbalového prostredia.Zahráte dobre v reprezentácii, dostanete sa do zahraničia, zarábate oveľa viac ako doma. Tešíte sa, že sa na leto konečne vrátite domov. Vtom príde pozvánka do reprezentácie, v ktorej máte stráviť ďalšie týždne až do začiatku ďalšej klubovej sezóny. Preto nesúdim chalanov, ktorí reprezentovanie odmietajú. Hlavne, ak majú rodiny.

Pělucha (č. 4) s extraligovým titulom v roku 2011. Foto – svf.sk

Spoluhráči z YouTubu

Niekedy až žasnem, ako si v takej malej krajine môžeme robiť také prieky. Volejbal sa na špičkovej úrovni hrá len v pár mestách. Tie si však nepomáhajú, ale hádžu si polená pod nohy. My hráči sme medzi sebou kamaráti, poznáme sa z reprezentácie, rôznych turnajov či iných akcií. No to sa o funkcionároch povedať nedá.Naposledy boli veľké zvady o povolenom počte legionárov v našej extralige. Jasné, je super, že sa federácie snažia o ich obmedzenie, napokon, je to tak aj v Poľsku či Rusku. Hrať by mali hlavne domáci.No u nás boli len dva kluby, ktoré ich angažovali vo väčšom počte, ostatné sa spojili proti nim. Pochopil by som, keby legionárov angažoval každý klub, určite by to bolo treba obmedziť. Ale bojovať proti jednému či dvom klubom? Ako sa to volá? Žabomyšie vojny? Inak, legionárov je v súčasnosti získať veľmi jednoduché. Nie je to ako voľakedy, keď ste za nimi niekoho museli vyslať alebo dostať odporúčanie. Volejbal je šport štandardných situácií. Tak napríklad k útoku na sieti sa dostanete desiatky razov za zápas. Nie je preto zložité spraviť zostrih vašich najkrajších akcií. Zavesíte ich na YouTube, rozošlete klubom po celom svete a čakáte. Jediný problém je, že pri ich registrácii musí klub za zahraničného hráča zaplatiť päť či šesťtisíc eur. A nikto nezaručí, že pôjde o kvalitného hráča. Ak však ide naozaj o kvalitu, je to jasná výhra, pretože cudzinec je lacnejší ako Slovák. V našej lige sme mali napríklad Venezualčanov. Podobne ako v basketbale, Slovensko je atraktívne pre Srbov. Doma majú oveľa nižšiu životnú úroveň. No teraz začínajú byť náročnejší, pretože ich reprezentácia dosahuje výborné výsledky.

Text vznikol na základe rozsiahleho rozhovoru reportéra Michala Červeného s Robinom Pěluchom.

Orginálny článok nájdete na: https://dennikn.sk/844304/pribeh-volejbalistu-zo-slovenskej-ligy-preco-nemusim-po-kariere-za-pas-ako-moji-spoluhraci/

   

O informačnom systéme (II.)

letko2Centrála Slovenského futbalového zväzu. Debata s Ing. Jánom Letkom - diel druhý.

Myslel som si, že informačný systém športu (ISŠ) pre zväzy, federácie a pre štát na centrálnej úrovni pripravuje jedna firma. Futbal rieši Tempest, basketbal, hádzanú, volejbal, najnovšie plávanie robí firma UNIONsoft, hokej a centrálny ISŠ vytvára firma Stengl a.s. Bude zabezpečená jednota? Kompatibilita?

V princípe áno. Riešila sa integrácia, prepojenie, rozhranie (API rozhranie). Je veľmi dôležité povedať, že vytvoriť jeden monolitický systém by podľa môjho názoru nebolo správne, musela by sa riešiť kľúčová otázka a to je financovanie. Ani nie tak vytvorenie, ako prevádzka a špecifické požiadavky zväzov, hlavne v oblasti riadenia a vyhodnocovania súťaží. Ja osobne som navrhoval, že ponecháme autonómnosť jednotlivým zväzom postaviť si systémy a štandardizovaným rozhraním zabezpečíme posielanie dát do centrálneho systému. Je to dôležité aj z pohľadu biznis partnerov daného zväzu. Štát potrebuje mať k dispozícii základné registre. Členskú základňu napríklad. Skrátka veci k zabezpečeniu plnenia litery zákona. Výzvy, granty, v budúcnosti snáď systém doručovania poukazov.

Prečo to stále nefunguje?

Čo?

Centrálny informačný systém.

To je asi otázka na ministerstvo. Reálne vidím iba časť projektu. Komunikujeme, navrhujeme, ale reálny stav dopodrobna nepoznám. Po moju úroveň znalostí viem toľko, že sa to niekde zaseklo.

V parlamente.

To by som nepovedal, to by bola špekulácia.

Tak u osôb v parlamente.

Domnienky. Naozaj konkrétne informácie nemám, nechcem a nemôžem špekulovať. Bavme sa o faktoch.

Tak dajte. Informačný systém je mimoriadne dôležitý pracovný nástroj pre implementáciu zákona o športe. Ak nefunguje, celý zákon je akoby bez rúk a bez nôh. A bez hlavy. Aké fakty mi teda môžete povedať k tomu, že to stále nefunguje. Ja mám informácie, že už v roku 2007 bola hotová prvá verzia. Desať rokov je dosť, nie?

