Matchpoint Postrehy - píšete nám

Postrehy

Správna rada SVF sa nám asi pomiatla

marec 2019

Na pracovnej konferencii SVF v Poprade, v júni 2018 si rozhodcovia zapýtali za svoje služby viac.
Keď pred časom zvádzal boj s rozhodcami o peniaze ZVOK (Združenie volejbalových oddielov a klubov), dohodlo sa po tvrdých rokovaniach, že odmeny sa budú y navyšovať každé dva roky o infláciu. Taká bola dohoda a plnila sa. Bývalý prezident SVF, autokrat Halanda ZVOK zrušil, dohody s rozhodcami riešili kluby sprostredkovane cez vedenie SVF a samotný Halanda im vždy odkázal, kluby budú radikálne proti. Inflácia v čase fungovania ZVOK lietala medzi tromi a piatimi percentami. Dvojročné obdobie bolo stanovené zámerne z dôvodu, aby sme sa vyhli oscilovaniu, bolo to v priemere aspoň dvojročného obdobia.

Čítať celý článok
   

Zákopová vojnička

21.3.2019 - prvý jarný deň

Konferencia SVF 2017 uplatnila zákon o športe a do demokratickej Správnej rady SVF sa dostal Tomáš Kmeť. Za hráčov. Pre hráčov. Kvôli hráčom. Sedieť v SR je náročné. Časovo, názorovo, nárokmi na lojalitu.
Halandovi bolo ľahko, autokraticky posadil k sebe siedmich kývačov a karavána tiahla. Demokracia je však väčší kaliber. Prvoradé je byť zodpovedný a lojálny. Nie je zakázané hádať sa, biť, kopať, škriekať, nesúhlasiť, nehlasovať, hlasovať inak. Kľudne aj blokovať. Ale člen SR musí byť lojálny. Musí myslieť na dav, na elektorát, ktorý mu dal hlas. A iste má právo z pozície člena SR SVF v pohode a bez nervov aj odstúpiť.
Mám minimálne dávky informácií, tak si drahí čitatelia spravte o dnešnom stave obraz cez toto jedno okienko. Kmeť vs. svet.
Toto poslal T.Kmeť do sveta. Nezvolal tlačovku, po ktorej rezignoval. Skrátka vypľul. A opľul.

(hu)

Milé dámy a milí páni,


dovoľte, aby som na vás obrátil s mojím pohľadom na určité veci. Vy ste si
ma zvolili v decembri 2017 na konferencii plným počtom hlasov a verím, že to
bolo kvôli tomu,že ste ma poznali a takisto aj preto, aby som činnosťou v Správnej rade SVF
prispel k zlepšeniu situácie v slovenskom volejbale.
Mojou motiváciou ísť do Správnej rady SVF bolo nielen to, aby som zlepšil
postavenie športovcov, ale stanovy SVF hovoria o Správnej rade SVF ako o
významnom orgáne,ktorý by mal mať veľký vplyv na dianie v slovenskom volejbale a mohol
ovplyvniť jeho smerovanie.

Bohužiaľ moja skúsenosť je iná, ale poďme pekne po poriadku.

TRANSPARENTNOSŤ

Každý prezident klubu a členovia výkonného výboru si vyberajú manažéra,
trénera, športového riaditeľa, hráčov, tak aby dosahovali výborné výsledky a
tým nesú zodpovednosť za výsledky tímu. Takúto predstavu sme mali aj my, keď sme sa na Správnej
rade zhodli, že budú výberové konania na kľúčové pozície a vyberať 
ich bude výberová komisia, tak ako to je vo firmách ale aj vo verejných
inštitúciách. Cieľom bolo dostať na federáciu novú krv, nové myšlienky.
SVF nie je niekoho súkromná firma, kde by mali pracovať iba ľudia loajálni
voči vedeniu federácie. Je financovaná zo štátneho rozpočtu a preto musí byť
transparentná.
Tak ako tréneri bez výsledkov alebo hráči, ktorí stagnujú musia odísť z
klubu, tak aj zamestnanci, ktorí nepodávajú dostatočné výkony musia cítiť
tlak zmeny. Sme predsa v športovom prostredí.
Výberové konania boli vypísané prezidentom SVF a T.Singerom tak, že na
pozície generálny sekretár, technický riaditeľ a projektový riaditeľ
existovali na Slovensku presne traja ľudia, ktorí to mohli robiť. Na najkľúčovejšie
pozície, športového riaditeľa a koordinátora mládeže boli kandidáti, ktorí
boli triedení najprv T. SIngerom, aj keď uznesenie SR SVF hovorilo jasne, že bude
vyberať komisia. Na koordinátora mládeže bol odmietnutý M.Palgut,
kandidát pre mňa na takúto pozíciu skoro ideálny, a len preto, že nemá
Vysokú školu, tak T. Singer rozhodol, že nebude koordinátor mládeže. Keď bol
reprezentačný tréner mužov a tréner v COP Trenčín, tak to nevadilo?
Na koordinátora mládeže bol angažovaný nakoniec niekto iný, ktorý sa ani
neprihlásil do výberového konania a ktorý pracuje na Vysokej škole a
koordinovanie mládeže má ako vedľajší job.Ak máme niesť zodpovednosť za mládež, tak s takýmto
niečím sa ja nemôžem stotožniť. Tam musí byť profesionál, ktorý bude
cestovať po Slovensku,komunikovať s klubmi a sledovať mládež.
Som rád, že aspoň na pozíciu športového riaditeľa sa dostal človek, ktorý
prešiel výberovým konaním a ktorý urobil už za 10 mesiacov kopu dobrej
roboty. V pôvodnom koncepte prezidenta SVF vôbec nebola pozícia športového
riaditeľa. Pôvodný koncept hovoril o navýšení pracovníkov sekretariátu SVF
na 15 zamestnancov,kde mal byť generálny manažér žien a mužov! S tým sme nemohli súhlasiť,
pretože problémom slovenského volejbalu nebol počet zamestnancov
sekretariátu a plus by to znamenalo extrémne navýšenie mzdových nákladov. Tie sa oproti minulým
rokom aj tak výrazne navýšili.
Pýtam sa teda vás, či pociťujete priamoúmerne výrazný nárast kvality služieb
sekretariátu?

