Volejbal sa vrátil do Humenného

Humenné, 7.12.2017 - od Monkyho

Ked som o 17:45 vyrazil smer športová hala, zašiel som si ešte do bankomatu vybrat 20 eur. Nepočítal som s tým, že sa na volejbale zrežem, ale nejaké pivečko si dám. Cestou som si uviažal šál s logom Chemes Humenné, pod vetrovkou s logom Chemesu som mal mikinu s logom Chemesu a pod mikinou dres s logom Chemesu a číslom 3.

Patril Vladovi Krížovi. Hráčovi, ktorý odohral skoro celú svoju kariéru v Humennom, no dnes si obliekol iný dres, košický. Odhady na účasť divákov pred zápasom boli všelijaké. Niekto tipoval učasť v podobe mňa, Chaliho a pár vlajkonosičov bývalého klubu Chemesu. Že Ivan? No na moje prekvapenie si do haly našlo cestu minimálne 897 platiacich divákov. Reakcie boli rozlišné. 79 percent ludí, ktorí prišli pozrieť pohárový zápas, boli pravidelnými navštevníkmi domácich zápasov svojich miláčikov už neexistujúceho, alebo len zamrznutého klubu Chemesu Humenné. Pred zápasom sa čo to hovorilo o rizikovom zápase z pohladu domácich fans. Vraj niečo chystajú proti súčasnej primátorke, nejaké transparenty atď atď. Telefóny vraj boli odpočúvané a viedli sa kade tade rôzne klebety po meste decembrovým chladným vzduchom. Mestský policajt s vysielačkou v ruke čakal a len striehol, či náhodou sa niečo nevytiahne. Dva transparenty sa síce roztiahli, no nemali obsah hanlivého, alebo uražajúceho charakteru. Skor naopak, vystihovali momentálnu situáciu v meste a taktiež názor občanov. Občanov a fanúšikov klubu bašty, ktorá zanikla. To že tuná sa nezabúda... V duchu vety spomíname, no nezabúdame. Pri predstavovaní jednotlivých klubov zožal najvačší potlesk domáci hráč, pardon košický hráč Miroslav Jakubov. V Humennom mu už dnes nik nepovie inak ako Bombárder. Ludia nezabúdajú, ako proti súperovi z rovnakej krajiny, z akej bol včerajší súper, nasúkal, nabúchal, nabomboval okolo 38 bodov za zápas. Presné číslo neviem. Hráč ktorý mohol byť v dnešnej dobe volejbalovo inde, v inom klube a zarábať iné peniaze. Prečo to tak bolo, alebo prečo sa to tak nestalo nebudem písať. Mám ho rád. Rozoberať zápas nebudem, nie som kompetentný, no hostia boli lepší vo všetkých herných činnostiach. Lepšieho nahrávača, ako bol ten z Bukurešti, som od chvíle, ako bol tuná De Amo, som na vlastné oči nevidel. Rýchle, presné, utajené a palba z kolíka do kolíka bola ukážková. Ludia sa aj tak bavili, tlieskali a oslavovali návrat volejbalu, aj keď len požičaného. Myslím,že ich to potešilo, že aj keď len v takomto znení, tak predsa mohli vidieť volejbal a pár Humenčanov v kádri Košíc. Po zápase boli hráči odmenení obrovským potleskom v stoji. Tak snád nabudúce, no už v dresoch s logom Humenného. Alebo klubu,ktorý bude pôsobiť v Humennom a bude patriť ľuďom, ktorým ho niekto nedávno, alebo dávno vzal. Športu zdar a volejbalu zvlášt....