S Alojzom Hlinom. poslancom NR SR

apríl 2014 - Poslanec Alojz Hlina, myslím si, nie je bežný poslanec. Pristal na to, že podebatujeme. Stretli sme sa v jeho kaviarni. Milé to bolo.

Kto je Alojz Hlina. Koľko máte rokov?
Veľa. 44. Ale je vo mne duša chlapca. Hovorí sa, že chlap má mať v tridsiatke peniaze a v štyridsiatke rozum, alebo naopak? Som z Oravy, ale narodil som sa v Mikuláši. V trinástich rokoch som sa vydal do sveta. Býval som na internáte. Neskôr vysoká škola v Nitre a potom do Bratislavy.

Vraj ste boli dlho bez otca.
Ťažké spomienky, ale poviem to tak, nepamätám si ho. Mama nás troch vychovávala sama. Bolo to ťažké. Okrem normálnej roboty chodila večer upratovať, po nociach štrikovala pulóvre. Boli sme ňou odmalička vedení ku knihám. Vyhrávali sme s bratom čitateľské súťaže.

Aj nejaké divadlo ste hrali.
Áno, v Námestove bolo ochotnícke divadlo. Brat bol väčšia hviezda.

Prečo ste nedokončili vysokú školu v Nitre?
Ja som obeťou revolúcie. 89. rok ma úplne pohltil. Bol som v kadejakých výboroch, začal som robiť vo Vysokoškolskej únii Slovenska, bol som prvý profesionálny manažér. V štúdiu som pokračoval s individuálnym študijnym plánom, ale všetko bolo tak časovo náročné, že som prestal zvládať chodiť do školy. Štúdium som formálne prerušil, ale už som sa do školy nevrátil.

Vaše podnikanie bolo poľnohospodársky orientované?
Už počas štúdia som od maďarských študentov z juhu kupoval papriku a paradajky a hore na Orave som to predával. Po revolúcii som stretol jedného Číňana a začali sme spolu podnikať.

Textil?
Štandardný vzorec. Neskôr sa nám podarilo vyviezť enormné množstvo áut do Číny. Veľmi to bilančne pomohlo našej čerstvo vzniknutej Národnej banke. Začal som opačne ako ostatní. Väčšina sa orientovala na západ, ale ja som už v 92. letel do Pekingu. Nebanujem. veľa som sa naučil.

Prečo ste vstúpili do politiky a prečo práve cez subjekt Oľano? Aké boli motívy?
Nebudem sa tváriť, že ma politika nezaujímala. Chválabohu, nie som odkazaný na to, že musím robiť veci, ktoré ma nebavia, ale ešte nie som natoľko slobodný, že môžem robiť veci, ktoré robiť chcem. To je najväčšia devíza. Mal som rôzne dekády. Revolučné obdobie som hlboko prežíval. Silný zážitok. Neskôr som politiku vnímal len okrajovo. Nechcel som si pripustiť, že sa ma to dotýka. Potom som bol skôr nejaký aktivista a ten proces sa vyvinul, že som šiel do volieb.Vývoj subjektu mi nie celkom vyhovoval a preto som od tých ideí odišiel.

Takže už nie ste členom klubu Oľano.
Ľudia si to často pletú, ja som členom tohto politického subjektu nikdy nebol. Kandidoval som na ich zozname ako nezávislý, v parlamente som bol členom klubu Oľano, ale už nie som.

Ak budú zajtra voľby, zase budete na niekoho listine ako nezávislý?
Zakladáme nový subjekt - Občania.

Prečo ste z Oravy v Bratislave. Rodinné väzby? Biznis?
To súviselo s revolúciou. Žil som v Nitre, za Nitru som bol sem delegovaný. Býval som chvíľu na čierno na Mladej garde, potom som vzhľadom k funkcii v únii dostal izbu na Mlynoch, no a už som tu ostal.

Politici často používajú takú sprostú vetu, že sa dennodenne stretávajú s voličom. Aj vy? Najnovšie Hrušovský hovorí, že od rána do večera chodí medzi ľudí. (pozn.: debata bola pred prezidentskými voľbami). Aj vy?
Myslím si, že politika je drina. Niekto si myslí, že politika je len v relácii u Puškárovej Na telo. Kamery, rozhovory. Ale skutočná politika je naozaj ťažká. Napríklad ísť medzi ľudí do ťažkých regiónov, vypočuť si ich zložité príbehy, po poldennom počúvaní máte dojem, že vás prešiel buldozér. V tomto si fandím. Teraz robíme jednu podpisovú akciu, šiel som do ohňa oravských krčiem. To nie každý politik dokáže. Toto mi tu chýba, na ľudí si politici spomenú mesiac pred voľbami. Zrazu sú všetci rozlezení po rajónoch. Dva, tri roky tam nepáchnu.

