S Petrom Šafářom - exkluzívne pre www

Petr Šafář – bývalý reprezentačný tréner Slovenska v beachvolejbale.

Ročník 1957, Pedagogická fakulta, telesná výchova – branná výchova, aktívny hráč volejbalu do roku 1997, potom už iba beachvolejbal.
V roku 2000 sme spolu s trénerom Milanom Džavoronkom urobili koncept rozvoja beachvolejbalu v Čechách. Po piatich rokoch mi Volejbalový zväz  Českej republiky  už neponúkol celoročnú prácu a tak som sa pobral na Slovensko.
Bol som oslovený v roku 2005 Mišou, vtedy Kleskeňovou, teraz Cibulovou, či by som nešiel pomôcť s oživením beachvolejbalu. Na Slovensku sa chystal nový projekt.

Aké bolo zadanie federácie a na ako dlho bola dohodnutá spolupráca ?
Oživiť beach, jednak po trénerskej stránke, jednak urobiť koncepciu výchovy mládeže, pomáhať pri organizácii turnajov, pretože práve v tejto oblasti som mal veľké skúsenosti. Dva challengerové turnaje svetovej, resp. európskej série,  bol som pri beachvolejbale v Čechách od jeho samotného zrodu, zhruba dvadsať rokov.
Pri prvých kontaktoch so zástupcami federácie, p. Cibulovou a p. Singerom som sa dostal k informácii, že uvažujú o kúpe prenosných tribún z Rakúska, vycítil som, že chcú poznať názor na to, či by sa malo postupovať cestou ako v Čechách, t.j. vytvorenie klubov, ktoré už majú svoje areály na beach, eventuálne si ich plánujú postaviť, alebo cestou, ja som jej hovoril rýchlejšia, ale komerčne zaujímavejšia, t.j. mať svoj štadión, ktorý sa bude voziť po Slovensku a na ňom sa bude poriadať beachvolejbalová akcia. Táto myšlienka po čase vyústila do Elite tour mužov a žien. Myslím si, že cesta bola správna, ale k tomu bolo nutné podporovať beachvolejbalovú aktivitu v regiónoch, výber talentov, utvorenie mládežníckych súťaží, ktoré sú podmienkou na ďalší rozvoj. Najťažšia úloha bola vyriešiť prácu s existujúcou seniorskou reprezentáciou. Bola to hlavne dvojica Dvorský s Litvom, plus niekoľko ženských mien, o ktorých som detailný prehľad vtedy nemal.

Ako to fungovalo v Čechách?
V Čechách vznikli kurty v Brne, v Slavkove, na Máchovom jazere a potom už rástli ako huby po daždi. My promotéri sme sa časom museli do krvi hádať, kto bude mať turnaj majstrovstiev republiky. Sami sme zháňali sponzorov a každý sa predháňal v kvalite ponúkaných podmienok, aby turnaj dostal. Až potom prišiel projekt Tondy Lébla (predseda Českého volejbalového zväzu) a Sportbohemie, (podobná marketingová firma ako Šport progress), ktorý zakúpili práva, dohodli sa s klubmi na rozdelení reklamnej plochy 50:50. Sportbohemia zaplatila celú réžiu každej akcie. Lébl to dostal do televízie.
Klub dostal sto tisíc na turnaj, zaplatené prémie pre hráčov, plus dostal reklamnú plochu  a možnosť dostať tak svojich partnerov do televízie. Z profitu sme mohli v pohode podporovať mládež.
V úvode som vravel, že iný smer rozvoja beachu na Slovensku sa mi pozdával, súhlasil som s kúpou tribúny, čo znamenalo robiť beach na námestiach. Tento šport sa evidentne vo svete vzmáhal, žiadna ekonomická kríza nebola, bolo to rýchle. Slovenská strana sa tvárila, že peniaze nie sú problém. Preto som odobril verziu s Elite, atď.

Aký dlhý bol  kontrakt? 
Tri roky, plus opcia. 

Stanovilo vedenie federácie aj nejaké výkonnostné ciele pre reprezentačné dvojice?
Nechcem sa príliš motať po tenkom ľade, ktorým sú financie, ale mám jednu poznámku, bol som zahraničný tréner, ktorý odchádza zo svojej vlasti trénovať niekam inam. Mal som nejaké požiadavky, ktoré neboli naplnené, ale boli zohľadnené, čo v tej dobe bolo určite fér, bolo mi to postavené ako manažérska zmluva, t.j., že za výsledky, ktoré boli tabuľkovo ocenené, určité umiestnenia na ME, MS mládeže, budú prémie. Tým pádom boli v zmluve stanovené výkonnostné ciele. To bol aj dôvod, že sme si „plácli“, lebo som cítil, že ak uspejeme, tak mi ten výsledok dorovná to, čo som chcel dostať v základnom plate.

Aké to teda boli ciele ?
Je to jednoduché, obchodná zmluva skončila, nemám problém to zverejniť. Samozrejme najviac bolo za medailu, ktorú sme nezískali, ale napríklad
500 Euro za siedme miesto a 400 za deviate.

Takže prezradíš čitateľom aj plat ?
Neviem ….. nie, nechcel by som.

