S trénerom Navrockim - diabol je v detailoch

5.3.2014 - Poľský volejbalový web uverejnil rozhovor Karolíny Sezwczykovej s trénerom Jacekom Navrockym, bývalým trénerom SKRA Belchatov, momentálne trénerom juniorov Poľska.

Kde sa zrodil nápad na výlet do Modeny a aké dojmy máte z návštevy?
Výlet do Talianska sme si namysleli dávnejšie. Stáž je veľmi špecifická forma vývoja, ale veľmi efektívna, pretože kde inde získať skúsenosti, pokiaľ nie v praxi a ešte k tomu v Taliansku. Klub v Modene nám všetkám umožnil, aby sme mohli pozorovať prácu klubu z kuchyne, ale tiež dostali sme možnosť pracovať s hráčmi. Boli sme aj pozrieť prípravu s úvodným briefingom v posilňovni. Bola to pre nás veľmi cenné skúsenosti. Som vďačný, že Poľská volejbalové asociácia nám to umožnila.

Aké sú rozdiely v tréningu talianskej a poľskej školy?
Myslím si, že v poľských kluboch po dobu niekoľkých rokov pracujeme v podobnom štýle. Samozrejme, vyzerá to inak. Niekto kopíruje Talianov, niekto Brazílčanov, Argentínčanov a iní zase Američanov. Každý sa ale snaží vytvoriť svoj ​​vlastný štýl, svoj ​​vlastný spôsob tréningu. Veľké rozdiely v tréningu som tu nenašiel. Vo veku internetu, ktorý umožňuje rýchly tok informácií a dáva vám možnosť bezproblémovo komunikovať, už vlastne nie je žiadne tajomstvo. Ak sa niekto pozerá po celom svete na prácui, nevšimne si nič nové. Napriek tomu, "diabol je v detailoch", treba venovať pozornosť detailom v oblasti psychologického prístupu hráča k tréningu, výcviku a technickej inovácií, samozrejme atmosfére tréningu, detailom pohybov, budovania techniky. Sme vďační za to, čo sme videli, ale chce to ešte dôslednú analýzu, inak nebudeme vidieť rozdiely.

Spomenuli ste myslenie a postoje hráčov na tréningu . Ešte u nás máme s tým problém?
Mám na mysli vedomie hráča - čo robí na tom ktorom tréningu a jeho prezentovaný záväzok k danej práci. Mal  som veľké šťastie, že som pracoval v Belchatove, kde všetci hráči pracujú plne profesionálne. Avšak často to vyzerá inak. Niekedy sa hráč zaoberá neúspešnými zápasmi, zlyhaniami, niekedy problémami mimo oblasti športu, často pozorujeme, že prostredníctvom týchto vecí nedajú hráči tréningu požadovanú kvalitu.

Každopádne, poďme späť na školenie v Modene. Máte skúsenosti v práci s juniormi a seniormi. Aký je vek juniorských hráčov, v ktorom by sa mali naučiť to, čo v senioroch už nepochopia.
Dovoľte mi, aby som začal tým, že nie je žiadna veková hranica, v ktorej by hráč mohol opustiť nejakú položku, lebo sa už nedá to a to nacvičiť, prerobiť, či zmeniť. Volejbal je tak dynamická hra, v ktorej sa všetko rýchlo mení, že hráči musia byť veľmi flexibilní, pokiaľ ide o technické aspekty hry. Samozrejme, že pre dospelých volejbalových hráčov je ťažšie sa naučiť niečo nové, ale nie je to nemožné. Ešte raz opakujem, neexistuje vek, v ktorom nie je možné veci zlepšiť alebo niečo zmeniť. Na technike ​​a zdokonaľovaní sa s hráčmi musí pracovať po celú dobu kariéry.

A aký je rozdiel medzi tréningom juniorov a seniorov?
U seniorov je všetko trochu jednoduchšie, pokiaľ ide o taktiku. To je viac transparentné, máme oveľa viac prežitých situácií, viac príležitostí pre využitie taktiky v zápase. Naproti tomu, u juniorov je viac času na to, čo najviac potrebujú, pracovať na technike, technika ​​a technika, ​​znova a znova. Zlepšovať jednotlivé prvky hry a to ako vo forme analytickej, rovnako i v syntéze častí hry. To sa vzťahuje na všetky fázy: podanie, útok, blok, hra v poli.

Takže u juniora technika a u seniora viacej hry?
Nie tak celkom. Dovoľte mi zopakovať, že tam nie je žiaden vek, v ktorom nedbáme na techniku.  Existuje snáď len rozdiel v mysliach hráčov. Senior často už vie, čo treba v jeho hre zlepšiť, a junior sa má stále spoliehať na rady trénerov alebo spoluhráčov. V tréningu juniorov jednoducho máme venovať väčšiu pozornosť technickým prvkom. Avšak tréning sám o sebe je veľmi podobný, aj keď percento techniky a taktiky je trochu rôznorodé. Samozrejme, že to  neznamená, že poľskú juniorskú reprezentáciu nezlepšia iba odbitia a presuny a spôsoby pohybu. Školíme technické a taktické veci veľmi podobne ako u seniorskej reprezentácie.

