Dr.Hančík ku konferencii II.

11.12.2017 - Dva posledné články Ivana Husára k nedávnej Konferencii „žabomyšie vojny“ ma ešte inšpirovali k napísaniu mojich, už teraz súhrnných myšlienok a faktov po konferencii SVF.
Viacerí sa ohradzujú proti článkom Ivana, jeho textu a výrazom. Musím však povedať, že napriek niektorým ostrým slovám, Ivanove články vyplývajú z doterajších faktov, nedostatkov riadenia SVF a aj preto, že majú svoje rácio a sú pravdivé! Až sa čudujem, ako si môže pamätať na mnohé nedostatky, ktoré kritizuje, ale viem, že sa stali za obdobia činnosti bývalej SVF. Ja v nich nachádzam veľa pravdy aj keď ostrej, brisknej.

Preto aj ja si tiež dovolím zastaviť sa pár vetami k činnosti minulého vedenia SVF pod prezidentom Ľuborom Halandom, lebo mal som k tomu veľa výhrad. Mal som dávno predtým, ako sa prezident SVF Ľubor Halanda vzdal kandidatúry, pripravený diskusný príspevok na konferenciu o problémoch a rezervách činnosti uplynulej federácie. Po jeho sa vzdaní, už to to nebolo aktuálne, lebo konferencia bola prakticky už len o voľbách prezidenta a Správnej rady. A tak aj diskusia vyzerala... Nedá mi však aspoň retrospektívne vyjadriť moje myšlienky a názory teraz písomne.

Minulé vedenie SVF sa prioritne zaoberalo reprezentáciou, kde sme isté úspechy, najmä v mužskej zložke, dosiahli. Hovorím ale, za strašne veľa peňazí. A možno aj čiastočným pozitívam v materiálnej oblasti marketingu klubov. To im slúži ku cti. Vyčítam však minulému vedeniu, že podstatnejšie nespolupracovalo s klubmi a to predovšetkým s tými, ktoré držali, ako tak seniorský a mládežnícky volejbal na úrovni. Moje výhrady a žiadosti som viac ráz prezentoval aj v osobnom rozhovore s prezidentom Halandom. Je pravda, že ma vždy prijal, len výsledok bol mizivý. Žiadal som najmä:

-          poplatky za transfery  - ich časť vrátiť do klubov, ktorí hrali európske poháre alebo dotovať mládež (keď fungovalo ZVOK to bolo jasné),

-          podporiť vhodnou štruktúrou súťaže extraligy kluby, ktoré hrali európsky pohár a MEVZU,

-          podporiť kluby, ktoré vychovávali mládežníckych a seniorských reprezentantov,

-          odmeniť kluby, ktoré sa prebojovali do finále SP (v minulosti to bolo aspoň čiastočne),

-          podporiť vrcholné mládežnícke turnaje o majstra SR,

-          pravidelne sa stretávať s predstaviteľmi klubov a v diskusii prijímať závery na zlepšení úrovne mládežníckeho a seniorského volejbalu,

-          pokuty klubov za priestupky vrátiť do mládeže,  

-          vlastnou snahou sa zasadiť o obnovenie ZVOK resp. neskôr Úniou klubov,

-          nerešpektovanie zvoleného zástupcu klubov p. Hronského do SR a dosadenia p. Mikulu, neskôr Hirčka (ktorí neurobili pre kluby absolútne NIČ),

-          zabezpečiť generálneho partnera pre extraligu.

Tieto požiadavky sa dali určite naplniť pre zlepšenie vzťahov s klubmi. Boli by určite prospešné pre celé volejbalové hnutie. Odpoveď bola len jedna. Nemáme peniaze. A máme dlžoby.
Moja odpoveď bola. Stačí aspoň málo, snaha a ústretovosť. Prečo sa niektoré z týchto požiadaviek objavili až teraz pred konferenciou, pri tzv. volebnej kortešačke SVF a to aj pre kandidáta Kraščeniča?  

Rozhodne nebolo namieste, že bývalý prezident po odstúpení (som presvedčený že sa vzdal, keď zistil že už stratil dôveru väčšinu hnutia), sa pri voľbách prezidenta SVF priklonil na stranu kandidáta  p. Kraščeniča a tým pádom nebol nestranný k ďalším dvom kandidátom. Isteže ho k tomu viedli sľuby menovaného o peniazoch. Pre mňa však podstatnejšie bolo zlepšiť systémové, odborné fungovanie federácie a spolupracovať viac s klubmi.  Pri viacerých mojich rozhovoroch s predstaviteľmi klubov pred konferenciou, práve túto skutočnosť  oni uprednostňovali.
Som presvedčený, že vo voľbách na prezidenta vyhral pán Kraščenič preto, že sľuboval predovšetkým peniaze. Samozrejme tie sú veľmi potrebné. Ja si však počkám na ich napĺňanie. Počkám si aj na naplnenie sľubu p. Kraščeniča k žiadosti SVF pre získanie ME vo volejbale žien 2019 a to za podanie prihlášky 300 tisíc EUR  (pre túto výšku sa vzdalo kandidatúry  Česko) a pre organizovanie skupiny ME 700 až 900 tisíc (!) (Deník Šport 6.12.2017). Poznámka, podpis žiadosti prezidenta na CEV ešte mala schváliť nová SR SVF. Či nie?

A k uplynulým voľbám na prezidenta ešte jedna vážna otázka. Ako je možné, že napriek duchu Zákona o športe volil zamestnanec SVF a štatutár COP Trenčín. V tejto súvislosti si spomeňte  na problémy s odloženou konferenciu hokejového sväzu (problém zamestnanci vs. delegáti)? A čo sa u nás stalo ? Vedenie SVF pri určení delegáta za COP Trenčín odstavila hlavného trénera p. Kalného (mal už vyplnený delegačný lístok), neskôr Hiadlovského (odmietol) a bol určený zamestnanec SVF p. Prokeš. Takto p. Kraščenič očividne, ako sa neskôr ukázalo, získal hlas, ktorý bol rozhodujúci pre jeho získanie väčšiny v 1.kole. A tento hlas mohol rozhodnúť! Nehovoriac už o dôvere k volebnej komisii, čo som už  v minulom príspevku kritizoval, že riadiaci konferencie p. Haťapka nedal hlasovať za návrh zvoliť nezávislého pozorovateľa z pléna konferencie, keď celá volebná komisia odišla a sčítavala hlasy v skrytých priestoroch...

Netajím sa, že ja za náš klub som bol v skupine podporovateľov prezidenta p. Prieložného. Prečo? Pretože nemával peniazmi pri svojom kandidátskom predstavovaní,

ale zameral sa na systémové zlepšenie fungovania federácie, odbornosti, podpory mládeže, vzdelania trénerov a spolupráce s rozhodcami. To sú prioritné výzvy federácie do budúcnosti. Keďže som vo vrcholovom volejbale už dlhé roky, bol som presvedčený, že práve  Igor Prieložný by bol prezidentom na správnom mieste. Fundovaným, odborným, nezaťaženým minulosťou s charizmou a so skúsenosťami úspešného hráča a trénera. To, že viacerí delegáti bratislavskej skupiny potom, ako Prieložný nebol zvolený, mu namiesto mňa dala hlasy pri voľbách do Správnej rady pre vrcholový volejbal, bolo naprosto správne. Som však presvedčený, že vo funkcii prezidenta by urobil pre federáciu a volejbalové hnutie viac.

Dr.Vladimír Hančík
prezident Slávia EU Bratislava