Matchpoint ROZHOVORY O VOLEJBALE Otázka pre ľudí kariéry Lukáša Diviša

Otázka pre ľudí kariéry Lukáša Diviša

2.4.2014 - telefónne a mailové linky.
Čo si myslíte o tom, že Lukáš Diviš sa stal Rusom. Bude hrať v ruskej lige ako domáci hráč, možno bude reprezentovať aj Rusko. Túto otázku sme položili ľuďom, ktorí našli, naučili, zlepšovali, viedli a formovali Lukáša Diviša. Postupne dostávame odpovede.

Michal Miháľ (Žilina - mladší žiaci) - prvý tréner Lukáša: Viem o tom z novín, viem veľmi málo, je mi to zatiaľ divné, dobre sa poznám s celou rodinou, hral som s Lukášovým dedom. Ešte som s nimi o tom nestihol debatovať. Občas, keď je v Žiline, ma príde navštíviť. Prekvapil ma ten krok. Neviem si to dosť dobre vysvetliť, čo ho mohlo tak silno zaujať. Hádam bol silný motív financie. Bolo jasné, že volejbal hrať vie, že bude časom vynikať. Už ako starší žiak na Majtrovstvách Slovenska v Komárne významne čnel nad všetkých. Netrénoval nejako super, ale ako hráč bol vysoko nad priemerom.

Roman Dvoran (Žilina - kadeti, juniori): Jeho rozhodnutia boli vždy racionálne. Odišiel zo Žiliny ako kadet do lepších podmienok do Brna. Diaľkovo dokončil školu v Žiline. V Brne pôsobil tri roky, úspešne sa etabloval medzi mužmi. Odišiel k trénerovi Moculescovi do nemeckého Friedrichshafenu, pracoval v špičkovom profesionánom klube. Vyhral s ním Ligu majstrov. Postupne sa rozhodol pre pre zmenu postu. Z korektora na prihrávajúceho smečiara. Prestúpil do Turecka a potom urobil možno jediný nie správny krok do Poľska. Po roku sa presunul do Ruska. Zase vyhral Ligu majstrov. V Rusku zrejme našiel ženu, ktorá ho oslovila a určite aj toto bolo dobré, racionálne rozhodnutie. Ruský pas je pre neho absolútne pozitívum. Držím mu palce, verím, že nebude zranený a dúfam, že zažije veľa úspechov. Som jeho celoživotný fanúšik, tri roky som ho viedol, bolo od počiatku jasné, že trénujem budúceho vynikajúceho hráča. Bolo to na ňom vidieť v každom okamihu po vstupe do telocvične. Športovci menia občianstva bežne. Akí sme šťastní, že máme Nasťu. Nepodozrievam ho z žiadneho "iného motívu". Hlavný je podľa mňa športový.

Petr Juda (Brno - muži): Lukáše jsem trénoval v letech 2003-2006. Přišel do Brna ještě v kadetském věku. Tvořili jsme v Brně nový tým v 1. lize, s ambicí postoupit do extraligy. Lukáš v něm byl ihned opora a nepostradatelný hráč. Vždy tvrdil  "narodil jsem se pro volejbal a tomu vše podřizuji!". Měl jasný cíl a jde k němu rovnou cestou. Byl Slovák, byl na Slovensko hrdý, ale reprezentaci bral jako další krok k splnění svého cíle. V Rusku mu proto nevadilo ani drastické trénování "od rána do večera", protože , jak on sám říkal: "když se zlepšuji, vydržím všechno". Jeho volejbalové uvažování není chaotické, ale chladnokrevné. Proto, když si vyhodnotil udělat další krok na cestě k svému vrcholu (kde je, ví jen on sám), tak ho udělal.

Martin Gerža (Brno - muži): Sportovní cíle Lukáše jsou maximální a vždy byli. Občanství je další krok k naplnění cíle olympijského vítěze…..

Igor Prieložný (Poľsko - Jastrzebie):
Pre slovenský volejbal určite nepríjemná správa, ak hráč základnej šestky vypadne. O dôvodoch nechcem špekulovať, aj preto ,lebo ma zaradil medzi priateľov a preto som mu už želal veľa štastia, nech sa už rozhodol z akejkoľvek príčiny. Mal som možnosť s Divochom ml. pracovať necelú sezónu a obohatil ma o nové poznatky v práci. Mal mať pozíciu lídra, ale hlavne poľskí hráči ho tak nebrali. Viac by vedel určite posúdiť M.Palgut, bol s ním aj v reprezetácii viac rokov. Kompletný vysoký prihrávajúci smečiar, s citom na prihrávke, čo ma málo dvojmetrových hráčov. Pre Lukáš je jedine škoda, že mu chýba "pud lídra", ale takú úlohu v ruskej reprezentácii hrajú hráči okolo štyridsiatky, takže má ešte veľa času a potrebné železné zdravie.Poďakovanie za čas pred obrazovkou pri zápasoch repre. Na zdorovie. Igor

Vladimír Pŕidal (Slovensko - reprezentácia): žiaľ bohu, názor sa nám získať nepodarilo.
 
Peter Diviš - starší brat (momentálne tréner Katovíc v druhej poľskej lige): Neviem, čo povedať. Počul som o tom na Vianoce. Boli sme spolu u mňa doma v Poľsku, mali sme nejaký drobný spor, odišiel taxíkom. Nás dvoéch šport posledných desať rokov logicky od seba odlúčil, vidím ho maximálne päť dní v roku. Je zlé, že o ničom neviem. Som trochu sklamaný. Hlavne z toho, že nemám žiadne informácie. Ruský pas. Nechápem. Keby švajčiarsky. Bojím sa jedného, že sa oženil s nejakou Ruskou. Neviem úplnú pravdu, ale brácho má svoje roky a rozum, myslím si, že si môže slobodne robiť, čo chce. Mimochodom ukončil som semester trénerskej školy, mám druhú triedu, idem sa ďalej vzdelávať. Skončili sme tretí v skupine. Postupovali dvaja. Máme rozpočet okolo 75 000 Euro. Ligu nechceme kúpiť, ale vyhrať a dostať sa do nej.

Fero Kupka, bývalý spoluhráč a najlepší kamarát Lukáša: Hlavné dôvody boli vzťahy v reprezentácii. Prokeš a Singer sa s hráčmi bavia ako s malými deťmi. Namiesto reálnej pomoci s rehabilitáciou po zranení, sa mu začnú vyhrážať zvýšeným transferom. To nie je normálne. Bol som v Rusku svedkom telefonátu Lukáša s Prokešom. Odporné. Veľmi veľa debatujeme o volejbale. Paštéku Majku s rožkom na olovrant pred zápasmi s Fínmi?! Bol som za ním desať dní v Rusku, je to iný svet. Tu na Slovensku sa s ním bavia ako s posledným debilom. Lukáš má v Rusku priateľku, ktorú si teraz vzal. Momentálne nechce nič komentovať, zatiaľ nedvíha telefóny, ale určite sa k všetkému vyjadrí. Denne si voláme, pomáhal som mu tu s technickými vecami.