S Filipom Gavendom

január 2013 - Nitra

Je to sila vlastného chcenia,ktorá rozhoduje o úspechu...

Slovensko opäť objavilo nový talent v podobe Filipa Gavendu.

Čerstvo 17-ročný mladík sa narodil v Považskej Bystrici, no od narodenia býva v Púchove, kde urobil aj prvé kroky k svojej volejbalovej kariére. Hrával za Nitru, je kmeňovým hráčom Volley Teamu UNICEF Bratislava a v súčasnosti pôsobí v COP Trenčín.

“Sme tam sústredení mladí hráči a makáme na sebe dvakrát denne, “ tvrdí študent trenčianskeho gymnázia, ktorý má staršieho brata a pred sebou viac ako sľubnú volejbalovú budúcnosť. Slovensko opäť objavilo nový talent v podobe Filipa Gavendu.

„Prečo hrám volejbal?..Pretože je neuveriteľné, že práve tvoj bod ho môže otočiť - rozhodnúť... z tvojho bodu sa nikdy netešíš sám, ale vždy je vás viac... pretože za každú dobrú akciu dostaneš potlesk... pretože na ihrisku sú vždy ľudia, ktorí ťa podržia... PRETOŽE JE TO NAJKRAJŠIA HRA NA SVETE! “

Prednedávnom bojoval Filip v kvalifikácii na majstrovstvách Európy kadetov, ktoré sa budú konať v Srbsku, Bosne a Hercegovine. Kvalifikačné turnaje prebiehali od 3. do 7. januára 2013 v Nitre proti Poliakom, Bulharom, Portugalcom, Izraelčanom a Angličanom. Žiaľ, našim chlapcom sa nepodarilo postúpiť, aj keď to mali na dosah, prehrali v tajbrejkoch proti volejbalovým veľmociam - Bulharsku a Poľsku.

Za svoje výkony sa však reprezentanti hanbiť nemusia. Tento 198-centimetrový smečiar sa presadil vo všetkých zápasoch a Slovensko môže byť naňho právom hrdé.

Druhý, po kapitánovi Šimonovi Krajčovičovi najviac bodujúci hráč, opora družstva, miláčik publika, sympatický mladík - to je len pár z prívlastkov, ktorými disponuje Filip.

Odmalička hrával futbal, no po čase sa dostal k volejbalu. „Vedel som, že sa s ním budem dlho ľúbiť, naša láska stále trvá a bude trvať, pretože ma tento šport napĺňa,“ vraví rodák z Púchova.

To bol krátky profil mladého a charizmatického volejbalistu, ktorý mi ochotne poskytol rozhovor.

Aké boli tvoje volejbalové začiatky, musel si na sebe pracovať alebo sa v tebe skrýval talent?

„Moje začiatky neboli ťažké, lebo vtedajší môj prvý tréner pán Jurovčík videl vo mne talent a mne sa to páčilo, ako na mňa tlačil, aby som makal. Vravel mi, že niečo zo mňa môže byť, a tak som sa snažil a  chodil som niekedy aj na dva tréningy denne. Prišiel som zo školy, zahodil tašku do kúta, zobral halovky, tričko a šiel som sa hrať s loptou. Talent je málo, za všetkým je veľká drina, ktorú musí športovec pretrpieť, aby bol najlepší, no moja kariéra je ešte maličká, dúfam, že sa niekedy bude dať rozprávať o tom, ako som sa vypracoval na takú formu.“

Máš okrem volejbalu aj iné aktivity a záľuby?

„Táto aktivita je fajn. V trenčianskom internáte radi hrávame ping-pong alebo chodíme makať do „posilky“ … No a jasné, že dievčatá, bez nich to nejde.“

Myslíš si , že v dnešnej dobe sa dostáva šport do popredia alebo skôr narastá počet mladých, ktorí trávia svoj voľný čas pri internete či pred televíziou?

„Kedy ako, každý rok je iný. Vždy sa dostáva do popredia čosi iné. Postupne by sa to mohlo zlepšovať, lebo keď príde dieťa zo školy a sadne si za PC, tak by mu mal každý správny rodič povedať, že má ísť von, alebo by ho mal dať na nejaký šport. Môj malý bratranec hrá futbal, a keď sa bol pozrieť na môj zápas, tak ho to veľmi nadchlo a možno ho to pochytí. Bol by som veľmi rád, pretože by som ho v tom mohol podporovať,“ dopĺňa tento sympatický mladík. „Vybrali ma do januárovej kvalifikácie, ktorá nám, bohužiaľ, nevyšla. Hosťovanie v Trenčíne mám do 30. 4. 2013, tak uvidíme, čo potom.“

Opíš nám, ako prebiehala vaša „púť“ kvalifikáciou.

„Kvalifikácia bola pre nás stavaná tak, aby sme hrali od najslabšieho súpera po najsilnejšieho. Taká bola aj naša forma, mala gradovať a postupne sme sa mali zaklimatizovať do prostredia haly. Prvé tri zápasy sme mali za povinnosť vyhrať, keď sme chceli postúpiť, a neskôr sme vedeli, že to bude buď–alebo. Poliaci a Bulhari boli favoritmi, to, že si s nimi môžeme zahrať vyrovnanú partiu, sa v niektorých momentoch potvrdilo . Boli sme lepší, no šťastie nám neprialo. S Bulharmi sme prehrali rozdielom dvoch bodov (súčet lôpt bol 110:108). Našou poslednou možnosťou na postup bola výhra nad suverénnymi Poliakmi (v konečnom hodnotení im vedeli zobrať sety iba slovenskí reprezentanti), no taktiež rozhodol až tajbrejk v ich prospech. V 5. sete sa ukázali skúsenosti a odohrané kvalitné zápasy, bojovali sme síce, ako sme mohli, no na postup to nestačilo. Zápas s Poľskom bol asi najlepším a pre diváka najkrajším, lebo to bol pekný volejbal z oboch strán, i keď sme sa nevyhli takým školáckym chybám,“ opisuje smečiar z Trenčína.

Bola táto kvalifikácia náročnejšia fyzicky alebo psychicky?

„Turnaj bol náročnejší po psychickej stránke. Na fyzičke sme pracovali od leta 2012, veľmi tvrdo sme sa pripravovali a dreli, niekedy aj plakali od vyčerpania. Kondične sme boli dobre pripravení. Jednoznačne rozhodla psychika jednotlivých hráčov.“

Mnohí si možno uvedomia, že chcú začať s niečím, čo im prinesie tú pomyselnú „slávu a popularitu“. Za všetkým však stojí neskutočná drina, viera v úspech, prekážky, ktoré vám stoja v ceste...

Je však dobré poznať svoj cieľ, správne zvoliť cestu...
Vedieť, kam kráčam, byť trpezlivý, pracovitý a húževnatý. Nevzdávať sa, prekonávať prekážky, žiť a na konci cesty si povedať - stálo to za to!

Bianka Jevičová, Ševčenkova 30, Humenné

Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Komenského 4, Humenné

+421577753826, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.