O informačnom systéme (II.)

Centrála Slovenského futbalového zväzu. Debata s Ing. Jánom Letkom - diel druhý.

Myslel som si, že informačný systém športu (ISŠ) pre zväzy, federácie a pre štát na centrálnej úrovni pripravuje jedna firma. Futbal rieši Tempest, basketbal, hádzanú, volejbal, najnovšie plávanie robí firma UNIONsoft, hokej a centrálny ISŠ vytvára firma Stengl a.s. Bude zabezpečená jednota? Kompatibilita?

V princípe áno. Riešila sa integrácia, prepojenie, rozhranie (API rozhranie). Je veľmi dôležité povedať, že vytvoriť jeden monolitický systém by podľa môjho názoru nebolo správne, musela by sa riešiť kľúčová otázka a to je financovanie. Ani nie tak vytvorenie, ako prevádzka a špecifické požiadavky zväzov, hlavne v oblasti riadenia a vyhodnocovania súťaží. Ja osobne som navrhoval, že ponecháme autonómnosť jednotlivým zväzom postaviť si systémy a štandardizovaným rozhraním zabezpečíme posielanie dát do centrálneho systému. Je to dôležité aj z pohľadu biznis partnerov daného zväzu. Štát potrebuje mať k dispozícii základné registre. Členskú základňu napríklad. Skrátka veci k zabezpečeniu plnenia litery zákona. Výzvy, granty, v budúcnosti snáď systém doručovania poukazov.

 

Prečo to stále nefunguje?

Čo?

Centrálny informačný systém.

To je asi otázka na ministerstvo. Reálne vidím iba časť projektu. Komunikujeme, navrhujeme, ale reálny stav dopodrobna nepoznám. Po moju úroveň znalostí viem toľko, že sa to niekde zaseklo.

V parlamente.

To by som nepovedal, to by bola špekulácia.

Tak u osôb v parlamente.

Domnienky. Naozaj konkrétne informácie nemám, nechcem a nemôžem špekulovať. Bavme sa o faktoch.

Tak dajte. Informačný systém je mimoriadne dôležitý pracovný nástroj pre implementáciu zákona o športe. Ak nefunguje, celý zákon je akoby bez rúk a bez nôh. A bez hlavy. Aké fakty mi teda môžete povedať k tomu, že to stále nefunguje. Ja mám informácie, že už v roku 2007 bola hotová prvá verzia. Desať rokov je dosť, nie?

Pracovníci firmy Stengl iste vedia viac, lebo so štátom rokujú. Pred vstupom zákona do praxe 1.1.2016 sme korektne so sekciou športu na rezorte debatovali o nastavení akčného plánu, o časovom horizonte kedy by sa to mohlo stihnúť. Ak si dobre pamätám, do apríla 2016 mali byť nastavené matričné moduly, v septembri registre zmlúv. Ja predpokladám, že v tom čase nedošlo k úplnej dohode zmluvných strán a proces sa zabrzdil. Viem, že na systéme sa stále pracuje. Moje informácie sú také, že práve v tomto období by sa zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a rezortom školstva mali dotiahnuť, ktorý bude systém prevádzkovať, (pozn www: za rezort škosltva je to Národné športové centrum).
Problém vidím aj v tom, že zo strany štátu tá dôležitosť ISŠ je strašne nízka, jeho význam nebol správne pochopený.

My sa musíme dokázať v športe zrátať. Počty hráčov, trénerov, rozhodcov a iných športových odborníkov. Pre objasňovanie významnosti a opodstatnosti športu je to veľmi dôležité. Rozšíria sa aj možnosti služieb, eshopov, transparentnosti. Už musí skončiť doba, keď sa na šport nahliada ako na jednu veľkú čiernu dieru, v ktorej sa strácajú peniaze. Šport musí konečne byť vnímaný ako jedno národnohospodárske odvetvie. Len taký futbal zamestnáva, lepšie povedané dáva peniaze za prácu cez 19 000 ľuďom. Zo štúdie KPMG z roku 2011 vieme, koľko šport dostane a koľko vráti.  Je to pomer cca 1:4. To je získaný fakt, ktorý dokazuje významnosť športu aj z pohľadu ekonomiky.

Budú sa dať v systéme zprehľadniť aj financie obcí, miest a VUC?

Prečo by nie. Preto je v pláne funkcionalita registra zmluv. Vzhľadom k tomu, že tieto komunálne prostriedky do športu, kultúry, cestovného ruchu už dnes musia byť zmluvne registrované, tak sa len cez rozhranie tie prošportové zmluvy do centrálneho systému stiahnu. Získame informácie o celkovom toku peňazí do športu. Komerčné financie sa samozrejme nemusia zverejniť, my musíme primárne zabezpečiť kontroling verejných zdrojov.

Kto vlastne stojí na druhej strane, na strane systému.

IT zastupuje firma Stengl a nápady, idey vytvára pracovná skupina, ktorú zostavil šéf sekcie športu.

Sekciu viedol pán Čambal. Debatujete. O chvíľu ho strieda p. Maršáleková, dialóg pokračuje. Po šiestich mesiacoch ju strieda Božka Gerhátová. To musí byť celkom pekný chaos.

V tomto problém nevidím, ja si myslím, že ústredná téma je financovanie. Doriešenie zmlúv, nájsť financie na investíciu.

Môžte mi objasniť trošku históriu projektu?