Pracovníci firmy Stengl iste vedia viac, lebo so štátom rokujú. Pred vstupom zákona do praxe 1.1.2016 sme korektne so sekciou športu na rezorte debatovali o nastavení akčného plánu, o časovom horizonte kedy by sa to mohlo stihnúť. Ak si dobre pamätám, do apríla 2016 mali byť nastavené matričné moduly, v septembri registre zmlúv. Ja predpokladám, že v tom čase nedošlo k úplnej dohode zmluvných strán a proces sa zabrzdil. Viem, že na systéme sa stále pracuje. Moje informácie sú také, že práve v tomto období by sa zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a rezortom školstva mali dotiahnuť, ktorý bude systém prevádzkovať, (pozn www: za rezort škosltva je to Národné športové centrum).
Problém vidím aj v tom, že zo strany štátu tá dôležitosť ISŠ je strašne nízka, jeho význam nebol správne pochopený.

My sa musíme dokázať v športe zrátať. Počty hráčov, trénerov, rozhodcov a iných športových odborníkov. Pre objasňovanie významnosti a opodstatnosti športu je to veľmi dôležité. Rozšíria sa aj možnosti služieb, eshopov, transparentnosti. Už musí skončiť doba, keď sa na šport nahliada ako na jednu veľkú čiernu dieru, v ktorej sa strácajú peniaze. Šport musí konečne byť vnímaný ako jedno národnohospodárske odvetvie. Len taký futbal zamestnáva, lepšie povedané dáva peniaze za prácu cez 19 000 ľuďom. Zo štúdie KPMG z roku 2011 vieme, koľko šport dostane a koľko vráti.  Je to pomer cca 1:4. To je získaný fakt, ktorý dokazuje významnosť športu aj z pohľadu ekonomiky.

Budú sa dať v systéme zprehľadniť aj financie obcí, miest a VUC?

Prečo by nie. Preto je v pláne funkcionalita registra zmluv. Vzhľadom k tomu, že tieto komunálne prostriedky do športu, kultúry, cestovného ruchu už dnes musia byť zmluvne registrované, tak sa len cez rozhranie tie prošportové zmluvy do centrálneho systému stiahnu. Získame informácie o celkovom toku peňazí do športu. Komerčné financie sa samozrejme nemusia zverejniť, my musíme primárne zabezpečiť kontroling verejných zdrojov.

Kto vlastne stojí na druhej strane, na strane systému.

IT zastupuje firma Stengl a nápady, idey vytvára pracovná skupina, ktorú zostavil šéf sekcie športu.

Sekciu viedol pán Čambal. Debatujete. O chvíľu ho strieda p. Maršáleková, dialóg pokračuje. Po šiestich mesiacoch ju strieda Božka Gerhátová. To musí byť celkom pekný chaos.

V tomto problém nevidím, ja si myslím, že ústredná téma je financovanie. Doriešenie zmlúv, nájsť financie na investíciu.

Môžte mi objasniť trošku históriu projektu?

Najprv vznikol nejaký rámec, ako by to mohlo fungovať. Dve IT firmy sa začali zaoberať problémom digitalizácie dát v športe. To bolo okolo roku 2013. Hľadalo sa riešenie pre zväzy. Futbalový zväz má systém najlepšie spracovaný. Stojí okolo 4 000.- € mesačne za prevádzku, služby, servis. Práve pre tieto poznatky som navrhoval, aby centrálny systém nebol nejaký obrovský moloch, lebo môže mať inú funkcionalitu, a ostatné potrebné veci si zo zväzov natiahne.

Nechce niekto niekde hore, aby to práve naopak bol IT obor?

Je tu taká snaha. Ja netvrdím, že to je zlé riešenie, ale moje skúsenosti hovoria, že to bude zbytočne komplikované. Aj náplňou aj finančne. Má to dve roviny. Exekutívna a verejná. My sa snažíme tie platformy oddeliť. Do prvej môže vstúpiť len zainteresovaná skupina a druhá je pre všetkých.

Pomôže informačný systém aj prepotrebnému vzdelávaniu?

Samozrejme s tým rátame. Fakulta telesnej výchovy by mala mať spätnú vázbu uplatnenia a efektivity absolventov. Vo zväzoch musíme dbať na vzdelávanie, veľmi dôležité aj kontinuálne dovzdelávanie všetkých športových odborníkov. Národné zväzy by mali vzájomne koordinovať procesy vzdelávania. Musia byť servisnou organizáciou pre svojich členov. Aj tieto služby by mali byť cez ISŠ prezentované, ponúkané. Musíme sa pokúsiť presadiť, aby aj centrá volného času, pokiaľ sa venujú športovej činnosti, vykonávali pácu na odbornej úrovni, nie ako doposiaľ, že deti v športvoom krúžku, oddelení vôbec nemusia viesť športoví odborníci. V športových kluboch sa musíme posnažiť mať aj na úrovni náboru kvalifikovaných trénerov. Najnižšia licencia sa dá dnes urobiť aj elektronicky, naštudovať, urobiť test a potom sa ďalej kontinuálne každý rok vzdelávať. Ak nebude ochotný, nebude spôsobilý.

Bude mať ISŠ aj charakter sociálne siete?

