Prihlásenie
Drahý Lubor - január
Drahý Lubor,
Teraz vyšlo napísanie listu na Nový rok. Chcem Ti popriať veľa zdravia, veľa šťastia. Všetko, čo sa na Nový rok praje, prajem aj ja Tebe.
O pár dní sa začína v mojich rodných Tatrách kvalifikačný turnaj na MS. Z každej strany sa dozvedáme, že generácia dozrela a zaslúži si konečne postup. Je dobré pre šport a volejbal zvlášť, aby muži postúpili. Tá predchádzajúca garnitúra, ktorej postup ušiel o jeden jediný set na turnaji v Prešove proti Bulharom, si tiež postup zaslúžila. Podmienky na prácu, ktoré mala tá predchádzajúca skvadra, boli neporovnateľne odlišné. Oveľa horšie. Nebyť príchodu Zaniniho, sme v podmienkach tam, kde sme boli desať rokov dozadu. On vás, hlavne darmožráča Singera, zobudil. Prebral vás k štandardu. Vraj na vás Zanini neskutočne tlačil, aby bolo všetko tip, top. Ako má byť. Aká je norma. Vraj riadne zúril, keď ste nerobili, ako máte. Povráva sa, že ste ho už mali plné zuby a zase ste chceli a vyžadovali pokojíček. Jeho keci o návrate domov kvôli rodine ...
Tak či tak, v januári by sa malo žať. Naša kvalifikačná skupina mohla byť určite aj ťažšia, ale hráme doma, čo sa ale nie vždy považuje za výhodu.
Doma bude hrať aj Tomáš Kmeť, ktorý v Poprade v žiackom družstve začínal. Pamätám si Vianočný turnaj v Poprade, kde boli "hlavné žiacke hviezdy" Kmeť a Maťo Sopko z Prešova. Žilinskí tréneri Kollárik s Mihálom dali na tomto "detskom" turnaji prvýkrát šancu desaťročnému Divišovi. Všetci sme sa rehotali. Mal 10 kg aj s teniskami, tréner Kollárik však vizionársky predpovedal: "Bude lepší ako Peťo." (pozn. brat Peter Diviš)
Kmeť je produkt prvej várky športového gymnázia v Trenčíne, športového projektu, ktorý s prvákmi okolo Kmeťa začal pracovať. V trínásťčlennej nominácii sú štyri kusy vychované v gymnáziu. Kmeť, Skladaný, Ogurčák a Bencz. Prví dvaja už prišli ako detské hviezdne stálice, tretieho naučili v zásade všetko na gymnáziu. Tradične okrem sily. Štvrtého naučil svet. Hral by pravdepodobne aj megatalent Šabo, keby ho nebol Singer nezmyselne predal ako tínedžera a tým ho zahubil.
Užšia nominácia reprezentantov je veľká zodpovednosť hlavného trénera. Širší káder, ten už dlhodobo býva Tvoj diktát. Rodinkársky a komerčne ladený. Všetci chápeme, že so štátnym produktom sa Ti lepšie neskôr obchoduje na trhu, keď má tovar punc kvality reprezentačnej značky.
Drahý Lubor, máš v systéme riadenia formálne vytvorenú reprezentačnú radu. Často si dávaš do nej trénerov, ktorí pracujú mimo Slovenska a nemajú prehľad o domácom dianí. Keď si sa Ty dostával, či nedostával do reprezentácie, zodpovední tréneri museli nominačné zoznamy tvrdo obhajovať. Na širokom odbornom javisku. Nominácia by mala prejsť širším fórom. Kompetenciu výberu by samozrejme nikto hlavnému trénerovi neuprel. Všetci tréneri, ktorí nastúpili na repre lavičku po tréneroch Kalnom a Přidalovi by sa zapotili, keby museli obhájiť v širšej - podotýkam širšej - nominácii niektorých hráčov, ktorí tam sú zaradení na úkor iných. Aj tréner Gulinenelli, aj asistent Kardoš, predtým Zanini, Boco Kravárik, konieckoncov aj Pišta Chrtiansky a ani Palgut (nie terajší) nie je výnimkou. Všetci títo tréneri o opodstatnení nominácie hráčov do reprezentácie mužov na pozície 10 - 16, event. až 22, nemajú ani ánung. Jednoducho ich nepoznajú. Nepoznajú ich dejiny, ich mládežnícku výkonnosť a hlavne vôbec nepoznajú iných kandidátov. Opodstatnene ich to ani nezaujíma. Nie sú agenti, živia sa v zahraničí vyhrávaním. Málokedy majú v klube kompetenciu doplniť si káder mladým Slovákom. Nezaujíma ich to.
Ak by mala Reprezentačná rada svoju vážnosť a zmysluplnosť, ak by športový riaditeľ federácie nebol diletant (v oblasti vrcholového športu), ak by v zákulisí nepoťahoval nitky najväčší lúser na vrcholový volejbal - marketér Singer, museli by tréneri skutočne obhájiť svoje zámery, či už aktuálne, alebo koncepčné.
