Palo Kubiš o mužskom titule

22.4.2015 - Pavol Kubiš pre Denník Šport
Predstavujeme majstra Slovenska 2015 - VK Mirad Prešov
Ľuboslav Šalata sa za naplnením trénerských ambícií sťahoval na opačný koniec republiky. Hnal ich hlad po úspechu.
Keď sa pred šiestimi rokmi ambiciózny bývalý volejbalový reprezentant Ľuboslav Šalata stal trénerom Prešovčanov, hneď v prvej sezóne priviedol extraligového nováčika do finále play-off.

Po piatich rokoch si to zopakoval. Tento raz už s podstatne veselšou bodkou. „Koňare“ zdolali VKP Komárno v sérii 4:0 a po desiatich rokoch sa tešili z druhého majstrovského titulu.
Vaša šesťročná anabáza v Prešove je ohraničená dvoma finálovými účasťami. V extralige ste teraz dosiahli strop. Budete pri tíme pokračovať?
„Áno, nové výzvy a motiváciu mám pred každou sezónou. Po našej poslednej účasti vo finále v roku 2010 sa klub ocitol na pokraji zániku, odišlo osem hráčov, v súťaži sme sa zachránili v baráži. S príchodom sponzora firmy Mirad sa klub postupne začal budovať a zdvíhať. Ešte mám zmluvu na budúcu sezónu a v nej bude našou motiváciou prezentovať sa v európskom pohári.“
Pred touto sezónou sa váš káder výrazne posilnil, udržíte ho pokope?

„Myšlienku o príchode Sopka st. a Červeňa zo zahraničia som v hlave nosil dlhšie. Viem, aký je v nich potenciál. Potrebovali sme vybudovať stabilný a vieruhodný klub, aby sa mali kam vrátiť a po deviatich rokoch tak aj urobili. Priniesli do tímu pokoj, rozvahu a skúsenosti. Väčšina hráčov má zmluvu na dlhšie obdobie.“
Počas dlhodobej časti ste z 28 zápasov prehrali iba dva, v play-off ste suverénne zvládli všetkých desať!
„Od smolnej prehry 26:28 v tajbrejku vo finále Slovenského pohára s VKP Komárno sme vyhrali všetky zápasy. Táto prehra však bola pre nás zlomová! Vo veľkom smútku a v sklamaní sme si povedali, že na zvyšok sezóny sa pripravíme ešte dôkladnejšie, aby sme si o svojom osude rozhodli sami.“
V sezóne 2009/10 ste vo finále s Humenným spoznali trpký pocit, aké je to prehrať sériu 0:4. Niečo podobné ste si teraz už asi nepripúšťali, nie?
„Humenčania mali vtedy podstatne lepší tím, my sme v semifinále zázračne prešli cez VKP a finále sme si užívali. Teraz sme boli na druhej strane. Titul sa od nás očakával, mali sme hlad po úspechu. Aj pre mňa to bola prvá šanca byť majster ako tréner.“
Ťahúňmi tímu boli traja navrátilci Martin Sopko st., Michal Červeň a Kamil Feňo. Zažili ste ich v jednom tíme ešte ako hráč?
„Áno, myslím, že to bolo v sezóne 2000/01, keď som v Prešove hral. Maťo mal osemnásť rokov a ´Maco´ Červeň začínal s volejbalom. S Kamilom som hral vo Svidníku. To, že kedysi boli mojimi spoluhráčmi, bola dôležitá vec. Boli mojou predĺženou rukou na ihrisku, majú nadhľad, ako jediní z mužstva mi tykajú. Ocenil by som kapitána Martina Sopka st. Je to neuveriteľný chlap do kolektívu. Rozosieva pozitívnu atmosféru a vieru vo vlastné schopnosti.“
Kto okrem tejto skúsenej trojice najviac prekvapil?