Pokiaľ viem, tak nie. Stále to má mať charakter registrov. Integrácia a kontroling. Toto sú ústredné témy systému. Cez IČO a rodné číslo (pri zebezpečení zákona o ochrane údajov) sa musí zabezpečiť jasná identifikácia subjektu. Musí sa zabrániť vytváraniu priestoru pre vznik kadejakej duplicity, čiernych duší,  podvodov.

Systém eviduje profesionálny, amatérsky, mládežnícky šport. Bude mapovať aj rôzne mestské súťaže, v ktorých je značný počet športovcov?

Toto je trošku nešťastie. Jeden z dôvodov je, že im (malým klubom a mestským ligám) sa nechce podieľať sa na akýchkoľvek byrokraciách, admninistratíve. Nechce sa im platiť členské, ale to je jedna z chýb, že inštitút členského poplatku je zle v športovej verejnosti odkomunikovaný. Poplatok má byť spoluúčasť na tvorbe produktu. Tieto „pivné partie“ prevažne nemajú mládež, neplnia jednu z úloh športu rozvíjať, vychovávať.

Ja veľmi rád často prirovnávam finančný vstup detí, rodičov v porovnaní s kinom. Rodina ide možno desaťkrát v roku do kina a na jedenkrát minie vrátane tony popcornu okolo 30.- €. Ročne povedzme 300 eur. Ak má dať  klubu nejaký poplatok, tak sa otec zvíja. Samozrejme nie všetci. Najhorší sú bohatí. Ale to máme asi jeden z komunistických reliktov. Všetko zadarmo.

Áno, šport má veľmi nízku spoločenskú hodnotu a ešte to bude veľmi dlho trvať, kým sa pozdvihne. Kým získa vyšší kredit. Potom budú aj pivné partičky spätne vychovávať deti do spoločnej kopy.

Záver.

Prepojiť informačný systém školského športu s ISŠ. Musíme sa pokúsiť zlepšiť systém školského športu. Prečo by zase nemohli fungovať, prečo by sa nemohli hrať dlhodobé školské súťaže, nie jdnorázové pohárové, mali by byť naviazané na kluby.
Preto opakujem, že ISŠ je veľmi dôležitý pracovný nástroj, ktorý má veľké možnosti. Potrebujeme informácie, kto sa hýbe a kto nie. Musia sa nájsť zdroje na športové poukazy, ktoré sa dostali do zákona.
Okamžite vznikne investičný vzťah, čo je strategicky dôležité. Štát ho začne, rodič musí pokračovať, zároveň by mal spätne niečo od klubu vyžadovať a súkromný sektor s komunálom financovanie dotiahne. Ak nebude systémom zabezpečená verejná kontrola, systém skolabuje. Ak to nebudeš robiť poctivo, odborne, nezaslúžiš si verejné zdroje. Pokiaľ ide o komerčné zdroje, tam som proti výkazníctvu, lebo sponzor si zabezpečí kontrolu sám, načo dal svoje peniaze. Ak sa nezrealizuje superodpočet, som skeptický, že sa sponzorské peniaze do športu prihrnú.

Ďakujem za čas, informácie a ochotu podeliť sa o ne. Pevne verím,  že ľudia pracujúci v športe nebudú zaťažení bezbrehým vyplňovaním dát do nejakej IT obludy.

Sport.gov.sk – tak toto ešte nefunguje tak, ako by malo.

Ivan Husár pre www    I. diel IŠSV

 

   

O informačnom systéme (I.)

letkoCentrála Slovenského futbalového zväzu. Debata s Ing. Jánom Letkom.


V máji 2012 ste mali, vtedy ešte vo funkčnom Dome športu, úvodnú prezentačnú prednášku o digitalizácii vo volejbale. Prezentovali ste Informačný systém športu (ISS), produkt firmy Union soft. Viceprezrezident SVF pre marketing Singer nám vtedy povedal: "Spustíme to do 30.júna." Prvé lastovičky systému začali fungovať s polročným zdržaním, po piatich rokoch nám ISS stále nefunguje v plnom režime. Prečo? Povedzte, je normálne, že za päť rokov vec nefunguje? Kto je vinný?

Normálne to určite nie je, to je jasné. Nedá sa však jasne povedať ten a ten človek je vinný, lebo by to nebola pravda.

Aký bol váš triezvy odhad na dĺžku uvedenia produktu do života?

Matriky sme chceli mať hotové do troch mesiacov. My robíme nielen volejbal, ale napr. aj hádzanú a basketbal. Volejbal nie je výnimkou, všade to ide dosť pomaly. Najväčší problém v úvode implementácie je zadefinovanie presného zadania. Čo chceme. Vždy sa vyskytnú problémy, ktoré treba nanovo definovať a to netrvá dni, ale povedzme mesiac. Odpovede na naše otázky chodia ale strašne pomaly. Bohužiaľ. Ak 90 % klubových manažérov odovzdá veci včas a desať percent mešká, musíme na nich čakať.

Moderným zmenám sa na spomínanom stretnutí prekvapujúco nikto nevzoprel, ani konzervatívci v pokročilom veku. Mám dojem, že na strane klubov nebola žiadna liknavosť, vedeli, že im to uľahčí život, všetci si plnili povinnosti v časovej norme. Myslím si, že päťročný sklz nebude z viny klubov.