ROZPOČET A SVM

Ďalšia kľúčová téma je rozpočet, ktorý má obrovský význam a pre vás je
najdôležitejší. Pre mňa znamená rozpočet jasné definovanie príjmov a výdajov
a podrobné a transparentné rozčlenenie v jednotlivých kapitolách. S týmto sme mali prvý
rok veľký problém, pretože niektoré položky rozpočtu boli nejasne vysvetlené
(ako napr. obrovský nárast mzdových nákladov). Preto bol rozpočet na jar
2018 schválený iba s výhradou s tým, že to má byť čo najskôr vysvetlené.
Vysvetlenie sme dostali vo februári 2019! Rozpočet bol schválený, ale ako sú uhrádzané
faktúry a kedy, je zodpovednosť prezidenta SVF a konateľa SVM. Vzhľadom na
sitáciu kedy SVM skončila skoro v konkurze (záporné vlastné imanie) a že SVM nedokázala
využiť komerčne úspechy mužskej reprezentácie, rozhodli sme sa, aby sa
konateľom SVM sa stal Roman Holienčík, ktorý bol vami zvolený za marketing, má dlhoročné
skúsenosti ako marketingový riaditeľ Škoda Slovensko a má sieť kontaktov,
ktoré by mali osoh pre slovenský volejbal. Toto uznesenie SR SVF, je až do dnešného dňa
odignorované. Ja sa pýtam prečo? Dôsledkom tejto ignorancie bola aj platobná
neschopnosť SVF koncom roka 2018,kedy boli počas roka pouhrádzané faktúry, ktoré nemali byť. Hrozil dokonca
opäť podobný scenár  so záporným imaním, ale musím uznať, že Tomáš Singer a
pani Bukovská zamakali a sitáciu iba vďaka finančnej pomoci CEV zachránili. Čo dostal T.Singer ako
odmenu od prezidenta SVF? Na 1. SR SVF v roku 2019 ho prezident SVF vyhodil
za stratu dôvery a za údajné manipulovanie so štátnymi prostriedkami. (týždeň na to už to bolo zabudnuté
a pokračuje ďalej)

MEDIA FRESH

Prečo chýbali peniaze v roku 2018 je úplne jednoduché, pretože si partner
SVF neplnil svoje zmluvné záväzky z exkluzívnej zmluvy (ročne má poskytnúť
SVF 250,000 EUR) a popritom mu SVF vyplácala vyfaktúrované služby (min. 120,000 EUR) - nelogické, prečo sa
to nezapočítavalo. Tieto peniaze potom chýbali koncom roka. Presne aj
takémuto scenáru sme sa chceli vyhnúť zmenou konateľa SVM. My sme sa to dozvedeli v decembri 2018. Na dve otázky
na prezidenta SVF, či si partner plní záväzky, prezident odpovedal, že má
splnené skoro všetko.Zavolali sme si pani Bukovskú, ktorá potvrdila aj výpismi, že nezaplatil
skoro nič. Takéto klamanie do očí nie je hodné takéhoto významného postu.

ME ŽIEN

Stanovy SVF hovoria jasne, že záväzky nad 200,000 EUR schvaľuje SR SVF a nad
1,000,000 EUR konferencia SVF. Ani jedno sa neudialo a za 6 mesiacov nás
čaká historické podujatie.
Podujatie, ktoré má naplánované výdaje v hodnote min. 850,000 EUR, ale vo
februári 2019 nebola podpísaná ešte ani jedna sponzorská zmluva. Bol dokonca
aj schválený organizačný výbor ME v polke roka 2018. ten bol odignorovaný a zvolaný až koncom februára 2019,
keď nám tečie do topánok! Treba si uvedomiť, že toto podujatie bude musieť
byť zachraňované z rozpočtu SVF,ale kto za to bude chcieť niesť zodpovednosť?

KOMUNIKÁCIA

Ja pôsobím už tretí rok vo veľkej firme Amazon (predtým Ernst&Young) a vidím
ako fungujú úspešné firmy. Absolútny základ je otvorená a pravidelná
komunikácia. Pre vedenie SVF je úplne normálne neodpovedať na telefóny, smsky, emaily atď. Uverejniť zápisnicu a uznesenia
SR SVF sa ešte nikdy nepodarilo načas. Ja mám napríklad od októbra 2018
podanú žiadosť per rollam o schválení členov komisie športovcov, ktorá bola odignorovaná takisto ako môj projekt pre
uplatnenie športovcov po kariére.

Správna rada SVF je preceňovaná, a tým, že sa stretáva iba 4x-6x do roka a k
tomu veľmi slabou komunikáciou s vedením SVF, tak nemôže mať výrazný vplyv
na to čo sa deje. Vnímam ju skôr ako kontrolný a strategický orgán, ktorý
môže ovplyvniť veci výberom kvalitných ľudí, dozorom nad finančnými tokmi,
strategickými rozhodnutiami a funkčnou SVM. Najdôležitejší orgán SVF je
sekretariát SVF, tam sa robí dennodenná agenda, tam sa majú pripravovať
projekty, tam sa organizujú sústredenia a zápasy atď. Preto musí mať Správna
rada SVF vplyv na to, kto riadi a kto pracuje na sekretariáte, tak aby mohla
niesť zodpovednosť. Viacerí kritizujú SR SVF, aj napriek tomu, že sme prerokovali a schválili
množstvo vecí a trávili tým aj kopu času. A áno asi sme spravili aj nejaké
chyby, ale kto ich nerobí.
Dnes som pozeral finále SP v hádzanej na RTVS. Pýtal som sa kamaráta v
športovej redakcii v RTVS, prečo ste nevysielali finále vo volejbale alebo
prečo nie sú vysielané extraligové zápasy v stredu ako basket a
hádzaná. Odpoveď bola jednoznačná, s vedením SVF sa nedá jednať. Toto je
podľa mňa kľúčová otázka smerom k vedeniu SVF. Televízia je absolútny základ
pre rozvoj volejbalu, ak nebudeme v TV, tak volejbal nebude zaujímavý pre sponzorov, divákov a pre mládež a
nepohneme sa ďalej.

