Volejbal v Čechách kvitne - 1.časť - EXLUZÍVNE PRE WEB

28.1.2015 - Takmer pred piatimi rokmi ma zaujímalo, ako bývalý hráč VKP, neskôr trénerský kolega prežíval predvolebné obdobie, čo ho viedlo k tomu, keď sa rozhodol kandidovať na post predsedu českého volejbalu.
V rozhovore 2010 zazneli zaujímavé názory a pretože českú volejbalovú scénu mnohí fanúšikovia volejbalu na Slovensku sledujú, bolo zaujímavé požiadať ho o bilanciu štvorročnej práce. Sadli sme si k diktafónu po veľmi zaujímavom seminári trénerov v Brne.

Kolega Haník ma požiadal o autorizáciu, korekcie sme robili zase spolu po výbornom volejbale v PKO proti Prešovu. Zmeny, na ktorých trval, neboli zásadné, ale každopádne ku kvalite rozhovoru prispeli.

Spory s bývalým predsedom zväzu Léblom, ktorý opakovane napadol voľbu nového predsedu sú právne uzavreté, alebo vojna trvá?
Mňa spor už neirituje ako na začiatku, od doby, kedy som bol zvolený do funkcie, bývalý predseda neustále na súde napáda každé ďalšie zasadnutie Výboru ČVS. Cíti sa byť predsedom zväzu aj naďalej. Zatiaľ sme dve kauzy právomocne vyhrali, ale ten vlečúci sa proces nás stál na právnikoch niekoľko stoviek tisíc korún, aby sme odrazili útoky.

To je dosť peňazí, nevadí to ľuďom vo zväze?
Vadí, ale bohužiaľ nám nič iné neostáva. Pokiaľ budú žaloby, budú súdy a vedenie zväzu sa predsa musí kompetentne brániť.

V poslednom rozhovore, keď sme ho robili pred voľbami, si na jeho adresu povedal, že Lébl si myslí, že je najlepší tréner. Uplynulo štyri a pol roka. Myslíš si ako prezident zväzu, že najlepší tréner si Ty?
Vôbec nie, ani trochu, ale myslím si, že mám v porovnaní s inými výraznejšie metodické uvažovanie. Niežeby som vedel viac, ale dokážem sa odborne a metodicky zo skúseností možno lepšie vyjadrovať. Formulovať problémy a odpovedať na ne.

Za otázku, koľko máš oblekov, si sa vtedy ohradil, ale odpoveď bola dobrá. Funkcionársky šatník sa ti za štyri roky zmenil?
Hlavne som výrazne upravil váhu, väčšiny oblečenia som sa musel zbaviť a kúpiť si nové. Takže zlepšil, alebo minimálne inovoval. Naviac ma vždy bavilo obliekať sa. Niekdo investuje do áut, ja trebárs do topánok, príde mi to podstatne lacnejšie.

Pol roka pred voľbami si si nevedel predstaviť, že by si šéfoval zväzu. Potom to nejako dozrelo a obsadil si tú pozíciu. Si už bafuňár?
Bojujem s tým. S tým, aby som ním bol, pretože chtiac nechtiac ním musím byť. Keď som začal byť trénerom, musel som v sebe potlačiť myslenie hráča, keď som sa stal predsedom, musel som utlmiť myslenie trénera. Bytostne som všetko iné než bafík. Keď vidím, ako vyzerajú v práci šéfovia basketbalu, futbalu, tenisu, ČOV, tak som v porovnaní s nimi určite mimozemšťan. Snažím sa byť funkcionár, lebo naozaj musím, ale nie som si istý, či sa mi to darí.

Sféry CEV, FIVB ťa stále nelákajú?
Vôbec. Jasne sme si na zväze povedali, že tlačiť týmto smerom budeme osoby Hronka, člena Správnej rady zväzu, Urbánka, podpredsedu zväzu a Labaštu, člena Správnej rady zväzu.

Smerom k Českému olympijskému výboru?
Som členom najvyššieho orgánu, tam ma zvolili, to je pre volejbal určite dobré.

