Matchpoint Lucia Ježíková Lucia Ježíková o ženskom titule

Lucia Ježíková o ženskom titule

22.4.2015 - Lucia Ježíková pre Denník Šport
Tituly nikdy neomrzia.
Hoci určite pribudlo prezidentovi Slávie Ekonomická univerzita Bratislava Vladimírovi Hančíkovi pri predsezónnom skladaní tímu zopár vrások navyše, po sobote si mohol definitívne vydýchnuť. Slávistky pod trénerskou taktovkou jeho syna Martina bravúrne zvládli nápor očakávaní. Aj napriek mladému kádru (priemer 20 rokov) zvládli v závere extraligového ročníka 2014/2015 pridať do bohatej klubovej histórie trofejí pätnásty majstrovský titul, keď zdolali Spišskú Novú Ves 3:1 v sérii.

Pán tréner, aké boli oslavy? „Cesta zo Spišskej Novej Vsi bola náročná (smiech). Bol som šofér, dievčatá oslavovali už v mikrobuse, čo sme si overili počas zastávok na pumpách. Keď sme nadránom dorazili do Bratislavy, stretli sme sa v meste. Už si ani nepamätám, kedy som bol naposledy takto vonku. Ale stálo to za to!“
V role hlavného kouča ste získali tretí titul, prvý v roku 2008, druhý v 2013. Skúste ich porovnať, ktorý sa doloval najťažšie?
„Ťažko ich porovnávať. Prvý je prvý, emócie sú po ňom obrovské. Ale keď vezmem do úvahy, koľko nás stála táto sezóna tvrdej driny a energie... Pustili sme sa do bojov s veľmi mladým družstvom, vyše polovica dievčat sú ešte juniorky. Aj viaceré staršie stáli ešte vlani na lavičke a teraz museli byť ťahúňkami. Najmä vo finále stál proti nám nesmierne zdatný súper.“
Čo bolo podľa vás v sérii o zlato rozhodujúce?
„Mne a myslím, že aj celému tímu pomohlo semifinále proti Pezinku. Bolo veľmi vypäté, vinárky sa vedia na nás veľmi dobre pripraviť a ,vyhecovať‘. Ja osobne som pociťoval veľký tlak, aby som nebol prvý tréner, ktorý zostane pred bránami finále. Postup nás nabudil, opadla z nás nervozita, cítili sme sa istejšie. Bolo to vidieť aj v prvom zápase proti Spišskej, ktorý sme zvládli vynikajúco. V sezóne sme odohrali len jeden víťazný tajbrejk (celkovo štyri, vrátane druhého finálového, prehrali, pozn. redakcie), spolu s finálovými teda tri úspešné. Ukázala sa nesmierna psychická sila družstva, mladé dievčatá nám vrátili dôveru z úvodu sezóny najlepším možným spôsobom. Ďakujem nielen im, ale aj celému realizačnému tímu, môjmu asistentovi Michalovi Matušovi. Spoločne sme všetci zužitkovali skúsenosti z predchádzajúcich majstrovských zápolení, srdcom a bojovnosťou.“
Bola to pre vás špecifická sezóna, po viac ako desiatich rokoch ste nepôsobili v žiadnej európskej súťaži. Bolo to menej náročné alebo naopak, keďže sa všetci chceli proti vám vytiahnuť?
„Presne tak, bolo nesmierne zložité potvrdzovať meno klubu v každom a jednom zápase. Keby sme hrali stredoeurópsku ligu, dostali by viac priestoru na učenie sa všetky hráčky. Takto sme museli ísť zakaždým nadoraz, lebo proti Slávii hrá každý ako o dušu. Najmä v súperovom domácom prostredí. My sme si zasa doma pred vlastnými divákmi nechceli a nemohli dovoliť zaváhania. Juniorky síce hrali svoju súťaž, ale to nie je záruka, že budú stopercentne pripravené naskočiť do extraligy. Medzinárodná konfrontácia nám jednoznačne chýbala.“
Vo štvrtom dueli v Spišskej vám šlo o veľa. Mali ste síce jeden zápas k dobru, ale piaty domáci by bol psychicky nesmierne náročný. Zdá sa však, že všetky diely skladačky do seba zapadli, je tak?
„Jednoznačne! Na východ sme cestovali o deň skôr, mali sme čas sa naladiť na súboj, zľahka si zatrénovať. Vyšiel nám ťah s dvomi liberkami, výborne sa dopĺňali. Rovnako sa vydarila zmena zostavy. Hudecovú som dovtedy veľmi neukazoval, dokonca mala Romana chvíľu možno pocit, že je po operácii ramena ešte neverím. Nebolo to tak, vedel som, že jej čas príde. Od tretieho setu nastúpila na smeč, Diana Mitrengová sa posunula na ,účko‘. Spišiačky neboli na tento variant pripravené, urobili zopár chýb, my sme sa chytili a celé úsilie vygradovali v tajbrejku.“
Jedenástykrát ste získali Slovenský pohár, pätnásty raz ste sa stali majstrom Slovenska. Neomrzelo vás to už?
„To nikdy neomrzí. Každá séria sa však raz skonči. Som však nesmierne rád, že to nebolo teraz. Dievčatá dreli celú sezónu a titul si jednoznačne zaslúžili.“
Už ste sa stihli zamyslieť nad budúcim ročníkom?
„Kuciaková už nemala s nami hrať ani túto sezónu. Vrátila sa a bola pravý líder. Uvidíme, čo bude s Rákošovou či Mitrengovou. Celý čas sme však pracovali s mladými hráčkami. Stáva sa pravidlo, že keď stoja jednu sezónu na lavičke, v druhej sa presunú do základu a musia zobrať na seba zodpovednosť. Ja odchádzam a končím každý rok (smiech). Nikdy nehovor nikdy. Ale asi môžem povedať, že až nebudem v Slávii, nebudem nikde inde.“
Majstrovská chémia (podľa konzília zloženého z trénera Hančíka, asistenta Matušova a kapitánky Kuciakovej)
PRACANTKA – jednoznačne celé družstvo, všetky dievčatá sú študentky alebo pracujúce, čo nie je jednoduché zladiť dvojfázovými tréningami
KÁVIČKÁRKA – na kávičku chodia všetky, spoločensky pokecať, ale najviac trio Koseková, Rákošová, Szabóová
JEDÁČKA – hoci to nie je absolútne vidieť, najviac toho zje Hudecová, najmä hranoliek nemá nikdy dosť
ZABÁVAČKA – trénera často zabávajú na tréningu všetky, ale najviac humoru má vždy v zásobe Mikšíková
TELEFONISTKA – telefón k uchu má jednoznačne prirastený Hudecová
MANEKÝNKA – tréner skonštatoval, že všetkým to trvá v šatni rovnako a pôsobia veľmi prirodzene, konzílium napokon rozhodlo o Harmanovej
FLEGMATIČKA – liberku Doležajovú vraj málokedy niečo rozhádže
CHODÍ NESKORO – tu vedú Mišíková so Szabóovou. Tréneri vraj nikdy nechodia neskoro, ak náhodou aj áno, tak všetci ostatní sú v predstihu. Túto sezónu zaviedli v šatni pokladničku za neskoré príchody, pokazený servis po oddychovom čase a podobne. Na starosti ju mala kapitánka Mirka Kuciaková, niektorí si vraj predplácali paušál. Vyzbieraných dvesto eur slúži na oslavy
BORDELÁRKA – opäť Szabóová, v šatni aj na internáte poznať, ktoré je jej miesto
FRFĽOŠKA – najviac rečí vždy majú Koseková a Sikelová