PS. Je vas vela v BCC kopii, tak ak niekto chce odpovedat, tak pouzite iba
"odpovedat".

S pozdravom

Tomáš Kmeť
A takto zareagoval zamestnanec SVF, Martin Májek.

Opačný pohľad, alebo uveďme veci na pravú mieru p. Kmeť...

Tak sa nám v slovenskom volejbale začala zákopová vojna. Máme tu éru blogov a vyjadrení na akýchkoľvek dostupných sociálnych sieťach. Všetko na úrovni autorovho názoru a pohľadu na veci v slovenskom volejbale. Dotyční (takmer všetci sú členmi SR SVF) sa prezentujú spôsobom, ktorý neposkytuje možnosti na vysvetlenie, argumentáciu, diskusiu. Nikdy som sa podobným spôsobom nevyjadroval, je mi proti srsti hodnotiť niekoho alebo niečo bez toho, aby bola možnosť okamžitej reakcie. Radšej mám priamu konfrontáciu na fórach (nie internetových), ktoré sú na to určené. Ale po prečítaní vyjadrenia p. Kmeťa, zástupcu športovcov v SR SVF, k momentálnej situácii v slovenskom volejbale som sa rozhodol, že prišiel čas...Čas uviesť veci na pravú mieru, minimálne v jednej z tém, ktorej sa

p. Kmeť venuje.

P. Kmeť ma vo svojom pohľade, ktorý obletel svet, definoval takto:

Na koordinátora mládeže bol angažovaný nakoniec niekto iný, ktorý sa ani neprihlásil do výberového konania a ktorý pracuje na Vysokej škole a koordinovanie mládeže má ako vedľajší job. Ak máme niesť zodpovednosť za mládež, tak s takýmto niečím sa ja nemôžem stotožniť. Tam musí byť profesionál, ktorý bude cestovať po Slovensku, komunikovať s klubmi a sledovať mládež“

 

Takže p. Kmeť, keďže mi vo svojom pohľade neviete prísť na meno, dovoľte mi, aby som sa predstavil. Volám sa Martin Májek. V slovenskom volejbale sa pohybujem od desiatich rokov. Vyrastal som v Červenej hviezde Bratislava, ŠKP a VKP a za posledných približne 30 rokov som prešiel v tomto klube a niektorých ďalších kluboch (Myjava, Detva, Nitra...) všetkými možnými funkciami. Od hráča vo všetkých vekových kategóriách, cez trénera žiakov,  kadetov, juniorov, asistenta trénera až po hlavného trénera v Extralige. Som absolvent FTVŠ UK, mám najvyššie trénerské vzdelanie v rámci Slovenska, absolvoval som licenčný seminár FIVB. V rokoch 2003-2005 som pracoval na SVF ako sekretár ZVOK zodpovedný za riadenie súťaží. Napriek tomu, že som sa doteraz venoval len slovenskému mužskému volejbalu, trúfam si povedať, že moje meno väčšina ľudí v slovenskom volejbale pozná. Nie v takom zmysle ako Vaše (také hráčske úspechy ako Vy som nedosiahol...), ale v zmysle môjho neustáleho pohybu v našom hnutí. Len Vám chcem pripomenúť, že sme boli dokonca spoluhráči na Univerziáde v Pekingu. Toľko na predstavenie...

Je čas prejsť k faktom. Pre slovenskú volejbalovú federáciu v pozícii koordinátora mládeže pracujem od júna 2018. Je pravda, že na túto pozíciu som sa do žiadneho výberového konania nehlásil. Bol som v máji 2018 oslovený čerstvo nastúpeným športovým riaditeľom

M. Rojkom, či by som nemal chuť pomôcť mu pri jeho snahe zregenerovať slovenský  volejbal. Podľa informácií,  ktoré  som  dostal,  prebehli  na  toto  miesto  výberové  konania, v ktorých nikto neuspel. M. Rojko mal teda za úlohu nájsť niekoho na túto pozíciu. Prečo oslovil práve mňa, to je otázka na neho. Po dlhom čase strávenom v klubovom volejbale, teda na „opačnej strane barikády“ a poznajúc situáciu, v akom stave je slovenský volejbal, som si povedal, že idem do toho. Tak ako p. Kmeť, tak aj ja som si povedal, že na SVF treba novú krv. Krv, ktorá neprúdi len v hlave (Sekretariát SVF), ale krv, ktorá sa dostala a dostáva do celého tela (ku klubom a všetkým členom SVF).

 

Pri dohadovaní podmienok môjho pôsobenia na SVF sme s M. Rojkom riešili, aký model môjho pôsobenia na SVF by bol pre obidve strany najlepší. Dohodli sme sa na úväzkovom režime s platom 800,-€. Kandidát p. Kmeťa by podľa môjho skromného názoru a znalostí pomerov za túto sumu ani nevyšiel z domu. Mojou podmienkou bolo, že ostanem pôsobiť ako VŠ pedagóg na FEI STU. Žijem v Bratislave resp. v jej okolí, mám rodinu s dvomi deťmi. Kto vie, čo tým chcem povedať, pochopí.

