Tréner Mašek v Orlen lige v Poľsku

10.11.2016 - Palo Kubiš píše pre Denník šport

Michal Mašek zbieral v zahraničí päť rokov skúsenosti ako asistent, už je z neho hlavný tréner. Výzva prišla z LKS Lodž.
„Myslím si, že prišiel čas, aby som družstvo viedol ako prvý tréner. Ďakujem vedeniu klubu za dôveru,“ povedal na tlačovej konferencii pri svojom predstavovaní v Lodži 33-ročný slovenský tréner Michal Mašek. Pred troma týždňami prevzal nováčika LKS Commercecon a to je v prestížnej poľskej Orlen lige volejbalistiek veľká výzva.

Púchovský rodák ako absolvent trénerstva na bratislavskej FTVŠ začínal pri juniorkách na Bilíkovej. V našej extralige štartoval ako asistent súčasného kormidelníka ženskej reprezentácie Mareka Rojka v Doprastave Bratislava, dva roky v nej viedol VK Senica a rok COP Nitra. Pred vyše piatimi rokmi odišiel do Nemecka, kde najskôr dva roky pracoval ako asistent trénera v Stuttgarte a po jednej sezóne v poľskom Chemiku Police uplynulé dve v rovnakej pozícii v Dyname Drážďany. S klubom vyhral dvakrát bundesligu i Nemecký pohár, okúsil s ním Ligu majstrov. Tréner Alexander Waibl, ktorý viedol donedávna i českú reprezentáciu, ale pred barážou ME 2017 proti Slovenkám abdikoval, s ním ako pravou rukou rátal i naďalej. Prišla však ponuka z Lodže, kde na lavičke nováčika LKS hneď po prvom kole Orlen Ligy skončil Maciej Bartodziejski a Mašek sa sťahoval do tretieho najväčšieho mesta v Poľsku.

„O tom, prečo predčasne skončil pri českej reprezentácii, sme spolu debatovali. Je to jeho záležitosť, nebudem to komentovať. Ja som počas jeho neprítomnosti sám viedol prípravu družstva na túto sezónu. Už niekoľko rokov som však pracoval na tom, aby som bol prvý tréner. Ponuka z Lodže prišla v rozbehnutej sezóne, nebolo ľahké rozviazať kontrakt, ale v Drážďanoch to pochopili a umožnili mi odísť,“ vracia sa ešte k hektickým októbrovým dňom.

Štyri sezóny v nemeckej bundeslige boli pre neho veľkou školou. „Ešte v Stuttgarte som sa naučil vnímať inú mentalitu, trénerskú prácu a organizáciu v klube na vysokej úrovni. V Policiach, ktoré sú už niekoľko rokov najlepším poľským ženským klubom, som zažil top hráčky na čele s Glinkovou, to boli ďalšie skúsenosti. A v Drážďanoch som pôsobil v najlepšom nemeckom klube, moja práca mala zmysel,“ pokračuje. Výzvu prevziať družstvo v zahraničí ako prvý tréner pociťoval už dávnejšie, ale čakal. „Mal som aj ponuky z bundesligy, ale nedá sa akceptovať každá. Nezodpovedali mojej predstave, tréner by mal pracovať tak, ako by chcel. Na to, aby ste sa stali prvým trénerom, musíte dozrieť, mať osobnosť a predstavu o hre.“

Po tom, ako si zasadol na lavičku LKS, vyhral hneď dva zápasy. Doma s Vroclavom 3:2 a na palubovke Dabrowej Gornicze 3:1. Jeho zverenky pribrzdil až v pondelkovej dohrávke líder súťaže Budowlani (0:3). V lodžskom derby, ktoré sa hralo v najvyššej súťaži po dlhých 26 rokoch. Pikantériou je, že v Atlas aréne pre 13 000 divákov trénujú i hrávajú domáce zápasy oba tímy.

Z Mašekových slov cítiť, že mu nie je ľahostajný ani slovenský volejbal, ale … „Každý tréner by najradšej pôsobil vo svojej rodnej krajine, mal blízko rodinu a známych. Na Slovensku sú však podmienky nastavené inak, šport nie je tak podporovaný. Je to práca, za ktorú by mal človek dostávať peniaze, mne napríklad VK Senica ešte stále dlhuje dosť podstatnú sumu. Mal som možnosť pracovať v Nemecku v období, keď tamojšiu reprezentáciu viedol Talian Giovanni Guidetti. Naučil som sa vážne pristupovať k práci, nehovoriac o novej motivácii,“ dodáva. 

V zahraničí už momentálne veľa slovenských volejbalových trénerov nepôsobí. V poľskej ženskej lige je Mašek v histórii druhý Slovák. Prvým bol Igor Prieložný, ktorý s Kaliszom v roku 2007 získal majstrovský titul a neskôr ešte viedol aj Bielsko-Bialu. „V Poľsku má dobré meno. Tak to tu funguje, pokiaľ tu pracujete a ste úspešní, tak si vás vážia. Aj mňa veľa ľudí pozná ešte z Políc. Poliaci sú veľkí národovci a keďže plynule hovorím ich jazykom, je to veľké plus,“ zdôrazňuje Mašek.

Doma sa o volejbale nebavia.

Michalovou priateľkou je už deväť rokov česká nahrávačka Lucie Mühlsteinová, u nás známa aj z pôsobenia v Doprastave Bratislava v sezóne 2007/08. V Lodži sa prvý raz zišli v pozícii prvý tréner – hráčka. „Spolu sme boli už v Chemiku Police, kde som bol asistent. Sme naučení oddeľovať profesionálny a osobný život, doma sa o volejbale nebavíme. Máme rovnakého manažéra a veľmi sme sa potešili, že sa teraz naskytla takáto možnosť byť spolu, obaja sme veľmi spokojní,“ hovorí. Najťažšie odlúčenie prežili v minulej sezóne, keď Lucie hrala v Telekome Baku, s ktorým skončila v azerbajdžanskej lige druhá. „Ako súperi sme na seba narazili v Lige majstrov, s Drážďanmi sme vyhrali oba zápasy. V klube som mal na starosti aj analýzu hry súperových nahrávačiek, v tomto prípade som sa však z toho vykrútil,“ smeje sa.

Pavol Kubiš