Koho v politike zastupujete, aký druh ľudí. Komu chcete najviac pomáhať?
Nie je to vyhranené, ale princíp je taký, aký sme používali aj v počiatočnom podnikaní. Ja som šile dvere rozraziť a za mnou šli ľudia, ktorí to poupratovali. Tá synergia fungovala. Nestačí, že klopete, klopete a neotvárajú.

Pýta si to odpoveď na otázku, čo bude vo vašej budúcnosti?
Veľa poslancov sa domnieva, že úlohou poslanca je byť znovu poslancom. To vám je z toho niekedy do plaču, inokedy na smiech. Keď treba držať, držia, keď je nevyhnutné lízať, tak lížu. Nemajú kúsok hanby. Podľa mňa hlavným poslaním politiky je snaha pomôcť. Ale nie sebe. Ponúknuť riešenie. Na toto samozrejme potrebujete moc. Niektorí poslanci sa v kluboch ani nedokážu dohodnúť, kedy sa stretnú. My demokrati získavame moc vo voľbách, musíme mať program, predstavy a skúsiť pre to získať podporu ľudí. Ideme založiť nový subjekt do volieb 2016, určite nepôjdeme samostatne, lebo by nás nezvolili.

S kým?
Vyslali sme signál, že sa vieme dohodnúť.

S kým?
(Hlboký nádych) Budeme definovať ...

Ok, dobre.
V Bratislave robíte gastro, vlastníte pri Stupave salaš, na Obchodnej máte reštauráciu s haluškami, práve sedím v príjemnej kaviarni v  centre mesta. Zamestnávate tu ľudí z Oravy. To bol cieľ? Sentiment?

Už menej.
Dnes ich je minimum. Viete, ako to býva, doma nie ste vždy prorokom. Nikdy to nebol cieľ.

Halušky s pirohami na Záhorí. Tam nie je žiadna tradícia. Medzi borovicami. Je to tam ale nádherné.
Smejú sa mi, že som si Oravu preniesol sem, aby som nemusel chodiť domov. Koncept takéhoto strediska som nosil v hlave veľa rokov. Nebol to spontánny nápad. Projekt biofarmy bol vyzretý. Dlho sme hľadali vhodnú lokalitu. Paradoxom bolo, že v banke ma pred desiatimi rokmi vysmiali. Kto by tam vraj šiel. Teraz je tam viac áut ako pred ZOO. Doba mi dala za pravdu.

Všetci víkendoví návštevníci , ktorých je požehnane, sa tam prídu najesť?
Veľká väčšina áno, ale my tam máme kapacitné problémy. Zlé je, že mnohí by najradšej zaparkovali pri stole, halušky chcú mať do minúty. Určitý čas sme boli aj dosť protivní, posielali sme ich do Mc´Donaldu. Salaš by mal slúžiť k relaxu. Prejdem sa, počkám, poobzerám, oddýchnem. Tak sa snažíme ľudí usmerniť. Myslím si, že to začínajú chápať.

Gastro je váš smer. Aj v politike sú to vaše prioritné politické témy a zákony? Aký rukopis má byť za vami v parlamente?
Parlament má nastaviť veci tak, aby to bolo udržateľné. Vždy budú bohatí a chudobní. Tešme sa, ak je aj stredná trieda. Potom je spoločnosť zdravá. Utópií sme mali dosť. Parlament je u nás mimoriadne deficitný v tej nevyváženosti, pretože ide prudko po ruke záujmovým skupinám. Finančným, ekonomickým. Záujmy občanov sú v ústraní. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé. Ja som opozičný poslanec a strategický zámer mám taký, že si vytýčim nejaký cieľ a chcem, aby bol z toho aj výsledok v podobe prijatia zákonnej normy. Na rozdiel od mnohých egocentrických poslancov nemusím ten zákon predkladať, alebo byť pod ním podpísaný. Je viacero zákonov, keď som dokopal aj Smer k ich prijatiu.