Je zmysluplné tam sedieť?
Je nutné byť u zdroja informácií všetkého druhu. Blízko politiky, parlamentu, rezortu školstva, blízko ČOV. A hlavne, prišiel som tam pracovať, pretože ma práve z tohto dôvodu  pán predseda ČOV Kejval navrhoval.

V olympijskom výbore robíš čo?
Som predsedom Českej olympijskej akadémie, ktorá má pod sebou trénerskú úniu a Vedecko-metodickú sekciu, nami založenú na pôde ČOV. Bolo to prianie pána Kejvala a hlavne to konvenovalo s tým, čomu rozumiem. Okamžite som našiel spoločnú reč s metodikmi, so zväzovými trénermi futbalu, basketbalu a hokeja.

Ako Ťa v tejto sfére akceptujú kľúčové odvetvia športov? Futbal, hokej, tenis.
Niektorí zamestnanci futbalu a hokeja sú moji blízki spolupracovníci, samozrejme musím rešpektovať, že majú svoj systém trénerského vzdelávania a nenechajú si do toho hovoriť. Akadémia je, povedal by som, podporná zložka. Myslím, že odborná sféra futbalu a hokeja ma rešpektuje, ale pre prezidentov zväzov som viac tréner ako bafík. Asi nado mnou krútia hlavou, oni žijú a uvažujú inak.

Ako inak?
Rovnako ako ja zháňajú primárne peniaze pre svoj zväz, ale spôsob sa zásadne líši. Oni sú prítomní na dôležitých spoločenských akciách, kde sa to všetko pečie. Mnoho dôležitých rozhodnutí padne práve tam, keď je nálada uvoľnená. Ja volím prevažne iný spôsob a s dôležitými osobami sa snažím stretnúť sám. Uznávam, že je to pracnejšie a možno niekedy menej účinné. Navyše riešim veci vo vnútri volejbalu samotnom, ako napríklad mládež a vzdelávanie, o to sa oni nestarajú, majú na to ľudí a sami majú viac času na manažerskú činnosť a politiku.

Chcel by si aj ty časom mať na to persóny?
Samozrejme, o to sa snažím od začiatku, ale správne si vybrať svojich najbližších podriadených, ktorí sú zároveň plne zodpovední za dielčie oblasti, je na riadiacej práci to najťažšie. Veľmi veľa ľudí si myslí, že k tejto oblasti nechcem nikoho pustiť, ale opak je pravdou. Veď si spomeň, ponúkal som prácu aj tebe.

Kde je najväčšia erudovanosť? Volejbal – futbal – hokej - tenis.
Vo futbale. Sú najlepšie európsky a svetovo vedení. Organizácia, systém školení, nároky na trénerov, sú v tom najďalej. Učím sa od nich.

Zrejme je to zákonité, alebo žiaľ nutné, vstúpiť aj do politiky. Mieriš tam?
Mal som jednu významnú ponuku, ale to by som musel vstúpiť do strany a politike sa venovať. Mohlo to byť vzrušujúce, ale nemohol by som ďalej naplno robiť volejbal a to rozhodlo. Napriek tomu vidím tú nevyhnutnú nutnosť byť veľmi blízko politike. Štát je zďaleka najväčším sponzorom športu.

Urobil si po nástupe veľa personálnych zmien. Niektoré sa nevydarili. Bolo to urobené povrchne, alebo to ovplyvnil efekt časovej tiesne?
Hm. Na niektoré pozície neexistuje predpis. Ja dodnes napríklad neviem, ako má vyzerať metodik. Vybral som vzdelaného, aktívneho, umného, a nevyšlo to. Alebo redaktor volejbalového webu... Podobný prípad, učíme sa to za chodu. Keď som vstúpil do role predsedu, zistil som, že u zväzových a odborných profesionálnych pracovníkov neexistujú vôbec žiadne popisy pracovných činností. Právomoci a zodpovednosti neboli vyjasnené. Musím povedať, že sa s tým trápim až do súčasnosti.