Táto podmienka nemala len finančný rozmer. V rámci svojej práce na FEI STU mám možnosť priamo pomáhať bratislavskému a teda  aj  slovenskému  volejbalu.  Ten, kto  pozná pomery v bratislavskom volejbale ( p. Kmeť určite nie...) vie, že v telocvičniach na FEI STU (v rámci BA veľmi slušný štandard) vďaka mne pôsobia dve CTM – Bilíkova dievčatá, VKP-SPU chlapci       a štyri družstvá Bratislavskej volejbalovej ligy. Všetci len vďaka tomu, že som ich uprednostnil pred florbalistami, futbalistami, basketbalistami a pod. a ponúkol v rámci možností prijateľné ceny za prenájom.

Pred nástupom do funkcie na SVF som deklaroval, že vždy počas semestra (t.j. tri mesiace na jeseň a tri mesiace na jar) budem minimálne 2,5 dňa z týždňa pracovať na SVF, mimo semestra (čiže zostávajúcich 6 mesiacov v roku) 4 dni v týždni v takých časoch, aby som bol   k dispozícii hnutiu. Víkendy a pracovné výjazdy počas týždňa mimo BA, či už s semestri alebo mimo neho, pokladám za samozrejmosť. Tieto podmienky M. Rojko a teda aj SVF prijalo. Ja som nikdy nepátral po tom, kto na tomto mieste mal pracovať alebo nemal, kto má aké vzdelanie alebo nemá, koho kto chcel, či nechcel. Mne to bolo a je úplne jedno, mňa zaujímala práca.

A tu prichádzame k podstate tohto vyjadrenia. Čo vlastne robím, keď o mne p. Kmeť nič

nevie?

Tak si to zhrnieme. Všetky dohody ohľadne pracovnej dochádzky na SVF si plním. Od júna 2018 do dnešného dňa som okrem toho absolvoval:

-          Návštevu v každom CTM chlapčenskej (Nitra, Svidník, S. Ľubovňa, BA) aj dievčenskej (Žilina, L. Hrádok, Slávia UK, Bilíkova) zložky a tréningy všetkých trénerov, ktorý spadajú pod CTM

-          Pravidelné návštevy v COP Trenčín a COP Nitra

-          Konferenciu   SVF  v Poprade,   licenčný  seminár  v Púchove,  stretnutie  s OV  Stred   v Medzibrode, poradu klubov k mládežníckym reprezentačným družstvám v Trenčíne, Konferenciu mládeže v Žiline, Kvalifikáciu ME-U17 v Maribore, drafty hráčov a hráčok v Trenčíne a Nitre, EL v Nitre, finále SP v Humennom

-          Všetky zasadnutia RM SVF, RR SVF (okrem jednej), TMK SVF a SK SVF na ktoré som bol prizvaný

-          Regionálne testovanie chlapcov 2005 a dievčat 2006 v Nitre, Prešove a L. Hrádku

Či je to veľa, alebo málo, či si plním úlohy tak ako mám, to nechám na hodnotenie kompetentných ľudí z hnutia a nadriadených na SVF. P. Kmeť k týmto ľuďom v mojich očiach určite nepatrí.
Za celý čas, čo pracujem na SVF, som p. Kmeťa videl iba jeden krát. Na mieste jeho zvolenia

v Poprade. Odvtedy ANI RAZ. Ani na pôde federácie, ani na žiadnej inej akcií SVF.

Touto mojou reakciou sa nechcem stavať do úlohy „zamestnanca roka“, sú v našom volejbale ľudia, ktorí robia oveľa viac ako ja. Len chcem, aby verejnosť vedela, ako je to naozaj. Preto sa pýtam p. Kmeťa, ako si dovolí hodnotiť moju prácu, keď o nej nemá ani poňatia? Ako si dovolí hodnotiť niečo, čo ho zaujíma iba vtedy, keď sa potrebuje odprezentovať?

Ja si nedovolím hodnotiť  jeho pôsobenie  v SR  SVF.  Mohol by  som,  ale neurobím to, lebo  o jeho činnosti viem iba z JEHO vyjadrení. Počul som, že sa angažuje v téme transferových poplatkov, čiže háji záujmy asi dvadsiatich „kamarátov“ z reprezentácie. Určite je to téma dôležitá, ale len pre úzku skupinu ľudí. Mohol by som sa opýtať, kde a s kým rieši „svoju agendu“ (komisia športovcov, projekt uplatnenia športovcov po kariére), keď ani ja a ani nikto zo širokého okruhu ľudí – volejbalistov, s ktorými  sa  stretávam,  o ničom  takom  nevie. týmto by som rád p. Kmeťovi pripomenul, že je zástupcom všetkých volejbalistov, nie

len reprezentantov!

K ostatným témam z pohľadu p. Kmeťa na stav v slovenskom volejbale sa vyjadrovať nebudem. Iba členovia SR SVF vedia, ako to v skutočnosti je. Ja vždy verím len tomu, koho vidím niečo robiť. A keďže viacerých členov SR SVF som zatiaľ nevidel robiť nič, tak im ani nemám dôvod veriť.

Vás p. Kmeť žiadam, aby ste si nabudúce, skôr ako sa pustíte do vynášania súdov, zistili, ako

sa veci majú. Napríklad osobným stretnutím na miestach, kde sa robí každodenný volejbal.

P.S: Ak budete reálne pracovať na niečom, čo by mohlo pomôcť slovenskému volejbalu, rád Vám s tým kedykoľvek pomôžem.

Martin Májek

Koordinátor mládeže SVF

 

(pozn. www gramatika je ich vec)


 

   

Marcel Sivák z Londýna o vývoji BREXIT

16.1.2018 - požiadali sme Marcela Siváka, bývalého hráča Humennoho a VKP Bratislava, ktorý už dlhšie žije v Londýne, aby sa vyjadril k búrlivej etape BREXITU. Dali sme mu pár otázok.

