S Petrom Šafářom - II.časť

Kedy prišli nejaké prvé pozitívne plody práce?
V roku 2007 skončila nadvláda tých akože beachových hráčov, začali sa presadzovať špecialisti.

Na federácii je podľa mňa vo veľmi zlom stave reprezentačná rada mužov a žien, hlavne mužská nie je kompetentný orgán, tak sa pýtam, kto ti velil, kto ťa kontroloval, komu si sa mal zodpovedať za prácu. Z hľadiska odbornosti. Najnovší športový riaditeľ Prokeš je podľa mňa diletant, aj s ním si niečo riešil?

To, o čom sme sa bavili, boli určité koncepčné noty. Zásada, na ktorej sme sa s Kleskeňovou a Singerom dohodli bola, že ja budem dávať návrhy na sezónu, s tým, že môj prvý nadriadený je generálna sekretárka beachovej asociácie (SBVA) p. Kleskeňová. Následne sa veci budú riešiť na výkonnom výbore asociácie (VV SBVA), pretože aj v zmluve som mal, že za prácu som zodpovedný VV SBVA. Jednou z mojich podmienok práce bolo, že musí byť utvorená trénerská rada beachvolejbalu, ktorej budem ja predsedať, budú v nej moji asistenti, bude tam Singer za federáciu a budú tam prizývaní ľudia, ktorí mali do tej doby aké také skúsenosti s trénovaním beachu.
Toto začalo fungovať a prestalo zhruba za rok. Výkonný výbor fungoval solídne v rokoch 2006 a  2007, ale akékoľvek návrhy, ktoré z neho vychádzali smerom k federácii, boli zmietnuté zo stola. Problémov sa kopilo veľmi veľa. Podpísala sa zmluva s Mikasou, ale lopty nám neboli schopní dať načas. Neuviedol sa do praxe systém ciest trénerov na šampionáty. V roku 2007 som cestoval na MS do Myslowíc (POL), dostal som namiesto oficiálnych diét štyri eurá vreckového. Divím sa, že sa nesmeješ.

Aj by som sa smial, ale nie je treba.
Mne nešlo o to, aby som dostal 45 €, aby som mohol ísť na pivo, ale keď to tak má byť …
Sadol som do služobného Duccata, naložil som hráčov a hráčky, prevzal som za ne zodpovednosť. Neviem, či úplne legálne, ak by sa niečo stalo, asi by som šiel do basy. Nechceli sme si sťažovať, lebo sa všetko rozbiehalo.

Ako to bolo s plánom zimnej prípravy? Čo ti v tomto smere nasľubovali? Hala, kondičný tréner …?
Hala mala byť do dvoch rokov v Nitre. Ostatné veci boli odsúhlasené v pätici Velecký, Kleskeňová, Halanda, Singer a ja. Jasne sme si povedali, čo chceme. Vybudujeme základ a potom sa musí ísť v zime aj do haly.
Po čase som cítil podobný problém, ako v Čechách. Účasť na ME má jedna dvojica vždy istú. My sme v Čechách urobili s Džavoronkom dvanásť medailí. Po odchode na Slovensko som vedel, že za našimi úspechmi v Čechách je aj finančný prínos pre zväz. Na Slovensku mi sám Singer na začiatku odkryl karty, keď mi zdôrazňoval, že aj tu je tu podobné. Za každý dobrý výsledok na ME, MS dostaneme body a tým pádom aj peniaze. Nikoho na ministerstve školstva nezaujíma, či to dosiahol šestkový, alebo beachový volejbal. Obe federácie sa chovali podobne. Chválili sa, že cez beach získali nejaké peniaze, ale zároveň tie prostriedky späť do beachu netiekli. Peniaze prišli v spoločnom balíku a do beachu šlo podľa mňa neadekvátne málo. Preto zrejme z haly v Nitre nebolo nič.

Asociácia ale predsa mala svoj rozpočet. Dostal si ako reprezentačný tréner nejaký balík, s ktorým si mohol narábať?    
Nikdy sme nevedeli, koľko budeme mať. Nikdy.