Dobre bez ohľadu na financie.
Musím dodať, že všetko, čo v tejto zmluve bolo, bolo aj naplnené, zo strany federácie. Mám však k tomu pripomienku. Ciele boli podľa mňa nastavené adekvátne, ale tým, že neboli vytvorené tréningové podmienky, tak mi, de facto, bolo bránené, aby sme mohli tieto ciele splniť. V tom vidím najväčší rozpor v oblasti financií.

Čím ťa lákali a  verbovali na Slovensko? Aké boli teda sľuby vo všeobecnosti? Nie finančné, ale tie, ktoré sa týkali práce, rozvoja, budovania?
Výstižné. Lákali. Prvé, čo ma oslovilo, bola šanca  mať absolútny prístup k hráčom, ktorí sa pripravujú v strediskách centralizovanej prípravy v Nitre (dievčatá) a Trenčíne (chlapci), z ktorých si po dohode, opakujem po dohode s trénermi, tak, aby to nezasahovalo do ich plánov a prípravy k dôležitým vrcholným akciám ich (halových) družstiev, budem môcť vyberať a pracovať s povedzme „odpadlíkmi“, hráčmi a hráčkami, ktorí sa nehodili do ich koncepcie. To bol jeden zo zlomov, ktorý ovplyvnil moje štrnásťdňové obdobie, ktoré som na rozhodnutie o prijatí ponuky dostal. Toto sme chceli v Čechách s kolegom Džavoronkom dosiahnuť a nepodarilo sa nám to.
Služobné auto, byt v Bratislave, dvoch asistentov.
Prvý rok práce na Slovensku bolo úplné sci-fi. Na prvej návšteve Trenčína som objasnil  trénerovi Bellovi moju koncepciu, trenéra Bellu to aj oslovilo. Prvý problém, ktorý som mal zavetriť bol, že som si v roku  2006 musel operatívne pred ME juniorov v Bratislave vybrať vášho Reháka (VKP) a zachraňovali sme situáciu, hoci šestkoví chlapci mali najbližšiu akciu až o rok. Už vtedy som mal predvídať, že nie všetko bude fungovať tak, ako sme sa čerstvo dohodli. Čo vyzeralo v prvej fáze ako výhoda, sa veľmi rýchlo obrátilo proti mne.

Tesne pred tvojim príchodom som ponúkol Singerovi spoluprácu VKP – SVF s tým, že by sme radi vytvorili v klube beachovu sekciu, kde by neboli žiadni odpadlíci šestkového volejbalu, ale hráči špecialisti, nové deti …, resp. úspešní šestkoví hráči, ktorých, ak by mali tí hráči záujem, na tri mesiace požičiam na beach.  Singer, ktorý bol najskôr nadšený, so mnou už o tom nikdy nedebatoval a prvé, čo v spolupráci spravil bolo, že nahováral poza chrbát VKP Reháka na beach a ten sa aj v tréningu objavil, úplne bez súhlasu klubu. Po ME mal tri mesiace vážne zdravotné problémy s ramenom. Takmer pol roka bol vyradený.
Pretože Singera veľmi dobre poznám, v súvislosti s tým sa pýtam, kto bol nositeľom tých sľubov, tých „námluv“. Singer, alebo Cibulová?
Prvý kontakt bol určite s Mišou. Ona začala na federácii pracovať pre potreby beachu. Prvé rozhovory boli na konci roka 2005. Pol roka pred tým nešťastným obdobím roku 2006, keď sa v Bratislave organizovali ME.
Na začiatku debát sme jednoznačne vyhodnotili, že plánované ME budú vhodnou štartovacou métou pre popularizáciu beachvolejbalu na Slovensku. Novozvolený prezident SVF Halanda mal byť podľa informácie od Kleskeňovej beachu naklonený. Absolvoval som dvojhodinový rozhovor so Singerom, na ktorom sme debatovali o mojich predstavách, potom prišla oficiálna ponuka a 4.januára 2006 sme podpisovali.

Začali sme riešiť ME, pre mňa bolo po pár mesiacoch nepochopiteľné, že reprezentačný tréner nemal do poslednej chvíle šancu vedieť, či mi toho, alebo onoho hráča tréner Dvoran (vtedy tréner juniorov Slovenska) pustí, alebo nie. Rovnako napríklad aj VKP. Od Teba som vedel, že mi za istých podmienok Reháka uvoľníte. 

Jasné, takto vlastne vznikla tesne pred ME aj Dudíková, ktorá sa stala reprezentantkou z noci na ráno.
Reagoval som tým, že som oficiálne prehlásil, že predsa nemôžem v tejto chvíli niesť zodpovednosť za výsledky, ktoré sa na ME dosiahnu. Tam vznikol prvý náznak akejsi nedôvery Halandu v moju osobu. Na porade mi povedali, že ME musia skončiť so ziskom, alebo minimálne na nule.
To bolo absurdné, pod to sa tu podpisujem, pretože ak by som ja mal k dispozícii Hviezdoslavovo námestie so všetkými reklamnými plochami, neexistuje, aby sa na tejto akcii prerobilo, ako nám tvrdili, t.j., že Šport progress to nevie , dodnes tvrdím, že možno vedia poriešiť futbal, ale beach a volejbal robiť nevedia. Toto ME skončilo stratou a zo športového hľadiska mi bolo vytknuté, že sme neuspeli.
To bola kauza, ktorá sa neskôr v podstate otočila v prospech beachvolejbalu.