Drahý Lubor - august

Drahý Lubor,

       pokračujem v téme Centrá olympijskej prípravy. Požiadal som pred časom kolegov trénerov, ktorí pracovali v dievčenskom stredisku v Nitre o ich poznatky, postrehy, názory, plusy, mínusy, ktoré majú z etapy ich pôsobenia v Nitre. Všetci tam určitý čas pôsobili a ako to býva vo vašom systéme zvykom, "automaticky" aj viedli reprezentačné družstvá kadetiek, resp. junioriek. Dal som im aj otázku,  prečo odišli a či by sa event. vrátili pracovať do COP. (moja pozn.: odpovedali ako mienili, nič som nemenil, nekrátil).
       Lubor, ja Ti tie listy píšem postupne, pomaly a keď som mal tento skoro hotový, tak si nášmu klubu zase vyviedol pozoruhodné mocipanské a odporné svinstvo. Tak si ma vyviedol z miery, že kópiu našej sťažnosti členom Správnej rady SVF som neposlal p. Chmelárovi na SOV, ale Chmelárovi od politických analytikov. Vravím si, Lubor, Ty už nechceš, aby som Ti písal. Lubor, Ty ma chceš od listov odradiť. To, ako si v pondelok 4.8.2014 opäť prispel k rozvoju volejbalu, popíšem čitateľom a fanúšikom mládeže veľmi stručne zajtra na našom klubovom webe, ale rád by som Ťa poprosil Lubor, vydrž. Ešte štyri. Tento a ešte štyri. Potom už budem písať viac mojej sestre, ako som Ti spomínal v júli.

        Lubor, tento list patrí k tým cennejším. Kolegovia, ktorí proti Tebe nič nemajú, ktorí Ti slúžili, pomáhali budovať Tvoju slávu, jeden je terajší, chcú volejbalu dobre. Pracujú na Teba, živí ich to, ale určite chcú tú prácu vykonávať aj lepšie a hlavne aj inak, ako sú predstavy o režime v COP u Tvojho dvorného šaša. Vadia im vaše spôsoby, vadí im vaša nedôslednosť, nestotožňujú sa veľmi často s vašim amatérskym doťahovaním vecí.

Drahý Lubor, musím zase podotknúť, aby nedošlo k omylu, že kolegovia v tých mailoch píšu mne, nie Tebe, ja Ti to len preposielam. Chcem Ti pomocou ich názorov pootvoriť Tvoje oči. Zatvárajú sa stále viac a viac. Kto vie, kto z nás to má horšie, ja tiež už skoro nevidím, taký som tlstý.
       Stretávam sa s názormi, prečo Ti dávam(e) rozumy, prečo sa radšej niečo nekoná, či to všetko nie je zbytočné. Lubor, ak sa podarí pootvoriť Ti aspoň jedno oko, tak to určite prinesie osoh. Nebudem(e) Ti mať vôbec za zlé, ak si všetky zlepšenia, lepšie povedané nápravy privlastníš a pôjdeš na trh v batôžku akože so svojím tovarom. Nevadí Lubor, nevadí. Aj drobní farmári ojebávajú. Ideme na to. Čítaj - vnímaj - ...

Tlstovičová Zuzana (verme, že aj naďalej ženy Post Viedeň):
nemyslím si, že môj názor môže byť až taký objektívny, pretože pôsobenie v Nitre (vďaka Tebe) odštartovalo moju trénerskú kariéru a po troch rokoch práce, na konci s výborným výsledkom v extralige ... (moja pozn. Lubor, Ty si ju po výbornej robote z COP vyhodil, lebo ...)