Drahý Lubor, mená v užšom, ale hlavne širšom kádri reprezentácie na január 2014 sú vecou vkusu a pohľadu. Koľko trénerov, toľko názorov. To je v poriadku. Ani netušíš, ako ste nomináciami v širšom výbere, tými menami v ňom, na smiech. Na srandu mnohým hráčom, ich rodičom, ich trénerom, ich priateľom. Lubor, všetci sa tomu dlhodobo, rezignujúco smejú. Máš úzke prsia Lubor.
Nominácia do kádra mužov musí vždy sedieť ako riť na šerbeľ, bez ohľadu na vkus, pohľad a vecný názor. Hráč, ktorý sa objaví na akejkoľvek akcii mužskej reprezentácie, musí na to mať. Len si zalistujte v nomináciach za posledných, povedzme 6-7 rokov, koľko omylov ste tam vzali. Bez urážky čo len jediného chalana.
Dve mená ma v tom kádri na kvalifikáciu vyrušili. Jedno meno je meno hráča, ktorý ešte nedávno "osral" reprezentačný dres a zrejme právom bol z tímu vyradený. Drahý Lubor, Ty máš jedno šťastie, že na Slovensku neexistuje volejbalový novinár, ktorý by sa do toho oprel. Ktorý to vynesie. Ktorý to bude konštruktívne pranierovať. Vzhľadom k tomu, že zastávam názor, že aj reprezentant je slobodný človek a nemusí chcieť reprezentovať, ctím aj druhý mantinel, že si hráč nebude robiť z huby riť. Nedovolím mu špekulovať. Zastávam v klube VKP názor, že z kuchyne sa nič nevynáša, že si všetko vybavíme v rodine. Nikdy sa žiaden náš hráč nedozvedel o sebe niečo z médií. Lenže reprezentácia nie je súkromný podnik. Tá nefunguje Lubor z Tvojich peňazí. Nezabudni, že sú tu aj keci o výchove, vzoroch a podobné szmácke blbiny. Skrátka, aký je rozdiel medzi volejbalistom a futbalistom Stochom? Aký Lubor?
Na jeho opätovné zaradenie do nominácie mám jednoduché vystvetlenie. Noví tréneri jeho nomináciu predložili a Ty si sa pokakal. Ak by Tvoja rada fungovala, len by dostala právo zodvihnúť varovný prst a tento akt by sa zaprotokoloval.
Druhé meno, ktoré ma ani nie tak vyrušilo, skôr pobavilo, je hráč, ktorý sa dostal pôvodne do širšieho kádra a behom pár dní sa už ocitol v užšom, pripravujúcom sa v Poprade. Moje vysvetlenie je, že v tomto prípade si sa nepokakal, ale buchol si po stole.
Drahý Lubor, ja na rozdiel od Teba prajem každému hráčovi, aby raz okúsil ten pocit, keď si prečíta nominačný list. Aj Tvojmu synovi. Každému fandím, lebo reprezentačný dres je po získaní zahraničného kontraktu druhou najvážnejšou métou športovca. Len si v kruhu rodiny korektne povedzte, ako synovi ubližujete, keď ho zaradíš niekam, kde zatiaľ nemá čo hľadať. Sorry. Všimol som si pred rokom jeho zlepšenie z čias Zaniniho, čítam, že hrá v Nemecku, ale k dnešnému dňu je od Tomáša minimálne päť lepších hráčov od Svidníka cez Prievidzu po Myjavu až do Brna.
Nezabudnem na jeden obed, u nás v hale v PKO, keď ma Singer pred Zaninim presviedčal, že musí prísť na reprezentačný zraz mužov jeden náš chalan, lebo má 210 cm. Môj argument pre Zaniniho bol, že nádejný hráč ešte nevie ani chodiť, že mu nominácia môže len a len ublížiť. Zanini pochopil hneď, Singer nepochopil dodnes a podľa mňa ani nevie, o čom sme debatovali.
Družstvo mužov má veľkú šancu v Poprade postúpiť na majstrovstvá sveta. V útoku bude možno chýbať Paták, ktorý na ME v Poľsku vystrčil rožky. Paták je mimochodom jeden z hráčov, ktorý práve pre vašu zaslepenosť politiky presadzovania hráčov zo strediska v Trenčíne nemohol mať za sebou oveľa viac medzinárodných štartov, ako má. V Poprade budeš určite prítomný aj Ty, na rozdiel od turnaja v Prešove, kde Tvoj predchodca, vtedajší prezident federácie Ivan Majerčák, na akcii nebol, lebo dal prednosť, tuším, univerziáde v Kórei. Jeho vtedajší možný vplyv v zákulisí pri získavaní potrebného setu chýbal. To si Ty určite postrážiš. Verme, že nebude netreba. A modlime sa, že ani stávkové kurzy proti nám nebudú natoľko zaujímavé.
Drahý Lubor, budeš ďalšie štyri roky prezident slovenského volejbalu a mesiac po voľbách je najvyšší čas, aby si si konečne uvedomil, že v Tvojej svätožiare horia iba slovenské klubové sviečky. Mal by si sa pokúsiť počas Tvojho ďalšieho volebného obdobia naučiť sa úctivo klaňať okoliu. Inak sa Ti môže stať, že nasledujúce volebné obdobie, v ktorom nepochybne budeš ešte stále prezident volejbalu, už bude na tomto malom volejbalovom poli len Trenčín a Nitra.
Tvoj Ivan, na Nový rok 2014