1) Pravica, čiže modrí, ktorí práve vládnu, sú rozdelení priamo v jadre na tých, ktorí chcú Brexit za každú cenu "no deal is better than a bad deal" a tých, ktorí chcú formu colnej únie, takže nejaký pridružený vzťah k EÚ, no a v neposlednom rade sú v pravici aj takí, ktorí hlasovali za predloženú dohodu.

2) Opozícia - tá je na tom veľmi podobne. Ľavica, čiže červení, chcú brexit, ale za iných podmienok - akých, to nikto presne nevie, alebo chcú ostať v EÚ. Boli aj takí, ktorí hlasovali za Mayovej dohodu, avšak bol ich len veľmi malý počet. 3) Liberáli - tmavo žltí, tí sú jasní (pozn. www - liberáli sú vždy a všade jasní) - stop Brexit, to je ich krédo od začiatku. Spája ich to, že chcú nové voľby a moc a tým ako vidia šancu vyjednávať novú dohodu. Odborná mienka však tvrdí, že ich cieľom by bolo oddialiť 29.marec na iný termín a tak získať dlhší čas na vyjednávanie.

Čítať celý článok
   

Stražay si robí čo chce

29.11.2018 - Komárno

Dnes po viac ako mesiaci sa dohrávalo v extralige mužov stretnutie Komárno - Svidník. Duel sa mal hrať vo štvrtok 18.10., ale Svidník pre zdravotnú nespôsobilosť hráčov hrať nemohol. Klub spod Dukly v ten deň ešte nemal angažovaného maďarského reprezentanta Meszarosa. Prišiel do klubu o pár dní. Komárno sa odvoláva proti postupu súťažnej komisie, že umožnila stretnutie dohrávať, Stražayovi zrejme trochu natieklo do topánok a tak sa chcel rozstrasený blysnúť a oznámil, že túto dohrávku budú hrať Rusnáci bez Maďara. Žiaden predpis to ale nezakazuje. Žiadna vyhláška to však neupravuje. Je to možno voči Komárnu "spravodlivé", Svidník vyhral nakoniec aj bez neho, ale Stražayova tendencia robiť si, čo sa mu zachce, je bezbrehá.
A opäť mu na to ďalší funkcionári prikývli. Znovu zrazili opätky a nik ho neposlal s jeho vyčínaním do prdele, alebo do prednej línie ženy. Stražay je červotoč slovenského volejbalu.

Husár Ivan od Dunaja a Váhu

   

Kalný: Myslím si, že mládež sa vzchopí

15.11.2018 - Trenčín

Pár dní po konferencii SVF o mládeži sme mali zaujímavú poradu na športovom gymnáziu v Trenčíne. Zopár myšlienok k obom podujatiam, pretože transformácia športových gymnázií na športové školy by mala byť pre mladých volejbalistov viac ako zaujímavá.

Športové gymnázium.

Konferencia v Žiline začala úvodnou prezentáciou výsledkov klubmi vyplnených dotazníkov. 75% klubov by dalo svojho hráča do Centra talentovanej mládeže (CTM), alebo aj do systému Centra olympijskej prípravy (COP) v Trenčíne, resp. dievčatá Nitre.
Dnes v Trenčíne považujeme za ideálny stav po 6 – 7 hráčov v 1. – 4.ročníku. Spolu 24 – 28 hráčov. Obsiahli by sme všetky súťaže – juniorov, rezervy mužov a extraligu mužov. Plynule by prichádzali a odchádzali zo školy. Dnes máme troch (3) prvákov a sedem (7) maturantov. Ešte jeden podobný rok a nastanú problémy.
Je zaujímavé, že napriek zlepšeným podmienkam, nová hala, nová posilňovňa, fyzioterapeut, nedokážeme naplniť stav – ak je 75 % klubov ochotných dať hráčov do Trenčína. V Nemecku, Poľsku, kde tiež majú inernátny systém prípravy talentov, iba rodič zabráni príchodu hráča do systému. Nie klub, alebo klubový tréner. Mimochodom máme na Slovensku mladého hráča, ktorého otec ponúkol syna do internátu do Frankfurtu. To samozrejme asi ani nie je možné, ale mohol by ho skúsiť dať do Trenčína.
Dnes by som stredisko v Trenčíne hodnotil nasledovne:
- výsledky kadetov a juniorov v medzinárodnej konfrontácii – „nestíhame“
- počet reprezentantov – absolventov COP TN v reprezentačnom družstve mužov: Krajčovič, Ludha, Jančura, Nemec, Firkaľ, Petráš, Michalovič, Gavenda, Jendrejčák, Ondrovič, Palgut.
Našim samozrejmým cieľom musí byť obstáť aj v konfrontácii s rovesníkmi v mládeži.

Čo je nové do budúcna.

Gymnázium dnes existuje vo dvoch formách, 4 a 8 ročné. Výstup vzdelania je gymnaziálna maturita. Od 1.1.2019 sa športové gymnáziá transformujú na športové školy, ktoré budú mať tieto odbory:
- športové gymnázium,
- športový manažment,
- databázový administrátor v športe,
- administrátor digitálnych služieb.
V každom odbore bude povinná maturita v predmete Základy športovej prípravy. Absolvent smeru gymnázium získa trénerskú kvalifikáciu II. stupňa (poz. www – na Slovensku platí vo všetkých športových odvetviach 5 stupňový systém).
Absolvent nových odborov získa kvalifikáciu III.stupňa – počas štúdia absolvuje viac ako 300 hodín odborného trénerského vzdelávania. Som presvedčený, že stredná športová škola bude ťahákom. Mala by osloviť tie skupiny mladých ľudí, ktoré sa mienia vyprofilovať ako vrcholoví športovci, ale zároveň získajú „do rúk chlieb“. Samozrejme, že môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Dnes nikto nič lepšie nevymyslel, preto dúfam, že to bude fungovať.