V minulom roku som do beachu trošku nahliadol, mám dojem, že turnaje Elite v Spišskej Novej Vsi, na Zelenej vode pri Novom Meste mali solídnu úroveň. Marketingovo aj volejbalovo. Sú to pekné akcie. V Žiline to vraj bolo trochu horšie a katastrofa to bola v Malackách. Prvý rok bolo fiasko v Prešove, vlani na Zlatých pieskoch v Bratislave totálny nezáujem divákov. Povedzme ale, že je to produkt, ktorý by Šport progress predať mohol, ktorý by mohol ísť do televízie, len si myslím, či to nie je len čerešnička na torte, v podmienkach Slovenska príliš luxusná vec, pretože vieme, že do organizácie jedného turnaja idú veľké peniaze. Nezdá sa mi to. V Čechách predsa takéto honosné produkty nemáte. Vieš povedať, koľko stála Elite?
Jedna Elite okolo 15 000 Euro. O túto tour som sa prestal zaujímať od okamihu, keď mi bolo doporučené ľuďmi od Šport progressu, aby som sa do toho neplietol, pretože tomu nerozumiem. Ja som vo svojej dobrej viere chcel všetkým radiť, čo som v úvode naznačil, že som ponúkol akési svoje portfólio znalostí sveta beachvolejbalu a stojím si za tým, pretože som pár turnajov v Čechách spoluorganizoval. Ak by nebolo partie nadšencov vo VV SBVA okolo Miši Kleskeňovej, tak by tie turnaje Elite ani neboli. Partia, ktorá prišla zo Šport progressu, si za peniaze federácie a sponzorov prišla užívať krásny víkend v hoteli.

To sú tí, ktorí stavajú tribúny, stavajú bannery, vozia piesok …?

Nie, nie. To bolo päť, šesť ľudí, ktorých funkcie na Elite som nikdy nepochopil, velila im istá osoba, Maja, ktorá sa snažila veci pomôcť, ale bola v situácii, že jej nadriadení z Šport progressu niektoré návrhy stopli.

Taká skupina bola napríklad aj t.r. na Zelenej vode?
Nie. Elite mala dve etapy. Pred rokom 2009 a potom. To dobre dokresľuje situáciu. Nám sa po roku práce ozaj začalo dariť, obsadzovali sme 9. – 12. pozície, aj keď sa hovorilo, že je to málo. Elite fungovala.
Prezident SBVA Velecký naznačoval, aby sme sa odtrhli od Šport progressu. Na tieto rokovania chodil Velecký osamotený, resp. nikto iný z VV SBVA tam nebol a na federácii nám vytýkali, že sme idioti. Že sa chceme odtrhnúť. Ten krok odtrhnutia (pozn. vlani SBVA vypovedala zmluvu so Šport progressom a poslednú Elite tour riešila sama) od marketingovej firmy sa mne osobne páčil, mali sme s Mišou informácie od Veleckého, že peniaze nebudú problém.
Za argumentmi Veleckého stojím, ale bolo to dosť neskoro a bola veľmi zlá doba. Začala kríza a z počutia, lebo som pri tom nebol viem, že Šport progres mal na rok 2009 nakontrahovaných veľmi málo peňazí a že aj tak nič nedostaneme.

Predtým dali? Priamo vám? Z ich účtu?
Dali, cez federáciu, tak ako to bolo pravdepodobne zmluvne dohodnuté medzi marketingovou agentúrou a SVF.

Velecký to podľa mňa chcel a spravil preto, lebo SBVA nevlastnila práva, nemohola mať svoje reklamné panely, možnosť jednať s televíziou.
Udialo sa to niekedy v marci, dosť neskoro, všetko padlo na bedrá Miši Kleskeňovej a za tri mesiace zorganizovala takmer sama Elite tour, ktorá vyzerala celkom slušne. Ak by k tomuto kroku došlo hneď po predchádzajúcej sezóne, asi by to bolo šikovnejšie. Chcem dodať, že my sme sami poukázali na to, že je kríza, že to bude ťažké a že je dôležitejšie udržať reprezentáciu, mládežnícke súťaže a Elite urobiť skromnejšie. Nový partner O2 ale nechcel vraj ani počuť, že to bude bez tribún. Elite musela byť, náklady ostali rovnaké, ale ďalší sponzori sa už zohnať nestihli.