Červeň Luboš (ženy UKF NItra):
Neprekvapuje ma , že si sa rozhodol pozrieť aj na túto tému. Myslím, že je to veľmi aktuálne, pretože systém COP naozaj veľmi pokrivkáva. Vyjadrím sa k tomu len stručne, ale dalo by sa o tom rozprávať hodiny. Píšem len o dievčenskej zložke, pretože o Trenčíne nemám dostatočný prehľad.  COP ako projekt je výborná myšlienka a stotožňujem sa s názorom, že je to vynikajúci prostriedok na výchovu mládežníckych reprezentantiek a hráčok do seniorskej reprezentácie.
Ako problém však vidím spôsob realizácie projektu. Nenapĺňa sa podľa mňa ani z polovice pôvodného zámeru. Zásadný problém je v spôsobe získavania hráčok do COP, ktorý nie je výberom, ale náborom a verbovaním, častokrát založeným na osobných kontaktoch trénerov z COP. Momentálne vôbec nie je naplnená podstata výchovy najtalentovanejších hráčok, pretože tam nie sú.
Ďalší vážny problém vidím v obsahovej náplni športovej prípravy, ktorá nie je aktualizovaná na súčasný ženský volejbal. Pravdepodobne to úzko súvisí s požiadavkami dosahovania výsledkov na všetkých úrovniach, od kadetiek až po extraligu. Táto kombinácia je podľa mňa nemožná a honba za výsledkami ovplyvňuje nielen proces športovej prípravy ako takej, ale má významný vplyv aj na taktické riešenia trénerov a hlavne potláča do úzadia najdôležitejšiu úlohu COP – vychovať z talentovaného somatotypu reprezentantku do seniorského nároďáku. To však bez dostatočnej hernej praxe nie je možné.
Ďalší obrovský problém je v spôsobe, akým z COP hráčky odchádzajú. Je absolútne neprehľadný, nevyzná sa v tom absolútne nikto a nerešpektuje sa nič z pôvodného zámeru. Pokúsil som sa rešpektovať požiadavku SVF , aby sme oslovovali hráčky až po maturite. Veľmi rýchlo som však zistil, že okrem jednej, ktorá už nechce hrať volejbal, čo je tiež na zamyslenie, už majú všetky ostatné podpísané zmluvy, prípadne zmluvy o budúcej zmluve. Niektoré dokonca už rok alebo dva pred maturitou. Takže som zistil, že dodržať slovo sa dnes nenosí. O zámere projektu výchovy hráčok a odchode do klubov draftom podľa poradia v extralige, prípadne umožniť výnimočne talentovanej hráčke hosťovanie ešte počas štúdia na gymnáziu sa nehovorí. Nie je to možné, lebo sa to opäť bije s nutnosťou dosahovať výsledky.

Odpoviem Ti ešte na Tvoju druhú otázku: V COP mi v roku 2004, po ME v Prešove a Bardejove, skončila zmluva a do výberového konania som sa neprihlásil. A neprihlásil by som sa ani teraz. Muselo by to fungovať tak, ako to bolo navrhnuté, transparentné, s jasnými pravidlami, ktoré by boli rešpektované a dodržiavané tak zo strany SVF, ako aj zo strany klubov. Lebo momentálne je to presne naopak.

Henček Marek (juniorky Levice, dal mi informáciu, že skončil s trénovaním, dúfam, že nie):
Skúsim to zhrnúť do pár bodov:
1. som zástanca myšlienky vzniku ŠG tak, ako to prezentoval Peter Kalný,
2. podmienky, ktoré ponúka ŠG v Nitre na trénovanie a na starostlivosť o dievčatá sú výborné, (zásluhou pána Mačeka a pani Maniačkovej),
3. nechcel by som opäť trénovať v Nitre kvôli ľuďom, ktorí sú za COP zodpovední,
4. spôsob, akým sa dievčatá dostávajú (lanária) do Nitry naozaj pôsobí ako krádež. Je nemysliteľné, aby tréner išiel za chrbtom klubu a trénera presviedčať rodičov a hráčky, aby prišli do Nitry. A keď sa to už "podarí", tak neschopnosť ľudí na federácii spôsobí to, že niektorí rodičia dajú svoje deti do iného klubu (Hrončeková, Kóšová), prípadne prestup alebo hosťovanie do COP nie je vybavené ešte na začiatku sezóny.
5. môj názor je ten, že by sa COP nemali zúčastňovať záverečných mládežníckych turnajov.
Asi sa to bude zdať niektorým ľuďom zvláštne, že teraz mám takýto názor, keďže som v Nitre pôsobil, ale teraz som na druhej strane a pochopil som trénerov, ako sa cítili, keď som ja chodil za ich chrbtom prehovárať rodičov, aby mi dali dieťa do Nitry.
Treba ale pochopiť jednu vec, ak by som to v tom čase nerobil, nemal by som koho trénovať, nemal by som prácu, nemal by som peniaze. Nebolo to správne, mal to robiť niekto iný, hlavne nie tréner.

Chcem sa ospravedlniť všetkým trénerom, ktorým som takýmto spôsobom zobral dievčatá do Nitry. Teraz sa to stalo mne.

Varga Tomáš (športový riaditeľ BVK Bratislava):
Predtým, než by som sa vôbec mohol venovať otázke, čo je v systéme COP choré a čo zdravé, malo by sa vedieť niečo viac o systéme fungovania, výbere hráčov, financovania, systéme komunikácie COP, ktorý je prepojený na rodičov, kluby, školu, trénerov a samozrejme komunikácia zo strany strediska s federáciou.