Najprv vznikol nejaký rámec, ako by to mohlo fungovať. Dve IT firmy sa začali zaoberať problémom digitalizácie dát v športe. To bolo okolo roku 2013. Hľadalo sa riešenie pre zväzy. Futbalový zväz má systém najlepšie spracovaný. Stojí okolo 4 000.- € mesačne za prevádzku, služby, servis. Práve pre tieto poznatky som navrhoval, aby centrálny systém nebol nejaký obrovský moloch, lebo môže mať inú funkcionalitu, a ostatné potrebné veci si zo zväzov natiahne.

Nechce niekto niekde hore, aby to práve naopak bol IT obor?

Je tu taká snaha. Ja netvrdím, že to je zlé riešenie, ale moje skúsenosti hovoria, že to bude zbytočne komplikované. Aj náplňou aj finančne. Má to dve roviny. Exekutívna a verejná. My sa snažíme tie platformy oddeliť. Do prvej môže vstúpiť len zainteresovaná skupina a druhá je pre všetkých.

Pomôže informačný systém aj prepotrebnému vzdelávaniu?

Samozrejme s tým rátame. Fakulta telesnej výchovy by mala mať spätnú vázbu uplatnenia a efektivity absolventov. Vo zväzoch musíme dbať na vzdelávanie, veľmi dôležité aj kontinuálne dovzdelávanie všetkých športových odborníkov. Národné zväzy by mali vzájomne koordinovať procesy vzdelávania. Musia byť servisnou organizáciou pre svojich členov. Aj tieto služby by mali byť cez ISŠ prezentované, ponúkané. Musíme sa pokúsiť presadiť, aby aj centrá volného času, pokiaľ sa venujú športovej činnosti, vykonávali pácu na odbornej úrovni, nie ako doposiaľ, že deti v športvoom krúžku, oddelení vôbec nemusia viesť športoví odborníci. V športových kluboch sa musíme posnažiť mať aj na úrovni náboru kvalifikovaných trénerov. Najnižšia licencia sa dá dnes urobiť aj elektronicky, naštudovať, urobiť test a potom sa ďalej kontinuálne každý rok vzdelávať. Ak nebude ochotný, nebude spôsobilý.

Bude mať ISŠ aj charakter sociálne siete?

Pokiaľ viem, tak nie. Stále to má mať charakter registrov. Integrácia a kontroling. Toto sú ústredné témy systému. Cez IČO a rodné číslo (pri zebezpečení zákona o ochrane údajov) sa musí zabezpečiť jasná identifikácia subjektu. Musí sa zabrániť vytváraniu priestoru pre vznik kadejakej duplicity, čiernych duší,  podvodov.

Systém eviduje profesionálny, amatérsky, mládežnícky šport. Bude mapovať aj rôzne mestské súťaže, v ktorých je značný počet športovcov?

Toto je trošku nešťastie. Jeden z dôvodov je, že im (malým klubom a mestským ligám) sa nechce podieľať sa na akýchkoľvek byrokraciách, admninistratíve. Nechce sa im platiť členské, ale to je jedna z chýb, že inštitút členského poplatku je zle v športovej verejnosti odkomunikovaný. Poplatok má byť spoluúčasť na tvorbe produktu. Tieto „pivné partie“ prevažne nemajú mládež, neplnia jednu z úloh športu rozvíjať, vychovávať.

Ja veľmi rád často prirovnávam finančný vstup detí, rodičov v porovnaní s kinom. Rodina ide možno desaťkrát v roku do kina a na jedenkrát minie vrátane tony popcornu okolo 30.- €. Ročne povedzme 300 eur. Ak má dať  klubu nejaký poplatok, tak sa otec zvíja. Samozrejme nie všetci. Najhorší sú bohatí. Ale to máme asi jeden z komunistických reliktov. Všetko zadarmo.

Áno, šport má veľmi nízku spoločenskú hodnotu a ešte to bude veľmi dlho trvať, kým sa pozdvihne. Kým získa vyšší kredit. Potom budú aj pivné partičky spätne vychovávať deti do spoločnej kopy.

Záver.

Prepojiť informačný systém školského športu s ISŠ. Musíme sa pokúsiť zlepšiť systém školského športu. Prečo by zase nemohli fungovať, prečo by sa nemohli hrať dlhodobé školské súťaže, nie jdnorázové pohárové, mali by byť naviazané na kluby.
Preto opakujem, že ISŠ je veľmi dôležitý pracovný nástroj, ktorý má veľké možnosti. Potrebujeme informácie, kto sa hýbe a kto nie. Musia sa nájsť zdroje na športové poukazy, ktoré sa dostali do zákona.
Okamžite vznikne investičný vzťah, čo je strategicky dôležité. Štát ho začne, rodič musí pokračovať, zároveň by mal spätne niečo od klubu vyžadovať a súkromný sektor s komunálom financovanie dotiahne. Ak nebude systémom zabezpečená verejná kontrola, systém skolabuje. Ak to nebudeš robiť poctivo, odborne, nezaslúžiš si verejné zdroje. Pokiaľ ide o komerčné zdroje, tam som proti výkazníctvu, lebo sponzor si zabezpečí kontrolu sám, načo dal svoje peniaze. Ak sa nezrealizuje superodpočet, som skeptický, že sa sponzorské peniaze do športu prihrnú.

Ďakujem za čas, informácie a ochotu podeliť sa o ne. Pevne verím,  že ľudia pracujúci v športe nebudú zaťažení bezbrehým vyplňovaním dát do nejakej IT obludy.

Sport.gov.sk – tak toto ešte nefunguje tak, ako by malo.

Ivan Husár pre www    I. diel IŠSV