Ktorá práca robí väčšiu radosť a uspokojenie. S juniormi, alebo mužmi?
Musím priznať, že aj jedna aj druhá. Pre túto chvíľu som šťastný, že mám tento juniorský výber. Hráči sú na vysokej úrovni športu, aj duševne a mentálne. Zdá sa mi, že na začiatku práce som sa  stretol s ich veľkou dôverou. Chcel by som im dať toľko, koľko mám vedomostí. Som rád v tomto tíme.

Myslíte si, že je nejaká funkcia, v ktorej je najťažšie trénovať hráča? V poslednom čase sa často uvádza, že v Poľsku máme problém s nahrávačmi a smečiarmi.
Každá špecializácia má svoje charakteristiky. Nemôžme povedať, že podanie je dôležitejšie ako prihrávka, alebo založenie útoku. Samozrejme všetko začína príjmom podania a toto sa musí zabezpečiť. Potom môžeme premýšľať o tom, ako hrať a útočiť. V útoku máme hlavného útočníka, stred a korektorov. Neobjavíme Ameriku, ak povieme, že všetky tieto zložky musia spolupracovať a všetko musí byť v súčinnosti všetkých subjektov, tak je to predsa vo všetkých kolektívnych hrách. Zdá sa mi, že v našej skladbe máme dobrých hráčov a môžme hrať na útok.
Chcel by som poznamenať, že k seniorom sa teraz pripojil ročník 1993 a 1994. Mal som obrovskú radosť s nimi pracovať. Tento tím bol silný individualitami, ale postrádali sme niekoľko položiek a preto sme nemohli urobiť zlatý výsledok. Väčšina hráčov prešla do PlusLigy a ukázali sa vo veľmi dobrom svetle. Aj to je dôvod, prečo si myslím, že máme potenciálne náhrady starších, vedúcich hráčov. Keď k tomu pridáme aktuálnych juniorov, v budúcnosti môžme byť veľmi silní.

Juniori sú európski vicemajstri a z majstrovstiev sveta kadetov máme bronz. Sľubné.
Ihneď varujem, že výsledky v kadetoch by sme nemali brať teraz prisilno do úvahy. Mali sme už predchádzajúce ročníky, ktoré získali medaily a neskôr v juniorských podujatiach ciele nenaplnili.. To je preto, že niektoré krajiny v tej súťaži neboli. V decembri sme hrali priateľský turnaj v Španielsku, chlapci si už všimli, že existuje aj iný herný štýl. Hoci turnaj nebol na najvyššej úrovni, čelili sme Holandsku, Portugalsku a Španielsku, tieto tímy, ktoré v kadetoch všeobecne nie sú medzi najlepšími, sa tu prezentovali s veľkými možnosťami. Aj to je dôvod, prečo na výsledky z kadetov rýchlo zabudnime a majme novú výzvu, v ktorej máme bojovať o čo najlepšie výsledky v junioroch. Najprv sa musíme zamerať na kvalifikáciu ME. Turnaj organizujú Taliani a pripomínam, že priamo postupuje iba víťaz. Bude to veľmi ťažký turnaj a dúfam, že chlapci sa vyrovnajú s výzvou. Dúfam, že všetci tí, ktorí sú zainteresovaní, pomôžu. Hráči musia najprv dokončiť prácu v rôznych kluboch, verím, že nič nám nebude brániť v dobrej príprave na tento turnaj. Existuje veľa sľubných hráčov, máme z čoho vyberať.

Koľko hráčov máte mimo Spalu?
Mnoho. Ich ale po celú dobu sledujeme. Problém je v tom, že skladbu tímu musíme zvoliť veľmi skoro, spoločnej prípravy bude naozaj veľmi málo. Po poľskom juniorskom finále, ktoré bude bohužiaľ iba dva týždne pred kvalifikáciou, budeme musieť rozhodnúť o 14 hráčoch. Musíme vybrať dobrý tím. Ak sa nám podarí postúpiť, budeme mať dostatok času na vykonanie prípravy pred majstrovstvami Európy.

Je známe, že najťažší krok pre športovcov je prechod z juniorov do dospelých. Je veľká pomoc pre nich byť v novom vytvorenom tíme od tejto sezóny, ktorý bude hrať v Európskej lige?
Úprimne povedané, bol som veľmi rád, že tento krok sme spravili a budeme s mladými hráčmi hrať v Európskej lige. Pravdepodobne to bude skupina zložená predovšetkým na ročníku 1994. Po celú dobu som hovoril, že to je to nutné. Oni pracovali a hrali dobre, musia sa ukázať. Pokiaľ ide o prechod hráča z detstva do starších rokov, najväčší problém je, že v klube je mladý hráč veľmi často považovaný za 12. až 14. hráča. Avšak, v prípade, že tréner mu dáva šancu predviesť svoje zručnosti, um a môže hrať rovnakým spôsobom ako ostatní hráči, potom je prechod jednoduchší a nemalo by to byť zložité.

z www.mlodziezowasiatkowka.pl