Velecký sa Ťa v lete 2008 roku zastal, keď už vedenie SVF váhalo, či ostaneš, alebo nie. Či sa predĺži zmluva. Teraz už tak neurobil? V minulom roku sa prvýkrát vážne začala zimná príprava šiestich dievčat, to už aj prinieslo aké také ovocie.
Martin Velecký podľa mňa obetoval beachu dosť. Už aj pred mojim príchodom. Každý rok sa jeho záujem stupňoval. V roku 2008 na MS v Brightone bol fantastický zápas chlapcov (Hukel, Krajčík) proti Brazílcom. Nadšenie, eufória, telefonát Halandovi predo mnou, porazili sme, vyje---i sme Brazílcov, toto je to, prečo tu Šaf  robil, s touto dvojicou musíme niečo urobiť. Áno, áno.
Pripravili sme plán, základné zaistenie na úrovni šestkových hráčov.

Môj názor na to však v prípade tejto dvojice je ten, že je to náhodička. Jedného hráča z tejto dvojice neberiem vážne, samozrejme je to trochu iné na piesku, ako v hale, ale každopádne považujem vznik tejto dvojice za nekoncepčný. Šestkových mladých šikovných hráčov je veľmi veľa. Niektorí Nitrania, hráči VKP, ďalej Paták a pod. sú aj na piesku výborní. Mne tam chýba fakt, že za tri roky nevznikla ani jedna špecializovaná dobrá, stabilná dvojica chlapcov, ktorú ťažko niekto na Slovensku porazí. Dlho tak bolo aj u dievčat.
Skúsim vysvetliť. Jedno zo zadaní, ktoré mi pán Singer predostrel a asi si na to nechce rozpamätať bolo, aby som sa na jar 2006 pozrel na dve dievčatá, ktoré odmietli reprezentovať Slovensko v halovom volejbale, Repáková, Tomašeková.
Prvá spomínaná sa mi veľmi pozdávala, začali sme spolu trénovať. Na ME sme sedeli vo VIP zóne na námestí, sľúbili sme si spoločnú prácu smer OH v Londýne. Všetci nás vysmiali. To mal byť akýsi začiatok u seniorov. U chlapcov mi bola predstavená dvojica Litva, Dvorský, neskôr Litva, Mračko.

(pozn. Vždy som Singerovi vravel, že ak prídu na piesok opití Nemec s Kardošom, tak im tie jeho vysnívané dvojice nedajú 15 bodov)



Ani oni však nešli cestou špecializácie, aj oni „museli“ hrať šestky, aby sa uživili volejbalom. Dnes nemajú tú kvalitu, aby mali šancu na Londýn.
V čase spoločnej práce to malo vzostupnú tendenciu.

Prečo skončila tá práca?
Dievčatá prestali normálne trénovať.

Prečo?
Dostali podporu od federácie, začali jazdiť Európsku tour, federácia im to platila, nastavili sme motivačnú stránku veci. Túto situáciu ale využila mužská dvojica Mračko, Litva. Zneužili to. Nechcem rozoberať podrobnosti, ale nechovali sa profesionálne. Dievčatá mali výsledky, oni žiadne. Po zhruba roku praskla medzi dievčatami a federáciu nezmyselná bublina. Dievčatá chceli hrať ďalej, Danica mala písomne z klubu povolenie hrať beach do konca augusta, ale Gabika Tomašeková to nemala. Musela ísť do prípravy vo Viedni a nemohla odísť na ME do Haagu, ktoré už boli zaplatené. Tu sa musím federácie zastať, ja sám som okamžite presadzoval koniec dvojice Mračko, Litva. Naivne som si myslel, že sa ušetrí a bude na mládež.
Dvojicu Tomašeková, Repáková nikdo z VV SBVA , teda ženskú seniorskú  zložku, nezrušil a oni si za svoj ďalší rok uhrali postupy do hlavných súťaží ME!

Pre www.volejbal.sk sa zhovára Ivan Husár                  Tretia časť - v sobotu!!!

Diskutujte k problematike beachvolejbalu.

S Petrom Šafářom - I.časť