Mládež na Slovensku.

Počet mladých volejbalistov na Slovensku je nedostatočný. Za posledné roky neustále klesal. U chlapcov máme 12 juniorských tímov, cca 100 juniorov a kadetov spolu. Toľko má v Poľsku jedna akadémia. Môjmu synovi, ktorý trénuje v Nemecku (pozn. www Matúš Kalný – majster Európy v junioroch s družstvom Nemecka) príde na prvý výber 16 bundesligových reprezentačných družstiev vo veku 14 – 15 rokov, odhadom 200 fyzicky zdatných, ale hlavne vysokých hráčov. Nemáme a nemôžme porovnávať? Môžme a aj musíme.

Zopár myšlienok a podnetov.

Akcent na regióny – prvé systémové kroky sa dejú.
Bratislava ako negatívny príklad. V podstate volejbal mužov a juniorov takmer skončil. Voľakedy tu boli štyri kvalitné kluby – ČH, Slávia, Inter a Karlova Ves. Ďalšie dva hrali v druhej lige.
Výchova trénerov na FTVŠ – na prvý pohľad všetko funguje vďaka Přidalovi a Zapletalovej, lenže reprezentačné družstvá nemá kto trénovať a v CTM nepracujú profesionálni tréneri. Mladí sa do praxe nehrnú. Na vytvorenie vzťahu k volejbalu nestačí len kvalitný pedagóg, dobrá knižka a internet. Musia už počas školy pričuchnúť k praxi, dostať volejbal pod kožu.
CTM profesionálni tréneri – absolútna nevyhnutnosť.
Súťaže dlhodobé, alebo turnaje. Na východe máme 4 juniorské družstvá a 1.ligu mužov, ktorá je na západe krajiny, už vôbec nemajú.
Musíme oživiť letné antukové turnaje. V auguste sa juniorský tím musí povinne zúčastniť aspoň dvoch takýchto turnajov. Aby tam ukázal profesionálny tréner, ako počas leta pracoval. Nesmieme to nechať na september, ktorý sa nejako po dovolenkách nakopne.
Nemôžme dopustiť, aby v jednom týždni na konci sezóny hrali hráči počas víkendu M SR juniorov (kadetov) a uprostred týždňa finále školských súťaží. Raz sa to stať môže, ale potom musíme poznať toho, kto to je schopný  takto geniálne vymyslieť, zladiť a zorganizovať.
Extraligové družstvo mužov dnes bežne nemá družstvo juniorov (4 tímy – Prešov, Košice, Komárno, Zvolen)

B tím Slovenska.

- vieme, že máme málo juniorov, nemôžme strácať ani kus,
- vieme, aké je dôležité obdobie 19 – 23 rokov pre rozvoj,
- vieme, že dnes sa v kluboch nepracuje viac ako 9 - 10 mesiacov. Šetrí sa na platoch, prenájmoch,
- vieme, že s podobnými problémami sa borí viacero krajín. Všetky okolité, okrem Poľska,
- vieme, akú pozornosť venujú športu mládeže vyspelé krajiny,
- vieme o praxi vo futbale,
- hlavne vieme, že podľa znenia nového zákona o športe podpisujeme s hráčmi do 23 rokov zmluvy a preto sa musíme o nich aj postarať.
B družstvo musí vzniknúť. Musí minimálne 6 – 7 týždňov počas leta pracovať a konfrontovať sa s okolím. Zanikol Spring cup, ale nedokážeme zorganizovať turnaje štyroch? Bratislava, Brno, Zahreb, Viedeň, Ľubľana, Győr. Zabezpečíme plynulý prechod od juniorov do mužov – to musí byť náš prioritný cieľ v oblasti mládeže.

Záver.

Po konferencii o mládeži som veľa rozmýšlal o tom, ako to vlastne s našou mládeže v skutočnosti je, s tou „slovenskou volejbalovou cestou“. Dnešné vedenie SVF je výrazne akčnejšie. To je fakt. Prestali sme kecať o dobrej ceste v slovenskom volejbale. Snažíme sa veci pravdivo pomenovať, hodnotiť a pomenovať. To je dobré. Možno robíme prvé kroky, aby sme mohli o pár rokov povedať, že sme na dobrej ceste. Myslím si, že mládež sa na Slovensku vzchopí.

Peter Kalný, hlavný tréner COP Trenčín

pozn. www.: Dr. Kalný ma názormi vybudil na polemiku, resp. obhajobu stavu za môj sektor. Vzhľadom k tomu, že som v Listoch Luborovi na tomto webe vytrvalo popisoval "teraz objavené veci" a javilo by sa to zbytočným, predsa len platí repetitio est mater studiorum, takže sa budúci týždeň vyjadrím. Ale nebojte sa, Amerika sa objavobvať nebude. Iní vinníci padnutia do bahna ako Halanda, Singer, Prokeš a Hiadlovský neexistujú. (Husár Ivan za www)

   

V KHL to už pochopili. Idú divákom v ústrety.

september 2018 - postreh z KHL.