Aj ja si to myslím, ale na sto percent to potvrdiť neviem. Ja mám o komunikácii s klubmi len sprostredkované informácie.

Kto tomu procesu šéfoval?

Na strane SVF od začiatku pán Skála, keď sme nabiehali na súťaže, tak hlavne pán Stražay a cca dva roky dozadu padlo rozhodnutie, osobne som pri tom bol prítomný, že všetko musí schváliť pán Singer.

Koľko systém doteraz stál?

100 - 150.- € mesačne paušálne. Ak by vznikli nejaké zvýšené náklady, tak tie by sa hradili extra. Systém nebol postavený iba pre volejbal, to je všeobecná IT platforma a jej zostrojenie sa hradilo z iných zdrojov. Systém sa v zásade prenajíma. Špecifiká každého športu, ktoré majú športy odlišné a nedajú sa použiť pre viacero zväzov sa financujú zvlášť, ale to je skôr budúcnosť a daný zväz musí o konkrétny vyšší level stáť a chcieť ho.

Matričný modul. Súťažný modul. Čo ďalej? Mimochodm môže sa vo futbale stať, že súťaž v sezóne začne a súťažný modul vo všetkých súťažiach, všetkých kategóriách nefunguje?

Nemôže. Vo futbale sa to stať už nemôže. Preto som tu, hoci nie som zamestnanec, mám to na starosti. Koordináciu, prípravu, testovanie, prevádzku. Na všetkých regionálnych zväzoch sú k tomu kompetentní ľudia, oni plnia dáta. Na SFZ to koordinujú dvaja ľudia a potom ľudia na 42 zväzoch. V plnom víkende všetkých súťaží je to okolo 2 500 zápasov. Chceme aby zápis o stretnutí vyplnil rozhodca a ten defacto vloží informáciu do systému.

Teoreticky môže výsledok vo volejbale vpísať päť minút po zápase domáci ISS manažér?

Áno, samozrejme, to záleží, ako sa nastavia normy. To môže urobiť aj zapisovateľ. My sme vo futbale stavili na rozhodcu.

Otázka v dobrom. Ste posadnutý digitalizáciou?
Nieee, rozhodne nie. Vidím v tom obrovský potenciál čo sa týka produktivity a zjednodušenie práce. Samozrejme zmiznú všakovaké papiere.

Matrika, súťaže. Čo ešte systém ponúka?
Pokiaľ si dobre pamätám, volejbal nasadzoval pred štyrmi mesiacmi modul vkladania zmlúv. V akom je to stave (vnútornom) netuším. Ten modul je v zásade jednoduchý, lebo je u všetkých rovnaký. Nie je to ešte funkčné možno aj preto, lebo nebol medzi prioritami. Aj portál volleynet sa postupne buduje, takisto nebol medzi prvými aktivitami. Má sklz zhruba rok a pol.

Keď bude v plnom rozsahu systém fungovať, môžme si v klube urobiť sami promptne bezproblémové (schválené) prestupy?

Predpokladám, že toto už funguje.

Nefunguje. Ponúkne systém ISS manažérovi popoludní doplniť súpisku a večer hráč hrá?

Pokiaľ viem, to sa teraz rieši. Technicky to ide, ale musí sa vyriešiť schvaľovací proces.

V úvode sezóny je na pána Skálu (pozn. www šéf matriky SVF) taký nával, že logicky nestíha, lebo nemá šancu stíhať. Robí od rána do noci. Je sám vojak v poli.

Viem si to predstaviť, to nie sú len prestupy, doplnenia súpisiek, ale určite aj nové registrácie. Pochopte, systém ponúka obrovskú škálu, ale ja musím dostať dopytovú otázku. Toto chceme, toto potrebujeme, toto sú normy, toto kroky kontroly. Úprimne hovorím, že jeden človek je na to málo. Hlavne v tom pretlakovom období.
Cena 100 - 150.- € mesačne neobsahuje analýzu vnútorených problémov danej federácie. My procesy nebrzdíme, ale ani nezrýchľujeme. Ani veci nemôžme dookola opravovať, lebo by sa to nedalo zaplatiť.

Desať rokov chcú kluby centrálne vyplácanie rozhodcov. Vy máte rovnaké legislatívne problémy, akými nás kŕmia rozhodcovia. Vám sa to vydarilo. Ako to funguje?

Ak mám dobré informácie, UEFA zakázala priame vyplácanie rozhodocov. Mal som to šťastie, že keď som sem v roku 2010 prišiel, oni to tu už mali zavedené. Rozhodcov vypláca zväz. Kluby dostávajú faktúru. Na začiatku to zaplatili vopred, teraz je to pozadu.

Aj v piatej lige?

Áno. Všetky súťaže sa vyplácajú centrálne. Od júla ide celá agenda cez ISS systém.

Ako riešite vojakov, policajtov, prokurátorov, ak sú medzi rozhodcami.

Určite máme veľa štátnych zamestnancov, v novom zákone o športe je to všetko ošetrené. Nemáme s tým žiaden problém. Športová činnosť, športoví odborníci.

