S Igorom Prieložným, o Dubaji

14.3.2014 - na tenisových kurtoch LaFranconi.

Priaznivci slovenského volejbalu zaregistrovali, že v Emirátoch po vlaňajšej sezóne skončili účinkovanie v arabskom svete tréneri Chudík, Huba a po zisku titulu v lige sa musel porúčať aj Martin Sopko, ktorý si odniesol príchod svetovej hviezdy, Brazilca Gibu, práve do jeho klubu Al Nasr v Dubaji. V marci už máme doma aj Igora Prieložného, ktorý úspešne tento klub viedol.

Haló, haló. Igor, vraj si opustil duny.
Nie, duny opustili mňa.

Tak dáme kávu a porozprávaj.
Ok.

Kontakt vznikol od Petra Kalného a Martina Sopka pred jeden a pol rokom, malo to byť družstvo s potenciálom niečo vyhrať. Tam sa však zrejme každý rok všetko tak zmení, že niečo pravda bola a niečo nie. Všetko je založené na amatérizme, pretože takmer všetci hráči robia. My okrem povoleného legionára (Sopko) sme mali šťastie, lebo sme mali aj dvoch maturantov, ktorí ešte nezačali študovať, ani pracovať. Oni traja mohli trénovať dvojfázovo. O klasickom, nami vnímanom tréningovom procese, tam nemožno hovoriť.

Nefrustruje to?
Iste, ale človek si musí čo najskôr nájsť nejaké motivačné ciele. Prvý moment bol, že mám Slováka, s ktorým sme pracovali. Spolu sme všeličo v práci testovali. Druhá motivácia bola práca s dvomi mladými arabmi, ktorí chceli. Prvý rok nastal hneď dosť veľký problém, lebo jednu zo súťaží sme nedohrali, pomýlili si termín začiatku zápasu, nepostúpili sme do semifinále jedného pohára. Potom začala liga. Minulý rok sa hrala s play off, t.r., nikto nevie prečo, sa play off nehrá. Za celý rok sme mali jedno veľké stretnutie trénerov a funkcionárov zväzu. Všetko, na čom sme sa na mítingu dohodli, neplatilo.

Ako u nás.
Ligu sme vyhrali a potom bol ešte jeden pohár. V ňom sme vyhrali jednu časť a po prehre spadli do nejakého strieborného pohára.

Návštevnosť?
Na jednej akcii, ktorá bola aj v televízii, maximálne tristo ľudí, inak ako vo Viedni. 30-50.
Doplním to, že keď si v jednej sezóne majster, tak v nasledujúcej sezóne nehráš súťaže tri, ale šesť až sedem. Hlavne dotovaný Prezident cup. Každá súťaž sa hrá iným systémom. Je to jediný prípad, keď by sme si  mohli od nich niečo vziať, aby sa aj u nás hralo o nejakú súťaž viac, ktorá by bola povedzme nejakým sponzorom dotovaná.
Potom si klub ešte môže vybrať, buď klubové majstrovstvá ázijských klubov, alebo Gulf cup, v ktorom sa stretnú arabské kluby okolo Zálivu. To bola dobrá motivácia. My sme s Gibom skončili a nový tréner povedal, že on to hrať nechce. Chcú ísť na tie Ázijské hry a zrejme aj pôjdu.

Po prvej sezóne.
Vyhrali sme ligu, motiváciu predľžiť, či nepredľžiť som nemal, tak som zo srandy vypálil vyššiu sumu, za ktorú ostanem, Sopko spravil to isté, ale zrejme dal nižšiu ponuku, lebo ju hneď prijali. Moju ponuku akceptovali deň pred odchodom domov a dali mi zmluvu do ruky.

Je to zdrap papiera?
Zaujímavé je, že keď sa lúčia, tak všetko do bodky splnia, ale sú situácie, že neplatí kontrakt, ale  interné predpisy. Všetko, čo som mal sľúbené, som teraz dostal.

Ešte by si sa vrátil?
To je komplikované. Z hľadiska športového, všetko, čo sa človek naučil, všetky skúsenosti môžeš hodiť za hlavu. Všetko ide úplne iným smerom. Keď je  ramadám, tak sa po zápase slnka tak najedia, že nie sú schopní trénovať. Tréning začne okolo desiatej večer, do postele sa dostaneme o druhej, tretej, celý biorytmus je fuč. Tréning treba vhodne načasovať, pretože keď je čas na modlenie, odídu z haly a pár minút sa modlia. Ak to zle zorganizuješ, tak sa začína nanovo. Inou témou je aj dochvíľnosť. Za celý čas prišli načas snáď jedenkrát. Päť minút po začiatku boli všetci. To som ich pochválil. Toto sa tam samozrejme vôbec nedá riešiť. Oni sú všetci egoisti, individualisti, hľadia len a len na svoje záujmy. Všetci chodia do práce, sú policajti, vojaci, hasiči. Myslím si, že majú z toho určité výhody, že popri práci hrajú volejbal. Počas turnajov majú napríklad platené pracovné voľno a to je pre nich veľký benefit.