Hokejoví bossovia v Kontinetálnej hokejovej lige konečne pochopili a od tejto sezony zmenili bodovanie v súťaži. 3 - 2 - 1 zmenili na "staré", "voľakedajšie" 2 body za víťazstvo, jeden bod za výhru po predĺžení a nula bodov za prehru.
Ešte vlani bral tím bod za prehru v predĺžení. Argumentovali, že družstvo si za remízu v riadnom hracom čase bodík zaslúži. Argument vedenia KHL je, aby rozdiely v bodoch medzi družstvami v tabuľke boli menšie. Správne. Ústretové k divákovi, hlavne laickému, ten je totiž rovnako dôležitý.
Volejbal má už pekných pár rokov zavedené bodovanie 3 - 2 - 1. Tri body za výhry 3:0, 3:1, dva body sú za víťazstvo 3:2 a bod za prehru 2:3. Kontumácia by šla do mínusu. Ak si pozriete všetky tabuľky európskych volejbalových líg a zredukujete si na papieri tabuľku na bodovanie 2 - 1 (bod za prehru a dva za výhru), 90% tabuliek nebude mať žiadne posuny na tabuľkových pozíciách. Zásadná bude optika tabuľky. Víťaz nevyhrá ligu o 10 bodov, ale o menej.
Ak sa divácky laik pozrie a vidí náskok 20 bodov, serie na to a ide na stolný tenis. A od septembra aj na hokej KHL.
Jediná normálna súťaž na svete, ktorá má vnímajúcich vedúcich funkcionárov je Bratislavská volejbalová liga, ktorá si ponechala bodovanie 2 - 1 a celý ročník je v tabuľke napínavý. Na každoročnom posezónnom brífingu stále jedného a toho istého navrhovateľa bodovania 3 - 2 - 1 čapicami ubijeme a je pokoj.
Hu

   

Pokrytectvo vo výchove

27.5.2018 - Po ceste z Pienín.

Minulý rok na M SR juniorov v Košiciach prebehla búrlivá diskusia medzi trénermi pri ďalšej trápnej, dobabranej edícii vyhlasovania najlepších hráčov turnaja. Už dlhé roky to bolo to isté, každý (okrem mnou vedených trénerov vo VKP) z trénerov si lobuje za svojho koníka.
Po turnaji v Košiciach odznela neoficiálne dohoda, navrhneme systém komisie. Pred mesiacom som sa pýtal mailom Stražaya, či tak bude. Áno. Riadiaca zložka za SVF ustanoví pred turnajom komisiu z ľudí, nielen odborníkov, ktorí to bez iných vplyvov skúsia vyhodnotiť "inak".
Na t.r. M SR juniorov v N.Meste bol prvý pokus, na M SR st.žiakov to už boli staré koľaje, keď hlavný rozhodca Hank žiadnu komisiu nevytvoril. M SR kadetov nás opäť vracajú späť. Do stavu, ktorý v diskusii trénerom vadí, ale potom v reále konajú inak. Sráči.

Najlepší nahrávač Oleárnik (Svidník). Bez diskusie.
Najlepší smečiar Markovič (Svidník). Povedzme. Vec vkusu.
Najlepší blokár Jendrejčák (S.Ľubovňa). Nehral dobre ani na junioroch, ani na kadetoch. Na kvalifikácii o ME juniorov v Humennom hral výborne, v zápase s Turkami vynikajúco, bol rozdielový hráč Slovenska. Povedzme. Povedzme dostal cenu aj za vznikajúcu gloriolu. Ok.
MVP turnaja Suchanič (Svidník). Áno je iný. Zaujme. Upúta. Podobne "iný" je junior Pokopec z N.Mesta. Alebo Slávistka Fričová. Sú výrazne lepší od iných. Sú spoľahliví. Sú komplexní. Hlúposť až bizarná kravina je to, že oni nemôžu dostať na turnaji ceny dve - najlepší smečiar a zároveň najlepší hráč turnaja. Prečo? Lebo. Iracionálne riešenie.

Najlepší libero: Runčák (S.Ľubovňa). Omyl roka 2018. Hlavný vinník - pozostatok komunizmu a metód SZM Stražay. Runčáka som si podrobne všímal. Odvážne prihrával prstami. Bojoval. Celkovo si určite rolu libera na turnaji zastal. Zaiste patril medzi dvoch najlepších liberov. (Znie to hrozne, ale libero je naozaj mužský rod a nie stredný).
Bezkonkurenčne najlepší na tomto poste je však Paňko (Svidník). Suverénne najlepší.
Ak poviem, že Jendrejčák určite nehral svoju top hru, tak ani Paňko nie. Iste sa mu dá veľa vecí vytknúť. Samozrejme, že má rezervy. Ale ak by hral dnes Paňko medzi kadetmi Slovenska zhulený, zranený, ťažko zasnene zamilovaný, nemal by na tejto pozícii konkurenciu. Dostal v sezóne v extralige určite poza uši, napríklad na Myjave, zvládol konkurenčný domáci boj o post prvého libera, hrá už veľmi dlho za dospelých a to ho tak podkúva, že medzi kadetmi jasne dominuje.
Prečo by si mal akurát Paňko a jeho tréneri odniesť plody diletantského rozhodnutia. Stražay ho síce na najlepšieho navrhol, ale zároveň v procese presadzuje (presadil) v mene SVF kreténovinu, že ceny musia dostať viaceré kluby, aj dva je málo, ako to bolo teraz, on by najradšej ocenil kluby tri. Komunistický pohrobok. Vsjo rovno.
Na mládežníckom volejbalovom nebi dominuje práca Svidníka. Zbierajú jedno zlato za druhým v kategórii žiakov a kadetov. V junioroch sa to už vyrovnáva a tam až tak dominovať ani v budúcnosti nebudú. Ak majú v súčasnosti na jednotlivých postoch hráčov najlepších, tak majú dostať ocenenia všetky. Stražay so Singerom a Halandom tu zaniesli aj v tomto smere odporný zhnitý plesnivý bordel. Bordel rovnostárstva, farizejstva a pokrytectva. Pokrivenia vo výchovnom procese.
Ak by sa povedalo, najlepší hráči jednotlivých družstiev, ak by to bolo hlasovanie sms, ak by sa vyjadrovali oficiálne členovia akokoľvek zostrojenej komisie - aj laickej - prezident klubu, primátor, bývalý hráč klubu, športový riaditeľ SVF, reprezentační tréneri, upratovačky, saunéri, potom ok. Ale ak toto ocenene takto presadzujú tréneri, tak kolegovia sorry - stojíte všetci za prd. Hráte so Stražayom sprosté konšpiračné hry, ktoré v zákulisí často ovplyvňujú rôzni démoni.
Ak musím konšatovať, že sme na ihrisku v konfrontácii s Európou uplakané deti, tak musím povedať, že ten proces vytvárame my. Nehráme s hráčmi čestne. Nepovieme im do očí pravidlá oceňovania. Zavrieme sa v hodine dvanástej, pár minút pred dekoráciou, jebneme si vodku a šplecheme hráčom, ich rodičom, trénerom a ostatným do ksichtu paškvil.
Ja Ivana Runčáka (libero S.Ľubovne) poznám veľmi okrajovo, verím, že mi rôzne východoslovenské matky zase na FB naložia, hral dobre, ale ak by bol sošku hodil Paňkovi, tak by mu tlieskali ešte aj pltníci z Kláštora. On samozrejme toto gesto neurobí, lebo sa prirodzene poteší. Dobré je, že Paňko ani brvou nemihol, lebo pokora a skromnosť ho vyvezú na Olymp a tých dvoch ekvivalentov charakteru nikdy nie je dosť, aj jeho otec to berie normálne, aj jeho tréneri sú ok, ale nie je ok, že jedna fosília starého vedenia SVF z nás robí hlupákov a my sa dáme. To je zlé.
Keby Stražay rozhodoval o Zlatom Slávikovi, tak si Gott po treťom už neškrtne. Lebo má dosť.