Dajte aspoň dva.
Začali sme poklopmi. Zákazom ich výkupu. Pokladne pre lyžiarske vleky. Najnovšie ide balík úžerníckych zákonov. Zákon o lesoch, o hubároch. Vnútrozemská plavba - veci ohľadom hausbótov a ich výstavby. nie je to ešte optimálne, ale už aspoň niečo sa pri výstavbe hausbótov v súvislosti s ochranou prírody podarilo. Je toho naozaj viac. Opakujem, netrvám na podpise pri pozmeňovacích návrhoch, alebo zákonoch.

Rodinné farmy.
Viem, že to má v agende KDH. Veľmi sa tejto téme nevenujem, ale rozumiem, prečo sa pýtate. V tomto roku sa chcem venovať rómskej problematike a pôde ako takej. Darmo budete hovoriť o rodinnej farme, keď nemáte pôdu. Mám pripravené dva, tri návrhy. Nemôžte byť poľnohospodárom, keď nevlastníte pôdu. Sekundárne to s tým súvisí. Máme tu paradox. Minister Malatinský prišiel s návrhom zákona o trhoviskách, trhovom predaji a uviedol ho vetou, že zákon nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Lapsus. Voľakedy na hodvábnej ceste vznikali mestá a obce pri trhoch. Vždy mali vplyv na podnikanie. Vo svete oligarchov oni trhovisko nevnímajú ako trh a preto to takto vyzerá. Ten zákon je však kľúčový napríklad aj pre malé rodinné farmy. Zákon ide do druhého čítania a my návrhmi chceme eliminovať stav, že niekto z paneláku celý rok predáva svoju produkciu paradajok. To je nonsens. Ak dnes predávate svoje prebytky, nepotrebujete pokladňu, dokopy nepotrebujete nič. Lenže dotyčný predáva trikrát dotované paradajky zo Španielska a cenovo je tam, kde sa náš farmár nemá reálnu šancu dostať. Ak stoja na trhu povedzme vedľa seba, tak farmár neuspeje. Je drahý. Zmeny majú poňať to, že ak chce niekto požívať výhody z ustanovení zákona podobného predaja, tak musí preukázať vlastnítvo k pôde. Musí to pole skrátka mať. Eliminujete kadejakých špekulantov a farmárom sa naozaj oplatí zeleninu dopestovať. Prísť na trh a predať. Nákupom ho samozrejme aj povzbudíte. Jeho rodinu ...

Trošku odbehneme k športu.
Futbal iba v bráne. Nešiel mi ani basketbal.

Box? Úpolové športy? Poslanca Martvoňa ste napadli tak zboku, alebo odzadu? Nevyzerá to na videu na nekorektný útok, ale bol chalan nepripravený.
Prvé, čo treba povedať, lebo Martvoň to tvrdí, ale našťastie zábery kamery sú jasné, ja nie som odkázaný na útok zozadu. V parlamente sú traja, pred ktorými by som mal rešpekt z pohľadu nejakého stretu.

A to?
Nebudem ich menovať. K Martvoňovi som určite nepotreboval prísť v tichosti odzadu.

Skúsim ja. Šebej, Erszeg a?
Čičaj. Športovci. Mal by som rešpekt z pohľadu, čo by mohlo nastať, ak by sa to stalo, ale truhlík Martvoň to rozhodne nie je. Prišiel som zboku, ale nenapadol som ho. Nešiel som so žiadnym zámerom mu ublížiť, ale s jasným cieľom, aby mi povedal tie inkriminované vety do očí, lebo je jasné, že vtedy ľudia prestanú klamať. To bolo celé. Pre niekoho to bolo ofenzívne, ale vy sa často nemáte ako brániť.

Áno. Ja som presvedčený, že v dnešnej dobe v niektorých polemikách nepomôže okrem defenetrácie nič. Nemáte šancu. Jeden "odvážlivec" v Národnej rade zahlási, že vo vašich krčmách ste zbohatli na nalievaní alkoholu mladistvým, oprie svoje keci o imunitu a smeje sa do ksichtu. Asi je namieste dať mu po papuli.
Povedal to už myslím tretíkrát. Chcel vedome ublížiť. Ja môžem v parlamente o vás povedať, že beháte po parku v župane. Mne sa nič nestane, mám imunitu, ale ja vám a vašim blízkym predsa hrozne ublížim. Jeho výroky boli tak strašne zákerné. Tak obludne zákerné. Vyzval som ho, aby to isté, čo povedal, povedal o desať metrov ďalej, pred sálou, mne do očí. Do budúcna je nutné s tým niečo urobiť.