Aká je teda prax?
Celý mesiac sa hrajú zápasy, zápis o stretnutí, spomínal som, vyplní a uzatvorí rozhodca, to je zároveň výkaz práce. Rozhodcovia, delegáti majú v systéme nahraté pracovné vzťahy, systém vypočíta odmeny, odvody. Každá súťaž má nahratý svoj cenník. Na konci mesiaca sa vygeneruje pre každého rozhodcu (za predpokladu, že má v systéme nahratý pracovný vzťah, zmluvu) výpočet odmeny. Cestovné je u nás paušálne. Výchádzame z priemeru, pretože nominácie sú vzdialenostne riadené čo najúspornejšie. Klub dostane zbernú faktúru za všetky súťaže. Zaplatí.

Splatnosť? Sankcie?

Systém značne vyčistil v tomto smere vzťahy, zberná faktúra je akési zaklínadlo, zaplatiť treba do desiateho dňa v mesiaci. Každý zápas, ktorý hrá v stave neplatič, klubu sa odrátajú tri body. Nemáme problémy. Disciplína musí byť a platí pre každého rovnako.

Nemám dvadsať, aby som stíhal vývojové IT tempo, ale pri vašej úvodnej prezentácii som si vravel, načo sú nám pre boha kartičky. Prečo sa musia po piatich rokoch vymeniť? Prečo nejde urobiť prezentáciu pred zápasom na tablete, alebo mobile. Prečo do šľaka musíme mať pri zápase stále súpisku na papieri, keď platná a akceptovateľná musí byť stejne na nete. Prečo tu nie je aspoň možnosť urobiť to moderne?

Môže to byť tablet. Všetko sú prežitky. Ale my sme dodávatelia objednaného.

Vy máte vo futbale tiež stále kartičky.

Kartičky máme, ale vysvetlím, prečo sme pri nich zatiaľ ostali. Mali sme 27 typov preukazov. To sme zjednotili, báli sme sa však výpadkov interentu, napríklad na dedinách. Hlavne sme mali ideu, že ID karta bude zároveň aj akýsi marketingový nosič, zľavová kartička u našich partnerov. Bonus klub však nebol do dnešných dní rozbehnutý. Papierové súpisky nemáme už dávno, systém kontroly je dokonalý, hocikto si môže skontrolovať oprávnenosť daného hráča hrať.

Nezdá sa vám hlúpa a nelogická povinnosť, že hráč z Angoly, Brazílie, Česka môže hrať v našej súťaži iba ak je členom federácie?

Tí hráči sa predsa netrápia, či budú voliť predsedu a štátu by to malo byť tiež jedno, či je tu niekto zo zahraničných hráčov členom zväzu a štátneho systému. Prečo nemôžu hrať na pasy?

.... (úsmev) lebo to tak vyžaduje zákon.

My máme vo volejbale teraz unikátny výmysel. Klub zaplatí ročné členské do federácie. Každý hráč zaplatí osobné členské. Ak hrá klub okrem najvyššej súťaže aj súťaž v oblasti, tak musí za štart zaplatiť členské aj príslušnej oblasti. Ak má klub družstvo v súťažie vo dvoch, resp. troch oblastiach, všade musí zaplatiť. Je to trebárs aj podmienka podieľať sa na voľbách predsedu.
U nás duplicita, resp. trojité platenie nie je možné. Ani pri hráčoch, ani pri klube. Ak sú členovia v ústrednom orgáne SFZ, tak sú automaticky členom aj v regionálnych orgánoch. A odspodu je to tak isto. Odkonzultovali sme si to s ministerstvom, je to v poriadku.

Vážení priatelia, kolegovia. V rozhovore som sa niekoľkokrát pokúsil pána Jána Letka dostať na líniu SINGER. Vždy s úsmevom a zrejme s ohľadom na profesionálny prístup, kolegialitu k spolupracujúcej strane klienta nič nechcel ani len naznačiť. Čo-to prezrádzali šibalské úsmevy. Povedzme si ale priamo. Môže za tento tradičný, neskutočný predsúťažný bordel súťažný riaditeľ SVF Stražay? Isto nie. Muž termínov, paragrafov by sa v tom necítil dobre. Šéf matriky Skála? Bol by blbý, on je zo sveta IT a on veľmi dobre vie, o koľko by mal menej roboty, o koľko dní viac by mohol vášnivo fotiť v Nórsku. Títo dvaja ruky od nečinnosti zasraté nemajú.
Kto by to tak mohol byť. Mimochodom pohliadnite na licenčnú kartičku hráčov, trénerov, pískačov - marektingový nástroj. Môžte s ňou pre zľavu do Orange? Prepraví vám Hudos koberce v nižšej cene? Kúpite si v MIKASE lacnejšie slipy? Verím, že ten král chaosu Singer bude na SVF už iba mesiac a dačo. No a samozrejme nezabudnite, že ryby smrdia, veď viete odkiaľ. Cez t.r. babie leto je ten zápach neznesiteľný.

Pokračovať v rozhovore s Ing. Letkom budeme v druhom dieli - o centrálnom infromačnom sytéme, ktorý žiaľ tiež nefunguje. Ale to je iná hra. Začína a končí až tam hore - u kapitána.

Husár Ivan

   

Rozhovor s A.Kravárikom pred odchodom na ME

21.8.2017 - Dulovo námestie v Bratislave

Tesne pred odchodom na ME v Poľsku sme podebatovali s Andrejom Kravárikom, reprezentačným trénerom mužov Slovenska.