Husár Ivan

   

Deťúrence naše milované

apríl 2018 - ME kadetov v Púchove.

Naše družstvo kadetov hralo v skupine v Púchove. Rusi, Belgičania, Francúzi. 0:9. Bez šance. Ešte nás čakajú Taliani. Tí sú už v semifinále, môžu nastúpiť s druhou šestkou, vyhráme a budeme v nebi. Ale inak sme bez šance. To sa len tak zdalo, že ju máme. NEMÁME. S Ukrajinou vyrovnaná partia.
Družstvo Slovenska má väčšinu hráčov sústredených v stredisku v Trenčíne. Toto družstvo sa pripravuje centralizovane druhý rok. To, že meškáme za Čechmi pravidelne o dva až tri roky prípravy je problém bývalého neschopného športového riaditeľa Mareka Prokeša. Ale to, že nemáme šancu, tkvie aj v tom, že my sme mentálne deťúrence s podbradníčkami na krku.
Videl som úvodný duel s Rusmi. Putinove somatotypy, (dobre si zapamätajte meno Fedorov Michail), výškový priemer, výšky výskokov - to porovnávať netreba. To je zbytočné. Plná tajga mladých Rusov, odkiaľ môžu nosiť hráčov do klubov vo vedrách je skrátka nedostihnuteľné. Tajgu tu nemáme. Úroveň herných činností jednotlivcov na našej a ruskej strane by mohla byť pozitívne naklonená kľudne v prospech našej strany. V ruskej komande športovala riadna kinder garden, sople im tiekli potokom. Lenže správajú sa dospelo. Sú adekvátne razantní, tvrdí a nebojácni. Naše bábätká prichádzaju do time outu ako veselé chasy. Ak pochybia, tak majú v očiach stud ako po prvej polúcii medzi paplón a plachtu. Ak sa im voľačo vydarí, prídu k trénerovi rozjarení, ako keby vyhrali svetovú ligu. Ak zahrajú na podaní eso, tak hľadajú na tribúne očami tlieskajúcu mamičku. V mentálnom nastavení prehrávame o konskú dĺžku. A tá to v koncovke setu rozhodne.
Šéftréner COP Kalný prišiel do Trenčína tuším pred tromi rokmi a po dlhých pätnástich rokoch sa hráči COP konečne v chodbách haly pozdravia. Sú prívetiví. Ten istý Kozák, ktorý bol pred časom úplne odporný vo vystupovaní, pôsobí fajn. A aj sa primerane zlepšil. Konečne tí starší hráči z COP kráčajú oproti hrdo a sú sebavedomí. Hovno síce ešte vedia, ale Kalný z nich urobil chlapov. Extraligu nikdy nevyhrajú, ale družstvo kde tu pohrýzlo. Kalného hráči pôsobia ďaleko skromejšie, (zároveň hrdo) ako predchádzajúce tlupy nagelovaných knísajúcich sa čurákov.
Kadeti, ktorých Kalný pod palcom nemá, sú zase opakom. Dojem je zlý. Vyjašené deťúrence. Neznášam pohľad, keď sa chalani pri hymne držia kolektívne za plecia, ale nedokážu spievať hymnu, lebo majú v puse cumlíky. Nikdy nehádžem všetkých do jedného vreca. Dospelo pôsobia a zrelo hrajú Suchanič, Štepánek, Porubský. Čiastočne ok je aj Vitko so Zemanom. A to sú všetko hráči z klubov. Oni nebývajú od pondelka do nedele v inkubátore pod hradom v Trenčíne. Mama im síce navarí, ale vliezať jej pod sukňu je im už trápne. Mentálne sme bez skrátka šance. Koncovka setu, zápasu je bitka. My v kúte staviame lego.
Od septembra sa presunú k doktorovi Kalnému, aby ich preliečil. Stratené dva roky. Za naše dane. Bonus - klub v Poprade je odchodmi do Trenčína rozbitý na padrť.
Mentálne huncúcstva na každom kroku. Aspoň že ten Halanda tu už nie je. Či je?

Husár Ivan so suchým ružovým. Mňam.

   

Stránka 1 z 38

<<ZačiatokDozadu12345678910DopreduKoniec>>