Budú ešte ďalšie zmeny?
Rozširujeme sa, pretože máme viac úloh. Hráme Svetovú ligu, štartujeme v Grand prix, robíme turnaj Grand slamu v beachi. Potrebujem viac ľudí, máme už dvojnásobný rozpočet. Potrebujeme viac profíkov.

Koľko je ich dnes?
V plnom zamestnaneckom pomere šesť, teraz obsadzujeme šéfa beachvolejbalu, takže jeden pribudne. Nárast je aj v počtoch ľudí na mandátne zmluvy, alebo čiastočné úväzky.

Za veľmi krátky čas ste sa presťahovali z tých hrozných priestorov na štadióne Strahova. V poslednom rozhovore to nebola vtedy priorita. Prečo ste zmenili miesto?
Bolo to tam skutočne hnusné. Prostredie ovplyvňuje pracovnú atmosféru. Už ako metodik som sa tam cítil nepríjemne, keď sme mali možnosť to ovplyvniť, tak sme to urobili. Sponzor nám ponúkol priestory a šli sme. Je to trochu drahšia verzia, ale máme tam aj určité výhody. Hlavne sa tam ľuďom lepšie pracuje, majú priestor. Máme tam aj vlastnú zasadaciu miestnosť, predtým sme museli akékoľvek jednania robiť v priľahlých reštauráciách. Na Strahove sme nikoho nemohli prijať na jednanie, bolo to hanebné prostredie.

Organizovali ste MS junioriek, ME juniorov, Svetovú ligu, zápasy Grand prix, turnaj Grand slam v plážovom volejbale. Je to dobré? Nutné? Nevyhnutné? CEV si zažiada ...
Nevyhnutné a je to aj súčasť našej stratégie. Mimoriadne náročné finančne. Potrebujeme na to viac peňazí. Svetová liga stojí desať miliónov ešte predtým, než ju začneme hrať ...

Čo je to súčasť stratégie?
Nemôže niekto klopať na dvere svetovej špičky, keď nehrá Svetovú ligu. Podľa mňa je to vylúčené.

Aký zmysel má usporiadať ME juniorov. Byť in? Zisk? Prezentácia? Nikto to nechce robiť.
Hm. Myslím si, že ak nechcem byť pokrytec, musím dodať aj to, že sme na turnaj ME automaticky kvalifikovaní. Desať rokov sa chlapci nikam nekvalifikovali. Samozrejme, že to zvyšuje šancu na dobrý výsledok. Juniori skončili šiesti, ale v skutočnosti, z dlhodobého hľadiska, šiesti nie sme. Zvyšuje sa povedomie volejbalu a stúpa odborné sebavedomie. Pomohli sme skrátka svojmu reprezentačnému družstvu a ten šancu využil.

Nemusíš mi teraz odpovedať, ale preferuješ už ženský volejbal?
Môj pohľad na to sa nemení. Mám etický problém s vrcholovým športom žien, pretože z nich robíme chlapov a toto mi vadí, to netajím, ale ako predseda nemôžem preferovať jednu sekciu pred druhou. Ženy majú väčšinou väčšiu šancu na medzinárodný úspech a sú dôležité pre české športové povedomie.

Preto sa pýtam. Ak by si musel z tohto pohľadu deliť balík financií?
Musíme im dať to, čo potrebujú a na čo majú nárok. Všetkým. Tu v Čechách je veľmi populárne hovoriť, že potrebujeme peniaze „pro kluky v trenkách“, ale ja si myslím, že potrebujeme naopak viac financií pre reprezentantov a reprezentantky. My im v závere musíme vziať prize-money za Svetové ligy, aby sme opäť tie súťaže mohli hrať. Rád by som im zlepšil čo najviac podmienky a pokúsim sa o to.

Plážový volejbal.
Berieme ho ako ostatné segmenty volejbalového zväzu.

Má extra dotácie?
Áno, na olympijskú prípravu reálnych kvalifikantov na olympiádu. Napríklad pár Kolocová / Sluková potrebuje oveľa väčší rozpočet, ale svojou vlastnou činnosťou v marketingovej oblasti si ho samé podstatne navyšujú. Tréner Simon Nausch pre tento pár nastavil plne profesionálny režim a ten vyžaduje zásadne väčší finančný objem ako majú páry, ktoré nepracujú profesionálne a celoročne.