Boco, svojho času si mi povedal, že keď skončíš v Solúni hráčsku kariéru, tak by si chcel byť prezidentom Iraklisu Solún, že agent Georgis to zariadi. Dôvodil si tým, že by si radšej na mešci sedel a delil ho, ako byť na druhej strane. Čo sa zmenilo?

V podstate klub Iraklis zanikol. Klub mal v znaku hviezdu, bol vo volejbale veľmi úspešný, nastali obrovské problémy s dlhmi voči štátu. Tú sumu sa dnes nikto neodváži ani prečítať, nieto zaplatiť. Reálny dlh voči štátu je okolo 20 miliónov a to sa tam zrejme nepočítajú penále vo výške vraj až 180 miliónov. Takže táto idea padla ako domček z karát. Keď som videl počas tej našej éry, ako sa delili peniaze, aké podfuky sa diali voči hráčom, tak som si myslel, že to budem robiť inak. Menil som postupne názor a venoval som myšlienky kariére trénera.

Druhý dôvod, nerozbehnúť sa v kariére trénera, si pred pár rokmi spomínal známu rentu, ktorú ste ako hráči Grécka "vyhrali" na OH v Aténach. Už nie si v štátnej službe Grécka?

V Grécku sa zmenili zákony. Pôvodne som sa musel rozhodnúť buď, alebo. Ale po istých legislatívnych zmenách, povýšení a po 18 mesiacoch praxe mám dnes možnosť v pracovnej kariére v štátnej službe vziať si neplatené voľno v sume piatich rokov. Kumulovane. Tú istotu nebolo jednoduché opustiť, teraz sa dá skĺbiť toto vrtkavé povolanie s civilným povolaním v Solúni.

Rozumiem tomu tak, že pre teba je výhodnejšie byť reprezentačný tréner, lebo ako klubovému by sa ti to voľno minulo veľmi rýchlo.

Presne. Ale zase musíš uznať, že finančne by to bolo lepšie v klube a aj treba povedať, že nie je klub ako klub. V Grécku napríklad sa momentálne stáva, že  v najvyššej súťaži sa tréner dohodne na dvoch tisíckach mesačne a dostane ich v ročnom súčte. Do tejto kategórie by som spadnúť nechcel.

Keď som ťa naposledy videl hrať naživo, bolo to v Solúni, už si mal svoj vek, podávali sme si v útrobách štadióna ruku pred semifinále ligy majstrov proti Belgorodu, pobadal som strach a trému. Ako prežívaš ten stav dnes, ako "začínajúci tréner"?

Musím sa priznať, že strach a trému som mal pred zápasom vždy. Ale len krátku dobu, kým sme nezačali hrať. Mám za sebou dva roky trénerčiny v Grécku, rok v Iraklise a rok v Arise. Tam som to zatiaľ nepociťoval.

To krátke obdobie ma nezaujíma, pýtam sa tento začiatok v roli prvého trénera reprezentácie Slovenska.

Je to rozdiel. Reprezentáciu mi zverili z noci na ráno, o ničom som netušil. Najprv som dostal len informáciu, že správna rada sa rozhoduje, či vymení trénera a pýtali sa ma, či to prípadne vezmem. Vtedy by som do žalúdka nedostal ani sezamové zrniečko. Pocit sa potvrdil, keď ma vybrali a do zápasu Svetovej ligy ostávali krátke dva dni. Nejedol som, nepil som, rozmýšľal, či som urobil dobre. Pomohli mi moji blízki. Pred turnajom som na tlačovke suverénne vystúpil, že získame z troch duelov deväť bodov, ale hneď po turnaji som si uvedomil, že treba vážiť slová.

Web ich mapuje.

Uvedomujem si.

Je dobré vystupovať suverénne, hráči by mali vidieť, že tréner neváha, že pozná level svojho družstva a na základe toho má vedieť, na čo jeho hráči majú a na čo nie. Aj tak vždy všetko záleží od hráčov a v tomto prípade ma podržali.

Vrátim sa ešte k tej tréme a strachu. Vidíš nejaký rozdiel v pocitoch hráča a trénera?

Opakujem, že ten hráčsky bol do istého momentu hry. Ja som si ako hráč veril, navyše mám na ihrisku vždy spoluhráčov, priamy kontakt s loptou a mám možnosť sám veci rozhodovať. Ako tréner túto možnosť nemám a o to je to zložitejšie. Môžme podať najlepší výkon v období, týždni, sezóne a aj tak prehráme. Sú aj štatisticky smutné prípady, že sme lepší v obrannej bilancii, útočnej, lepšie prihrávame, podávame a aj tak prehráme. To sa stáva. Ten strach trénera je zrejme iný a asi aj opodstatnený.

Jedna z mojich skúseností s tebou. Nepovedal by som, že by si bol ako hráč lenivec, ale niekedy si sa šetril. Máš v nároďáku teraz podobný tip?

Áno. Je to zaujímavé, že si to spomeniul, a áno, máme tam jedného takého, hneď sme mu dohovorili a všetko vyriešili hneď a zaraz.

Kuuuurva, a ja som sa s tým u teba trápil možno štyri roky a ty to máš vyriešené hneď.