Chcú sa zlepšovať?
To myslím, že hej.

Hviezda Giba. Odniesol si to Sopko.
Giba prišiel mimo nás, mimo klub, mimo volejbal. Celú akciu riešil niekto iný. Emirates airlines to všetko financovali. Pretože môže byť len jeden cudzinec, tak Martin musel odísť. Na vyhodenie Sopka nebol odborne žiaden dôvod. Maťo hral dobre, mal sebavedomie, fazónu. Objavil sa Giba s tým, že za nás bude hrať a po sezóne bude šesť rokov plniť úlohu akéhosi ambasádora športu. Zrejme to súvisí s výstavou Expo 2020, ktorá tu bude. Tvrdil mi, že prichádza s nejakými projektami na prácu s mládežou. Tu volejbal mládeže ale takmer neexistuje. Volejbal už nie je jeho prvou témou, mysľou je už inde. Hral hneď v úvode jeden ťažký päťsetový duel a riadne ho zmohol. Ihneď si vyžiadal čas na regeneráciu. Legionári sú tu veľmi dobrí hráči. Argentínci, Gréci. Na ten spomínaný Gulf cup si môžeš angažovať jedného hráča z okolitých štátov poloostrova, resp. na ázijské hry môže byť v tíme ešte jeden hráč zo sveta.

Tréneri tam nevydržia dlho. Čo by sa muselo stať, aby sa tá doba predĺžila.
Úprimne poviem, že keby sa mi toto stalo o päť rokov, tak je to ideálne. Ale odpovedať nepoznám. Všetko sú vzťahové veci. Mali sme pri družstve môjho asistenta a manažéra. Zrazu  iný manažér. V živote to nerobil. 43 ročný chalan, týždeň pracoval, pýtal rozumy, potom sa týždeň neozval a po týždni povedal, že Giba ide preč. Povedal som si svoj názor a o tri dni mi oznámili aj môj koniec. On nie. Nejako sa tá informácia ku mne dostala. Nič na papieri. Tréner brankárov Hroš je tam trinásť rokov, ale robil aj s mládežou. Tréneri Hýll a Jarolím prestúpili pred sezónou do iného klubu a po dvoch mesiacoch skončili. Ak tam ostaneš tri roky, už sa ťažko vracia. Je tam teplo, nie je nádcha, úplne iný štýl života. Horúčava tam je, ale sú všetky podmienky, aby si sa jej prakticky vyhol. Klimatizovaný byt, garáž, auto, hala. Čítal som teraz v novinách článok, že domáci trpia nedostatkom vitamínu D. Paradoxné.

Alkohol?
Dubaj je veľmi liberálny, bez problémov ho kúpiš v hotelových baroch.

Baby?
Je to veľký súčasný problém. Tzv. skrytá, pololegálna prostitúcia. Angažujú tu dievča do služieb, povedzme aupairka na tri roky, dostane víza, ale domácemu sa po čase znepáči. Ona je bez šance kúpiť si letenku na návrat domov, nemá kde bývať a stane sa pouličnou devou.

Tak, ako ťa odpálili, tak by si mohol aj ty bez okolkov povedať končím?
Mohol by si, ale musíš zaplatiť dva mesiace dozadu za porušenie zmluvy, ale možno by ťa aj nemuseli pustiť a mohli by zabrániť vycestovaniu. Sprísnilo sa to, lebo veľa špekulantov si tu nabralo pôžičky a zmizli. Zmluvy sú v systéme. Sprísnilo sa to.

Rozhodcovia.
Všetci majú na hrudi odznak FIVB, ale úroveň je katastrofálna. Raz som už nevydržal a vravím, ako je možné, že máte tie odznaky. Odpoveďou bol široký úsmev a kývanie hlavou. Doma sa neškolia, chodia len na semináre, ktoré organizuje FIVB po svete, vlastné odznaky nemajú, tak získajú tieto.

Ešte späť k Gibovi. Aj jeho tak poľahky odpálili?
Boli s ním problémy. Hneď po príchode, musel ísť ešte domov pre veci. Hádali sa, kto to zaplatí. Boli aj problémy so zmluvou. Prišiel s deťmi a priateľkou, ale ak to nie je jeho manželka, tak to nie je jednoduché. Vrátiť sa mal o tri dni, prišiel o desať. Tesne po začiatku ligy. Rozcvičoval sa osobitne so svojim privátnym trénerom, ťažko som tu kompetentným vysvetľoval, že on začína rozcvičením pracovať o tridsať minút skôr. Bolo to nad ich úrovňou pochopenia. Giba rozchod nedokázal pochopiť. Bez dôvodu. Bez vysvetlenia. Vlani v rovnakom čase sme mali o prehru viac. Jednoducho to urobili. Niekto mu povedal, že už nie si hráč. Chcel to riešiť, ale nikto sa mu neozýval. Urobil tam dosť veľkú aféru. Šéf FIVB, Brazilec napísal na tunajšiu federáciu nejaký list, ale nič nepomohlo.
Ďakujem.

Ivan Husár pre www.
foto: archív Dušana Rusnáka