Čo vám k takej mastenici povedali deti?
Nič.

Žena?
Nič.

S vašim menom sú spojené rôzne extravagantné akcie. Tank pred vilou Biľaka, pšenica vysypaná pred River parkom, trieskanie topánkou o poslanecké lavice. Je to z vašej hlavy? Inšpirujete sa niekde?
Poviem takto. To nie je výrazom bezmocnosti. Je to akési umenie možného. Ja topánkou nezačnem búchať hneď. Dlho som upozorňoval, že ak mám niekoho voliť do disciplinárneho senátu súdov, musím ho aspoň trochu poznať. Rozprava, návrhy. Nič. Chcel som, aby sa prišli kandidáti predstaviť do pléna, alebo aspoň na príslušný výbor. Nič. Zamietnuté.

Prečo?
Vraj to je taký úzus. Ale mňa nech do toho neťahajú. Ja v živote nebudem hlasovať za niekoho, koho som nikdy nevidel. Vždfy si nájdem čas, aby som si dotyčného niekde vo výbore vypočul. Veď  to predstavenie kandidáta má predsa nejaký zmysel.

Aké máte osobné vzťahy so šéfmi strán?
Štandardné. Viete, ja nie som zlá nátura. Každý má v okolí ľudí, s ktorými by ste nešli na kávu.

S kým by ste na ňu nešli?
Nie je taký.

Kto by nešiel s vami?
To neviem. S mnohými si rozumiem. Aj zo Smeru.

Ku komu máte z opozície najbližšie? Viackrát ste už v debate spomenuli svoju slobodu. Kam vlastne patríte politicky?
Nespútaná sloboda vás svojim spôsobom obmedzuje. Filozoficky na tento pojem je veľa názorov. Vyznávam moderné, umiernené, konzervatívne nastavenie. A chcem k tomu vždy argumentovať. Príspevky v parlamente sú nezriedka na zaplakanie. Pionierske schôdzky.

Keď ste v rozprave o SPP šermovali igelitkou, do ktorej "ste chytali plyn", bolo to podľa mňa excelentné rétorické vystúpenie. To trénujete, alebo vám tak zobák narástol.
Podľa mňa sa toto nedá naučiť. Určite to ale môžte zdokonaliť.

Voľakedy dávno predmet rétorika v školách bol. Najsilnejší predstavitelia Smeru rozprávajú bravúrne. Vedia to. Musia to aj cibriť. Aj Matovič, voľakedy Anča Malíková.
Iní zase habkajú.
Mňa sa často pýtajú, kedy si si to stačil naštudovať. Práve o tom to je. Máme google. Dostanete sa bez problémov k mnohým informáciam. Procesy značne urýchlite. Ak tomu venujete čas, tak si to osvojíte a potom tomu veríte. Ak veríte tomu, čo hovoríte, vaše oči sú hlbšie, výrazová schopnosť lepšia. To nekúpite. Sú v parlamente poslanci, ktorí bez papiera nie sú schopní prečítať ani svoje meno. To je znakom obmedzenej mentálnej kapacity. Rečnícke výkony z hlavy mi u kolegov veľmi chýbajú. Podstata je v tom, že máte hovoriť to, čomu rozumiete, čomu veríte. Mnohí naši politici brutálne odmietajú fakt, že nevedia vyslať signál, že sú bez charizmy. Musíte mať mieru senzitivity, aby ste veci vyvážili. Mali by sme zažiť prejavy, z ktorých vety sa budú pamätať aj dvadsať rokov. Bude sa z nich citovať.

Dotkli ste sa aj nejakých zákonov o športe?
Otvorene hovorím, že nie. Mňa napríklad mrzí, pretože poznám veľmi dobre prostredie v Číne, že na takú blbosť, ako je Slovenský dom v Pekingu sa vynaloží toľko prostriedkov. Argumentuje sa, že vraj to niekto zaplatil, ale podľa mňa je to aj z rozpočtu športovcov. V Pekingu to bola megablbosť. Tam, kde stál. Celé zlé. Príklad, ako keby bol v Bratislave na Ostredkoch. Zbytočnosť. Peniaze naň boli vyhodené z okna. V Soči zas viac funkcionárov ako športovcov. Je to môj sedliacky a laický pohľad. Šport je drahá vec. Nepoznám zákonné normy a nastavenia delenia peňazí zo štátu do športu.