Chvála pánu Bohu. Na druhej strane som si po debate s hráčom povedal, prečo nemať v tíme jedného takého, ktorý obabre, oklame, ošudí, pošetrí sa, je v sume trochu jednoduchší, to k športu patrí, ale musí ho byť v zápase cítiť. Ak bude platným hráčom, bude vyhrávať, dám si klapky na oči.

Bol si megatalent. Máme v súčasnosti takého?

Uff, eeeee, aj by bol, ale doba sa strašne zmenila a ona ich ovplyvňuje. Neviem, či sú dnes hráči schopní a ochotní tú dávku talentu zúročiť. Aj ja som mohol byť ešte lepší, mohol som byť možno aj na inom poste, ale ja som so svojou kariérou hráča spokojný a dnes sa mi zdá, akoby sme boli v inom svete. Hráči musia mať všetko nalinajkované, samozrejme nie každý, ale je to trend. Zlá je doba.

Je to zaujímavé zistenie, že už aj ty to takto vnímaš. Ja tú dobu cítim omnoho intenzívnejšie, lebo ako tréner môžem jednotlivé epochy porovnávať. Ak tie hrozné časy vnímaš už aj ty - tak skoro - tak je to ešte horšie, ako sa domnievame. Má ešte dnes význam a zmysel sa tým živiť? Zaoberať?

Na jednej strane hovorím nie, ale z iného uhla si myslím, že ten volejbal je dnes neskutočne presýtený. Prakticky chalani idú dvanásť mesiacov bez prestávky. Musím ale povedať, že aj dnes sú stále v tíme hráči, ktorí sa tešia, vážia si reprezentačný dres, verím, že to žezlo odovzdajú mladým. Pocity sú určite zmiešané, ale napríklad aj môj nový asistent Pipa. On je možno ešte silnejším Slovákom ako ja, na Slovensku ostal, v zahraničí dlho nehral a vždy reprezentoval, lebo chcel.

Prečo nepokračuje asistent Vlk?
Klubové povinnosti.

Spomínal si, že na post prvého trénera si sa dostal náhle. Asistent vymenil prvého. Pre odbornú (kolegiálnu) verejnosť tento postup nebýva úplne sympatický a povedzme aj férový. Skrátka spolu sme prišli, spoločne odchádzame. Tréner Palgut si ťa vybral a ty si ho vymenil. Nie je to samozrejme nič výnimočné, deje sa to.

V podstate je to tak. Buffi si ma vybral, vážim si to, je to pravda, ale aj tak si to bude každý vnímať, ako chce.

Debatoval si s ním o tom?

Nebol čas. Ja som už v minulosti mal dve ponuky a odmietol som ich. Necítil som sa na to. Potreboval som byť asistentom o niečo dlhšie, spoznať viac a viac. Nasávať hlavne pozitíva. Rozmýšľal som však inak. Prečo by som to nemal vziať? Prečo by som to družstvo mal prenechať niekomu, kto s nimi nebol vôbec. Kto ich pozná menej ako ja.

Nebol čas. Vedenie federácie sa po neúspešnej predkvalifikácii rozhodlo Mira odvolať a o dva dni na to už začínal v Poprade turnaj Svetovej ligy. Aj to asi boli faktory, ktoré rozhodovali. Doslova a do písmena by ma sralo, keby to družstvo viedol niekto, kto hráčov detailne nepozná. Mne to zverili pôvodne iba na tri turnaje Svetovej ligy a kvalifikačný turnaj. Teraz sme spoluprácu predĺžili o ME.

Vyradil si nahrávača Palguta a smečiara Halandu.

Tesné rozdiely. Je dobré, že stúpa na niektorých postoch konkurencia. Pôvodne sme vyradili blokára Ludhu, nechali sme na tej pozícii Krajčoviča pre lepší útok. Šimon sa zranil a Marek sa vracia. Získame na bloku a na podaní. Rozdiely medzi nominovanými a tými, čo ostali doma, sú minimálne. Tak sme rozhodli. Nomináciu ovplyvňuje aj systém hry, ktorý by sme chceli hrať.

Kriško.

Neviem povedať konkrétnosti. Osobné dôvody. Do toho sa nikdy nebudem miešať, verím, že si ich vyrieši a bude znovu platný hráč.

Prišiel si z noci na ráno a veľmi rýchlo sa zmenili priority družstva. Predtým sme o žiadnych nepočuli. Nie je to dajaký chaos? Prezraď, boli nejaké vyhlásené pred začiatkom sezóny?

Neviem. Na to, či nejaké boli, by si sa musel opýtať kolegu Palguta, ja som nastúpil k družstvu o týždeň neskôr, lebo sme hrali v Grécku ešte baráž.

A keď si teda došiel, tak k tebe neprenikli. A potom sa zmenili. Kto ich vyriekne, kto ich plánuje, kto ich potom mení?

Po predkvalifikácii začala Svetová liga. Rýchlo za sebou idúce tri turnaje, krátka prestávka a turnaj o MS v Belgicku. ME. Tak mi povedz, dá sa to zvládnuť?

Mne je to jasné, ale ja sa pýtam na princípy. Priority. Kto ich odprezentuje? Kto ich schváli? Kto aj tie teoreticky neexistujúce zmení? V akom momente? V súčasnosti je to jednoducho bordel. Ešte aj v tvojom vyjadrení bol silný dôraz na cieľ hrať final four Svetovej ligy v Austrálii. Výsledky pomaly padali a zrazu cieľ pobiť sa o MS zmizol, priestor na hranie dostali mladí. Vyvstal nový dôležitý cieľ a nová priorita - ME v Poľsku.