Sú autonómni?
Sú. Čo majú, majú a my im výdatne pomáhame. So Simonom som v odbornom spojení, je to veľký odborník v českom priestore, profík, fachman. Dali sme mu miesto šéfa beachového projektu RIO 2016.

Ak dvojica Sluková / Kolocová do Ria nepostúpi?
Projekt RIO nie je ani zďaleka iba pár Kolocová / Sluková, to sú jeho tváre, ale Simon Nausch rozvinul aj ďalšie segmenty beachvolejbalu v Česku.

Dôležitá sféra je web. Máte dobrý?
Nie. Teda, lepšie povedané určite je dobrý v tom, že každý tam nájde informácie. To je v poriadku, ale prehľadnosť je nedostatočná a celkovo nie je v súlade s tým, ako má moderný web vyzerať. Mal už byť prerobený, ale je to jedna zo zatiaľ nesplnených úloh.

Aký bude?
To ide viac mimo mňa. Robí to hlavne Róbert Urbánek, mienia do toho investovať, má to robiť firma, ktorá robí web florbalu. Predpokladám, že to bude dobré.

Čo ste urobili po tvojom príchode so vzdelávaním?
(dlhé čakanie na odpoveď) Ani to neviem v krátkosti povedať.

Ja by som povedal, že je obdivuhodné, čo všetko pre vzdelávanie robíte.
Tejto oblasti som sa bál pred vstupom do vedenia zväzu najmenej. Ani neviem, čo sme vlastne všetko prerobili. Niečo sme robili čiastočne aj predtým. Upravili sme legislatívu, mám šťastie, že sa mi podarilo zohnať do trénersko-metodickej komisie ľudí, ktorí potiahnu. Je to rozložené medzi viacero ľudí. Predtým to bývalo viacmenej one man show. Najprv kolega Ejem, potom ja. Pre mňa je vzdelávanie tak automatické, že si množstvo práce ani nejako neuvedomujem.Urobili sme učebnice, proces certifikácie trénerov, zmenili sme štruktúru vzdelávacích stupňov, upravili záverečné skúšky školení. Čo je nové, to by som musel popátrať. Je to moja najbližšia oblasť a paradoxne musím najviac premýšľať. V systéme vzdelávania máme kľúčovú trénerskú dvojku, to je v živnostenskom zákone povinné vzdelanie na obdržanie živnostenského listu. To si strážime. Vzdelávame a skúšame. Najnovšie sme zaviedli aj kvalifikáciu trénera mládeže.

Najnižšie stupne vzdelávajú inštitúcie bez akreditácie?
Áno. To je vec zväzu. To nie je v systéme školstva. Pre nás platia zväzové normy. Pre dvojku máme akreditované pracovisko Ministerstva školstva, v ňom máme špičkových lektorov zo všetkých odborov. Trojku školia krajské volejbalové zväzy.

Váš druhý stupeň má povedzme vysokú úroveň, plní aj počet hodín, ale u nás by s týmto stupňom - dvojkou ... nemohol tréner trénovať vyššiu úroveň ako kadetov.
To je problém vašej federácie, tá určuje pravidlá. My vašich trénerov bežne školíme, ale dať druhý stupeň im nemôžme, my máme iba oprávnenie vystaviť frekventantom školenia dekrét o absolvovanom vzdelaní v stanovenom objeme hodín a predmetov. Školíme v poslednej dobe paradoxne dosť Slovákov. Prax je taká, že tréneri od nás, ktorí trénovali v Nemecku, Francúzsku si vyžiadali pre potrebu druhej strany doklad o absolvovanom vzdelaní a stačilo im to. Ale uznávam, že je to džentlemanská dohoda medzi federáciami.

2.časť rozhovoru vo štvrtok ráno         Diskusia k rozhovoru

Ivan Husár pre www.volejbal.sk (Brno 15.december 2014)