Za ministerky Schmögnerovej skončil prísun peňazí do športu z lotérii. Táto téma sa stále pretraktuje.
Ako som spomínal, venujem sa úžerníckym zákonom. Keď mal Tipos spor versus Športka, tak sa pohľadávka za ministra Počiatka zbonitnila. Bolo uhradených pol miliardy korún. Vyzerá to tak, to teraz preverujeme, že tie peniaze vytvorili štartovací kapitál pre rôzne úžernícke firmy. Peniaze, ktoré by zrejme putovali do športu, sa sem vrátili do súkromných rúk. To je absurdné. Slovensko je čarovné. Neviem, aký objem prostriedkov ide do športu, to by som si musel naštudovať. Tento štát má však veľké množstvo bezodných dier. Strašne veľa firiem podniká s motívom zodrať štát. Zákonne vysať štátny rozpočet. Je nebezpečné, aby sa tu akože začalo podnikať so športom, akože sa mu venovať a potom sa reálne bude lyžiar pretekať na drevených lyžiach so starými hranami. Objem peňazí musí byť primeraný, ale musi byť nastavené aj silné filtre.

Aký máte názor na značnú podporu štátu pri výstavbe, resp. vynovení futbalových štadiónov?
Musíme jedno Smeru uznať. Robia to dobre. Majú Gallisa, požíva vážnosť, vie komunikovať, štadióny by mali byť vizuálne silné, bude ich vidno. Toto všetko je v rámci toho, že vedia prečo to robia. Otázkou je, či to aj chcú robiť. Či sledujú nielen politický zámer, ale aj ten, aby deti športovali. Toto ja rozporovať nebudem. Určite je lepšie, ak deti kopú do lopty a nie niekomu do hlavy. Verme, že sa peniaze nestratia a dôjdu, kam majú. Viete, nám na Slovensku chýbajú príbehy ľudí, ktorí niečo dokázali, zarobili, zdanili a potom si užívajú, alebo venujú charite, športu. My sme krajina, ktorá obdivne prezentuje kadejakých šuflikantov a hochštaplerov. Nie sú hodní nasledovania. Peniaze určené na šport sa stratia, alebo ostane tretina. Ak miništrant na Orave vezme mincu zo zvončeka, to je taký prúser, že sa o tom mesiace rozpráva. Svätokrádež. Tu bez mihnutia oka ... Znovu mám v zuboch ten olympijský dom.

Ten ale mohol prefinancovať súkromný sektor.
Hej. Hovorilo sa. Stál vraj v Pekingu okolo milióna, milióna a pol eur. Ja by som privátne zdroje do takého projektu nedal. Je to výrazom určitej slabosti. Truhlík zarobí prvé peniaze a kúpi si starého Bavoráka. Prídete na OH so slabou výpravou, s prevahou funkcionárov a máte slovenský dom, ktorý si nedovolí ani Kanada. Hra na niečo. Ak má SOV v hlave ideu, že potrebuje olympijský dom, kde budú jesť halušky, venujú tomu tri konferencie a vedľa mu klopú na dvere, že potrebujú na vosky, tak je to smiešne. Je to pohľad priorít.

Ste za olympiádu v Poprade s Krakovom? Zasiahne asi aj Oravu.
Je to projekt na promovanie strediska v Jasnej za štátne peniaze. Dali tomu takýto punc. Olympiáda by nám viac poškodila. Novinári a svet uvidia aj rómske osady pod Tatrami a utŕžime riadnu hanbu. Typické lumpen štáty, ktoré sa na niečo hrajú. Pozriete trošku bokom a tam Potemkino.

V Sao paule budú MS vo futbale a tam sú tiež obrovské slumy.
Najväčší trapas by bol, keby sme uspeli, lebo by sme to potom nezvládli. Ani ekonomicky, ani priestorovo.

Ste pesimista?
To nie, ale pozrite, krčok do Jasnej a Zakopaného je tak úzky, to predsa všetci vedia. Tí ľudia budú strašne nasrdení hneď ako sem prídu. Nemôžme im zaistiť užívateľský komfort. Skrátka si myslím, že na to nemáme.

V kaviarni Messerschmidt sa zhováral s poslancom Hlinom Ivan Husár.