Pozri sa. Dostal som zrazu do rúk nejaké bremeno, záťaž. A aby som ho dokázal uniesť, v tom sú samozrejme so mnou hlavne hráči, tak máme tu Slovensko, obmedzený počet kvalitných hráčov. Povedzme desať. Môžu to vydržať? Paták prišiel tebárs týždeň pred prvou akciou. Ideme do plných vo všetkých troch súťažiach? Neskončí to tak, že na konci ME budeme mať plno zranených a neodohrajú si následne svoju ligu? Má to zmysel? No nemá.

Boco opakujem, všetko je odborne jasné, ale prečo to nie je nalinkované na začiatku. Ja skrátka nerozumiem, že v tak krátkom období pôsobenia národného družstva sa radikálne menia priority. Mimochodom, a to je stará pesnička s trénermi, ktorí nepôsobia v sezóne na Slovensku. Tých hráčov je viac ako desať, samozrejme nepatria všetci do top levelu, ale Zanini, Gulinelli, Chrtiansky a teraz ani Ty ich nepoznáte. Nemáte dostatočný prehľad.

Tú zmenu plánov som vyhlásil ja. Z dôvodov, ktoré spomínam. Keď som videl, v akom stave sme skončili hneď na prvej akcii, čo museli kondičný tréner s fyzioterapeutom s hráčmi robiť, bol som zhrozený. Snažili sme sa obvolať všetky federácie, idúce do druhej fázy bitky o MS, aby sa zmenil termín.

Hm, to je logistická zmena, nie odborná. Jednoducho si myslím, že pre Slovensko má byť vrcholným podujatím účasť a výsledok na ME.

Prvým nahrávačom bude Zaťko?

Áno.

Kubš bude na smeči? Nie.

Je jasná dohoda, že v reprezentácii bude na liberovi.

Prvý korektor.

Tak jasného nemáme. Traja vyrovnaní.

Disciplína.

Nemáme žiadne problémy. Všetko funguje ako má.

Pýtam sa skôr na poriadok na ihrisku, na hernú disciplínu.

Dostávame sa pomaličky k zlepšeniam. Blížime sa k štandardu. Za tie tri mesiace sme sa teda dosť nakričali, až neúnosne. Priznám sa, že už nikdy tak reagovať nebudem.

Káral ťa niekto? (pozn.www expresívne výrazy v TV prenose len tak hučali)

Absolútne nie. Skáral som sa sám. Nebol som sám sebou. Povedal som si, už nikdy viac.

Váž slováááá.

Prečítali sme si, že formu chceš vyladiť presne na ME. Argumentoval si tým, že sa viackrát stalo, že na vrcholnú akciu družstvo pripravené dobre nebolo. Môžem povedať, že vyladenie je jedna z najťažších vecí trénerského remesla. Ako to urobíte? Ako hráč o tom nemáš ani páru, lebo sa to k tebe od trénera nemalo prečo a ako dostať. Tú skúsenosť nemáš logicky odkiaľ vziať. Len pocitovo. Hráč skrátka niekam kráča a niekam dôjde. Dobre a presne vyladiť je podľa mňa najväčšie umenie.

Vyladíme. Bodka. Pred ME toto nemôžem detailne rozobrať.

Česi nás vždy bíjavali, ale mali sme pred časom dobré obdobie, keď sme ich celkom hravo porážali. Naposledy nás však v Svetovej lige v Holandsku vyprášili 3:0. Čo očakávaš v úvode ME? Čo zaváži?

Kvalitu, ktorú majú Česi, máme dnes aj my. Bude to ťažké, prevahu získa ten, kto dokáže svoje schopnosti viac predať. Podrobnosti teraz do textu nedáme. Veď aj oni čítajú.

Už sme sa toho dotkli. Rád by som ale poznal tvoj názor. Špičkoví volejbalisti nemajú takmer žiaden oddych. Sedem mesiacov liga a okamžite 4 - 5 mesačný blok reprezentačných povinností. To je stupídne. Odnesie si to podľa mňa onedlho práve turnaj ME. Bude to akcia druhej ligy. Čo sa dá urobiť?

Absolútne nič. Tie kreslá, ktoré riadia volejbal na medzinárodnej úrovni, sú prevažne biznismani a tým ide o iné.

Kolegiálne tlaky neexistujú?
Ale áno, my sme o tomto nedávno debatovali s Heynenom (pozn www. Belgičan, ktorý momentálne vedie reprezentáciu), názory sú zhodné, nič sa však zrejme neudeje a to má Belgicko v rámci CEV svoju silu. Vravíme spoločne, že ak sa toto nezmení, volejbal pôjde do prdele. Trend je zlý.

Cieľ na Európe?

Postup zo skupiny. To je minimálny cieľ.

Vďaka za rozhovor. Šťastnú cestu a veľa štastia.

Pridali sme dve fotografie. Čo uloví Kravárik na ME?
Zažije Kravárik ako tréner niečo podobné, ako na druhej fotografii?

Ivan Husár pre www.

ulovokosial

   

Stránka 1 z 15

<<ZačiatokDozadu12345678910DopreduKoniec>>