„Viac ako polovicu sezóny mal veľmi dobrú Marcel Lux, najmladší univerzál zo špičky v extralige. Výkonnostne povyskočil Michal Hudák, mužstvo potiahol dobrými výkonmi smečiar Ďuro Drobňák. Veľmi dobrú prácu pre tím odviedol libero Tomáš Lampart. Po úspešnej sezóne by si pochvalu zaslúžil každý.“
Po Zdeňkovi Haníkovi a Jaroslavovi Nosekovi, ktorí rovnako ako vy pôsobili vo VKP Bratislava, ste sa stali v slovenskej extralige ďalším volejbalistom s majstrovským titulom v pozícii hráča i trénera...

„Z volejbalu som sa vo VKP najviac naučil pri trénerovi Ivanovi Husárovi. Som rád, že jeho mužstvo, alebo tím, s ktorým má niečo do činenia, môžem zdolať aspoň raz za päť rokov. Dúfam však, že to bude aj častejšie.“
Prešov v extralige dominoval v základnej a v nadstavbovej časti i v play-off. Tlak na vás a mužstvo rástol. Ktoré obdobie počas sezóny bolo pre vás najťažšie?
„Po prehre vo finále Slovenského pohára, keď sme sa ocitli na kolenách, cítili sme krivdu i zo strany rozhodcov. Naším cieľom bolo totiž vyhrať pohár i ligu. Zdvihli sme sa však zo zeme, najlepším liekom na sklamanie boli ďalšie víťazstvá.“
Pre radosť z výhier ste zanechali prácu učiteľa na gymnáziu v Šali a sťahovali ste sa na druhý koniec republiky. Oplatilo sa to kočovanie?

„Určite áno. Na FTVŠ som študoval s ambíciami, že budem tréner. Majstrovský titul je pre mňa odmena za odvedenú prácu v Prešove.“
Do rodiny ste priniesli ďalší majstrovský titul. Vaša manželka Andrea, bývalá vynikajúca hádzanárka, aktuálne trénuje prípravku a mladšie žiačky v Dusle Šaľa a vedie i vašu desaťročnú dcéru Radku. Osemnásťročný Tomáš sa venuje futbalu a je obrancom v staršom doraste AS Trenčín. Ste teda poriadne rozlietaní, nie?
„Áno, každý síce pôsobí na inom mieste, ale keď sa stretneme, sme si veľmi vzácni a fandíme si. Žijeme športom.“
Napriek titulu sa sezóna pre vás ešte nekončí, stali sa asistentom trénera Miroslava Palguta pri reprezentačnom tíme, ktorý sa špeciálne predstaví na premiérových Európskych hrách v Baku.

„Považujem to za trénerský krok hore. Som rád, že môžem byť pri reprezentácii, je to pre mňa odmena i česť.“

„NAJ“ V TÍME MAJSTRA

(podľa kapitána Martina Sopka st.)
NAJVÄČŠÍ PRACANT: Od pondelka do piatka tréner Šalata a od piatka do nedele ja.

ZABÁVAČ: Kamil Feňo. Pokiaľ príde na tréning, často však nechodí...

JEDÁK: Do dvoch minút vždy všetko spotrebuje 85 kg vážiaci Marcel Lux.

SVALOVEC: Bez konkurencie Ľubo Macko. Tlačí na benchi 150 kg.

SUKNIČKÁR: Celý Prešov a časť Košíc obhospodaruje Ľubo  Závacký.

KÁVIČKÁR: Feňo a Závacký. Obľubujú nesku z automatu v hale za 0,35 eura.

TELEFONISTA: Kamil Feňo. Má stoeurový mesačný paušál a volá vždy, všade a každému.

FLEGMATIK: Tomáš Lampart. Celú sezónu bol ticho, ale vo finále išiel vraždiť spoluhráčov.

FRFLOŠ: ´Maco´ Červeň. Okomentuje vždy všetko, ale najviac pondelkové tréningy kondičného trénera Bercela.

NAJUKECANEJŠÍ: Červeň, Feňo a Závacký...

NAJLENIVEJŠÍ: Heslom nič naviac sa riadi Matej Faron.